Niekoľko mesiacov pred Pohodou sa vďaka hudobnej distribúcii Wegart objavil na Slovensku ich album My Main Shitstain. Boli na ňom drsné, miestami priam šialené pesničky v angličtine a francúzštine, ktoré sa niesli nad tvrdou rockovou rytmikou, spevák Luvinsky Atche spieval, vzdychal, rappersky deklamoval, celé to bolo intenzívne, fascinujúce, sugestívne. A divné. V bekstejdži SLSP Arény sme preto čakali nekomunikatívnych drsňákov. Prišli však štyria skromní a priateľskí ľudia. Do šatne chceli len sladkosti a škatuľku cigariet, ich najzvláštnejšou požiadavkou, či skôr túžbou, bolo previesť sa na kolotoči.
Týždeň pred ich návratom do Trenčína sme preto zavolali basgitaristke Marie Boye do Bordeaux, kde kapela pripravuje materiál na nový album. .ako si spomínaš na koncert na Pohode?
Všetci si na Pohodu radi spomíname, lebo nám tam bolo veľmi dobre. Ľudia boli veľmi priateľskí, pódium a aréna pred ním boli fantastické. Hrali sme až o druhej v noci a tak sme očakávali, že sa na nás príde pozrieť len málo ľudí a aj tí budú unavení, ale už na začiatku tam bolo veľa ľudí a počas koncertu prichádzali ďalší. Bol to úžasný pocit a výborná skúsenosť. .poznajúc váš album My Main Shitstain, očakávali sme nahnevaných introvertov, no ukázalo sa, že ste milí a priateľskí ľudia.
(Smiech), Fakt sa ti po vypočutí albumu zdalo, že budeme nahnevaní? .no áno. Ja som sa vás až trochu obával.
(Smiech). Tak to sme radi, že sa nás už nebojíš. .ako si už spomínala, v lete ste hrali neskoro v noci, teraz budete hrať o desiatej večer. Je to pre vás v niečom iné?
Ani nie. Sme zvyknutí hrať na rôznych miestach pre rôznych ľudí. Nedávno sme mali anglické turné, jeden večer sme hrali pre dvadsať a na druhý deň pre tristo ľudí. Snažíme sa hrať svoju hudbu, ako najlepšie vieme, bez ohľadu na to, o koľkej a pred koľkými ľuďmi vystupujeme. .meníte svoj setlist podľa toho, či hráte pre veľkým davom alebo v malom klube?
Do istej miery. Snažíme sa vycítiť, čo ľudia chcú, v akej sú nálade. Keď sa nám zdá, že chcú tancovať, tak predĺžime tanečné časti naši piesní, keď sú ľudia pod pódiom podnapití, tak hráme pomerne hlučný rock. .váš debutový album sa objavil z ničoho nič. Čo sa dialo pred jeho vydaním?
Pred niekoľkými rokmi som sa stretla s Luvinskym, veľa sme sa rozprávali o hudbe, zistili sme, že k nej pristupujeme podobne a rozhodli sme sa, že založíme kapelu. Stretli sme sa s gitaristom Victorom a s bubeníkom, ktorý však od nás odišiel krátko pred nahrávaním albumu. Našli sme nového bubeníka, Joea, ktorý je s nami až doteraz. Mali sme príležitosť nahrávať zadarmo v štúdiu, no museli sme to urobiť rýchlo. A tak sme album nahrali veľmi spontánne. .kde vy vlastne žijete? Spomína sa Paríž, Berlín, New York. Ako to vlastne je?
(Smiech). Veľa spolu cestujeme, takže sme doma tam, kde práve sme. Ja som sa stretla s naším spevákom v Paríži, spevák stretol bubeníka v New Yorku. S gitaristom sme sa zoznámili v Bordeaux. Spevák a gitarista sa potom presťahovali do Berlína. Bubeník žil nejaký čas v Berlíne, ale teraz sa vrátil do New Yorku. .vaše koncerty spájajú hudobnú eleganciu s výbuchmi energie. Tak to máte pripravené, alebo sa to tak jednoducho stane?
Ver mi, že to nemáme naplánované. Jednoducho sa to deje. A deje sa to preto, lebo sa na pódiu stretnú takí rozdielni ľudia. Joe je veľmi intenzívne a hlasno hrajúci bubeník, ja hrám na basgitare uvoľnene, gitarista Victor stavia piesne „intelektuálsky" a k tomu ešte nepredvídateľný spevák Luvinsky. To všetko sa v našej hudbe stretne a dochádza k erupciám, ktoré spomínaš. .vydali ste album, veľa koncertujete. Čo bude ďalej?
Práve v týchto dňoch pracujeme na novom albume, nahrávať sa bude v decembri v New Yorku a vyjsť by mal niekedy na jar. Zase pod značkou Big Dada vo vydavateľstva Ninja Tune. Ale ešte predtým všetkým prídeme na Slovensko a veľmi sa na to tešíme. Paris Suit Yourself/
Tajomne pôsobiaca kapela, pohybujúca sa medzi Berlínom, Parížom, Bordeaux a New Yorkom, ktorú tvorí basgitaristka Marie Boye, spevák Luvinsky Atche, gitarista Victor Tricard a bubeník Joe Heffernan. Ich album My Main Shitstain bol prvou rockovou nahrávkou, ktorú vydal label Ninja Tune. Živé vystúpenia tejto kapely sú ako vysokokoncentrovaný energetický nápoj, ktorého účinky cítite ešte dlho po konzumácii.
Týždeň pred ich návratom do Trenčína sme preto zavolali basgitaristke Marie Boye do Bordeaux, kde kapela pripravuje materiál na nový album. .ako si spomínaš na koncert na Pohode?
Všetci si na Pohodu radi spomíname, lebo nám tam bolo veľmi dobre. Ľudia boli veľmi priateľskí, pódium a aréna pred ním boli fantastické. Hrali sme až o druhej v noci a tak sme očakávali, že sa na nás príde pozrieť len málo ľudí a aj tí budú unavení, ale už na začiatku tam bolo veľa ľudí a počas koncertu prichádzali ďalší. Bol to úžasný pocit a výborná skúsenosť. .poznajúc váš album My Main Shitstain, očakávali sme nahnevaných introvertov, no ukázalo sa, že ste milí a priateľskí ľudia.
(Smiech), Fakt sa ti po vypočutí albumu zdalo, že budeme nahnevaní? .no áno. Ja som sa vás až trochu obával.
(Smiech). Tak to sme radi, že sa nás už nebojíš. .ako si už spomínala, v lete ste hrali neskoro v noci, teraz budete hrať o desiatej večer. Je to pre vás v niečom iné?
Ani nie. Sme zvyknutí hrať na rôznych miestach pre rôznych ľudí. Nedávno sme mali anglické turné, jeden večer sme hrali pre dvadsať a na druhý deň pre tristo ľudí. Snažíme sa hrať svoju hudbu, ako najlepšie vieme, bez ohľadu na to, o koľkej a pred koľkými ľuďmi vystupujeme. .meníte svoj setlist podľa toho, či hráte pre veľkým davom alebo v malom klube?
Do istej miery. Snažíme sa vycítiť, čo ľudia chcú, v akej sú nálade. Keď sa nám zdá, že chcú tancovať, tak predĺžime tanečné časti naši piesní, keď sú ľudia pod pódiom podnapití, tak hráme pomerne hlučný rock. .váš debutový album sa objavil z ničoho nič. Čo sa dialo pred jeho vydaním?
Pred niekoľkými rokmi som sa stretla s Luvinskym, veľa sme sa rozprávali o hudbe, zistili sme, že k nej pristupujeme podobne a rozhodli sme sa, že založíme kapelu. Stretli sme sa s gitaristom Victorom a s bubeníkom, ktorý však od nás odišiel krátko pred nahrávaním albumu. Našli sme nového bubeníka, Joea, ktorý je s nami až doteraz. Mali sme príležitosť nahrávať zadarmo v štúdiu, no museli sme to urobiť rýchlo. A tak sme album nahrali veľmi spontánne. .kde vy vlastne žijete? Spomína sa Paríž, Berlín, New York. Ako to vlastne je?
(Smiech). Veľa spolu cestujeme, takže sme doma tam, kde práve sme. Ja som sa stretla s naším spevákom v Paríži, spevák stretol bubeníka v New Yorku. S gitaristom sme sa zoznámili v Bordeaux. Spevák a gitarista sa potom presťahovali do Berlína. Bubeník žil nejaký čas v Berlíne, ale teraz sa vrátil do New Yorku. .vaše koncerty spájajú hudobnú eleganciu s výbuchmi energie. Tak to máte pripravené, alebo sa to tak jednoducho stane?
Ver mi, že to nemáme naplánované. Jednoducho sa to deje. A deje sa to preto, lebo sa na pódiu stretnú takí rozdielni ľudia. Joe je veľmi intenzívne a hlasno hrajúci bubeník, ja hrám na basgitare uvoľnene, gitarista Victor stavia piesne „intelektuálsky" a k tomu ešte nepredvídateľný spevák Luvinsky. To všetko sa v našej hudbe stretne a dochádza k erupciám, ktoré spomínaš. .vydali ste album, veľa koncertujete. Čo bude ďalej?
Práve v týchto dňoch pracujeme na novom albume, nahrávať sa bude v decembri v New Yorku a vyjsť by mal niekedy na jar. Zase pod značkou Big Dada vo vydavateľstva Ninja Tune. Ale ešte predtým všetkým prídeme na Slovensko a veľmi sa na to tešíme. Paris Suit Yourself/
Tajomne pôsobiaca kapela, pohybujúca sa medzi Berlínom, Parížom, Bordeaux a New Yorkom, ktorú tvorí basgitaristka Marie Boye, spevák Luvinsky Atche, gitarista Victor Tricard a bubeník Joe Heffernan. Ich album My Main Shitstain bol prvou rockovou nahrávkou, ktorú vydal label Ninja Tune. Živé vystúpenia tejto kapely sú ako vysokokoncentrovaný energetický nápoj, ktorého účinky cítite ešte dlho po konzumácii.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.