.ako ste sa dozvedeli, že Magor zomrel?
Od majiteľa baraku, kde Magor posledný raz vydýchol. Magor bol obeť. V kriminále strávil devät rokov života za nič. Mal veľkú nádej, ktorú som ja nikdy nemal, že po revolúcii to pôjde dobrým smerom. Bolo veľkým sklamaním, že sa nám to vôbec nepodarilo. .čo myslíte tým, že sa to nepodarilo?
Očakával od tejto spoločnosti viac. Ale od žiadnej spoločnosti človek nemôže nič očakávať. Človek musí v prvom rade očakávať viac od seba. .aký bol Magor človek?
Bol človekom s obrovskou energiou. Pripomenul by som jeho pôsobenie v šesťdesiatych rokoch vo výtvarnom umení. Neskôr výrazne ovplyvnil aj hudobný život a netreba zabúdať na Magora ako básnika. Ja som až v stredu vyliezol zo svojho brlohu do krčmy, že si to všetko zrovnám v hlave, ale nič som si nezrovnal a vôbec som sa s tým nezmieril. „Hospodský“, u ktorého Magor ešte minulý týždeň býval, pekne povedal, že Magor zomrel na smútok. Ešte minulý týždeň som ho stretol na koncerte v Arche a cítil som, že bol vyčerpaný. Dlho bojoval, ale na konci mu už došli sily. Bol to bojovník ako napríklad Fedor Gál. Ale nechcem Magora idealizovať, pretože bol skutočne komplikovanou osobnosťou. .v čom vidíte jeho posolstvo?
Neviem ako Slováci, ale my Česi milujeme mŕtvych ľudí. Začneme si ich všímať, až keď sú po smrti. Máme radi mučeníkov a svätcov, radi si ich vyrábame. Nemám rád ten katolícky patetizmus, keď sa veci začnú posväcovať, vylepšovať a pozlacovať. Preto by som nechcel idealizovať ani Magora. .ako hodnotíte jeho básne?
To bolo zložité. Ja som bol jedným z mála ľudí, ktorý ho za tie básničky kritizoval. Našťastie, odo mňa to bral. Občas som mu hovoril, že ako to píše, veď som ho to učil úplne inak. Spolu sme sa na tom smiali. Keby mu to povedal niekto iný, asi by dostal po papuli. Jeden druhého sme si vážili. .plastici zhudobnili jednu jeho básničku, ktorá vyšla na vašej poslednej platni.
Pracovne jej hovoríme Magorův šém. Zhudobnil ju Joe Karafiát. Magorovi sa najprv nepáčila, ale potom sa s tým zmieril. Hovoril, že na jeho vkus je to príliš rockové. Na svoju obranu sme mu hovorili, že môže byť rád, že ju tam má, pretože tá báseň nemá ani melódiu, ani rytmus. Keď ju prvýkrát počul na koncerte, naštvaný odišiel z miestnosti. Hovorím Joeovi, že „ja som tu báseň síce vybral, ale ty si ju zhudobnil. Keď bude najhoršie, zamkni sa v šatni, bude to na teba". .aký mal Magor názor na Plastikov po tom, čo sa dali opäť dohromady?
Bol rád, že to pokračuje. Hovorieval, že treba ísť stále ďalej, treba byť tvrdší, aby to bol skutočný pravdivý príbeh. Možno sú to veľké slová, ale chceme jeho posolstvo šíriť ďalej. Ja chcem pokračovať, len neviem, koľko rokov ma ešte čaká. .keď si človek prečíta Magovore manisfesty o undergrounde, ktoré napísal ešte za boľševika, tak zistí, že sú platné aj dnes. Ako ich vidíte vy?
Raz sa Magora pýtali, či má underground stále význam. Vtedy veľmi pekne odvetil, že underground má ešte väčší význam ako kedysi. Spoločnosť sa rúti do úplných sračiek. Nedávno som čítal jedného anglického historika, ktorý sa zaoberá našou Nežnou revolúciou. Píše, že ľudia si mysleli, že keď zazvonia na Václaváku kľúčmi, všetko sa vyrieši. Česi a Slováci vyrazili na nákupy do Rakúska a Nemecka, lebo sa konečne mohlo ísť von, ale revolúcia sa nedokončila. Zavládla akási podivná láskavoť k bývalému režimu. Zrazu sa u nás vytvorila akási politická elita. V Česku a na Slovensku vyliezli všelijakí „šmejdi“, špina, ktorá začala vládnuť a kradnúť. Nikdy sa nezmierim s tými Paroubkami alebo s polofašistickými a eštebáckymi netvormi. Dobrých ľudí je v politike málo, jeden z nich je napríklad Kníže ako hovoríme Karlovi Schwarzenbergovi, ktorý sa o Magora staral. Nedávno som hovoril s Václavom Havlom, aj ten je sklamaný. Človek otvorí ráno noviny, vylezie odtiaľ samá sračka, podvody a zločin. Magor s tým bojoval až do konca, ale nakoniec ho ten boj vyčerpal.
Ivan Martin Jirous: Magorovy labutí písně
Litoměřice, Ostrov, Valdice, 1981 – 1985 Ptali se svaté Cecilie
na nebi andílci:
Opravdu se ti líbí,
jak hrajou Plastici? Za to jak krásně hrajou
za jejich Pašije
Pán Bůh je zvláštní branou
do nebe vpašuje --- Z nebe se dívá T. G. Masaryk
nad námi mužně potlačuje vzlyk
už se i bojíme
ještě nekradem,
alespoň my dva s Gruntorádem --- Rorate coeli desuper,
andělských slyším šustot per,
od křídel vánek cítím vát,
končí noc, nemusím se bát,
bát se a zoufat. Rorate coeli desuper,
povětří svěžé bez příšer,
kreatur, moci nečisté,
zase andělé se mnou jste
ve světle jasném. Rorate coeli desuper,
starosti od nás odeber
jako to děláš s každým dnem,
v modlitbě vděčné zůstanem
před úsvitem.
Ivan Martin Jirous/
známy aj pod prezývkou Magor (* 23. september 1944, Humpolec – † 10. november 2011, Praha), bol český básnik, publicista a výtvarný kritik, významný predstaviteľ undergroundu a spolupracovník skupiny Plastic People of the Universe.
Od majiteľa baraku, kde Magor posledný raz vydýchol. Magor bol obeť. V kriminále strávil devät rokov života za nič. Mal veľkú nádej, ktorú som ja nikdy nemal, že po revolúcii to pôjde dobrým smerom. Bolo veľkým sklamaním, že sa nám to vôbec nepodarilo. .čo myslíte tým, že sa to nepodarilo?
Očakával od tejto spoločnosti viac. Ale od žiadnej spoločnosti človek nemôže nič očakávať. Človek musí v prvom rade očakávať viac od seba. .aký bol Magor človek?
Bol človekom s obrovskou energiou. Pripomenul by som jeho pôsobenie v šesťdesiatych rokoch vo výtvarnom umení. Neskôr výrazne ovplyvnil aj hudobný život a netreba zabúdať na Magora ako básnika. Ja som až v stredu vyliezol zo svojho brlohu do krčmy, že si to všetko zrovnám v hlave, ale nič som si nezrovnal a vôbec som sa s tým nezmieril. „Hospodský“, u ktorého Magor ešte minulý týždeň býval, pekne povedal, že Magor zomrel na smútok. Ešte minulý týždeň som ho stretol na koncerte v Arche a cítil som, že bol vyčerpaný. Dlho bojoval, ale na konci mu už došli sily. Bol to bojovník ako napríklad Fedor Gál. Ale nechcem Magora idealizovať, pretože bol skutočne komplikovanou osobnosťou. .v čom vidíte jeho posolstvo?
Neviem ako Slováci, ale my Česi milujeme mŕtvych ľudí. Začneme si ich všímať, až keď sú po smrti. Máme radi mučeníkov a svätcov, radi si ich vyrábame. Nemám rád ten katolícky patetizmus, keď sa veci začnú posväcovať, vylepšovať a pozlacovať. Preto by som nechcel idealizovať ani Magora. .ako hodnotíte jeho básne?
To bolo zložité. Ja som bol jedným z mála ľudí, ktorý ho za tie básničky kritizoval. Našťastie, odo mňa to bral. Občas som mu hovoril, že ako to píše, veď som ho to učil úplne inak. Spolu sme sa na tom smiali. Keby mu to povedal niekto iný, asi by dostal po papuli. Jeden druhého sme si vážili. .plastici zhudobnili jednu jeho básničku, ktorá vyšla na vašej poslednej platni.
Pracovne jej hovoríme Magorův šém. Zhudobnil ju Joe Karafiát. Magorovi sa najprv nepáčila, ale potom sa s tým zmieril. Hovoril, že na jeho vkus je to príliš rockové. Na svoju obranu sme mu hovorili, že môže byť rád, že ju tam má, pretože tá báseň nemá ani melódiu, ani rytmus. Keď ju prvýkrát počul na koncerte, naštvaný odišiel z miestnosti. Hovorím Joeovi, že „ja som tu báseň síce vybral, ale ty si ju zhudobnil. Keď bude najhoršie, zamkni sa v šatni, bude to na teba". .aký mal Magor názor na Plastikov po tom, čo sa dali opäť dohromady?
Bol rád, že to pokračuje. Hovorieval, že treba ísť stále ďalej, treba byť tvrdší, aby to bol skutočný pravdivý príbeh. Možno sú to veľké slová, ale chceme jeho posolstvo šíriť ďalej. Ja chcem pokračovať, len neviem, koľko rokov ma ešte čaká. .keď si človek prečíta Magovore manisfesty o undergrounde, ktoré napísal ešte za boľševika, tak zistí, že sú platné aj dnes. Ako ich vidíte vy?
Raz sa Magora pýtali, či má underground stále význam. Vtedy veľmi pekne odvetil, že underground má ešte väčší význam ako kedysi. Spoločnosť sa rúti do úplných sračiek. Nedávno som čítal jedného anglického historika, ktorý sa zaoberá našou Nežnou revolúciou. Píše, že ľudia si mysleli, že keď zazvonia na Václaváku kľúčmi, všetko sa vyrieši. Česi a Slováci vyrazili na nákupy do Rakúska a Nemecka, lebo sa konečne mohlo ísť von, ale revolúcia sa nedokončila. Zavládla akási podivná láskavoť k bývalému režimu. Zrazu sa u nás vytvorila akási politická elita. V Česku a na Slovensku vyliezli všelijakí „šmejdi“, špina, ktorá začala vládnuť a kradnúť. Nikdy sa nezmierim s tými Paroubkami alebo s polofašistickými a eštebáckymi netvormi. Dobrých ľudí je v politike málo, jeden z nich je napríklad Kníže ako hovoríme Karlovi Schwarzenbergovi, ktorý sa o Magora staral. Nedávno som hovoril s Václavom Havlom, aj ten je sklamaný. Človek otvorí ráno noviny, vylezie odtiaľ samá sračka, podvody a zločin. Magor s tým bojoval až do konca, ale nakoniec ho ten boj vyčerpal.
Ivan Martin Jirous: Magorovy labutí písně
Litoměřice, Ostrov, Valdice, 1981 – 1985 Ptali se svaté Cecilie
na nebi andílci:
Opravdu se ti líbí,
jak hrajou Plastici? Za to jak krásně hrajou
za jejich Pašije
Pán Bůh je zvláštní branou
do nebe vpašuje --- Z nebe se dívá T. G. Masaryk
nad námi mužně potlačuje vzlyk
už se i bojíme
ještě nekradem,
alespoň my dva s Gruntorádem --- Rorate coeli desuper,
andělských slyším šustot per,
od křídel vánek cítím vát,
končí noc, nemusím se bát,
bát se a zoufat. Rorate coeli desuper,
povětří svěžé bez příšer,
kreatur, moci nečisté,
zase andělé se mnou jste
ve světle jasném. Rorate coeli desuper,
starosti od nás odeber
jako to děláš s každým dnem,
v modlitbě vděčné zůstanem
před úsvitem.
Ivan Martin Jirous/
známy aj pod prezývkou Magor (* 23. september 1944, Humpolec – † 10. november 2011, Praha), bol český básnik, publicista a výtvarný kritik, významný predstaviteľ undergroundu a spolupracovník skupiny Plastic People of the Universe.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.