Na Slovensku po dlhom čase opäť vznikol film. Rozpaky nad stavom domácej kinematografie sa mu však prekonať nepodarilo. Kričí z neho kŕčovitosť, umelé konflikty a nereálne postavy.
Mladú Nemku Vandu (Katharina Lorenz) práve vyhodili zo zamestnania. S priateľom Davidom (Florian Stetter) sa pohádala, a tak sa rozhodla urobiť čosi neočakávané. Navštíviť svoju babičku, pôvodom Slovenku, žijúcu v dedinke Runina pri ukrajinských hraniciach. Vandino hľadanie vlastných koreňov v malebnom prostredí Bohom zabudnutej osady naruší stretnutie s tajomným, ale príťažlivým Mirom (Lukáš Latinák). Vandine rozvíjajúce sa city k cudzincovi Mirovi jej skomplikujú už i tak problematický vzťah s Davidom, ktorý sa na dôvažok vydá Vandu na východ Slovenska hľadať.
Základným problémom nového slovenského filmu režiséra Martina Repku je absencia silného príbehu. Snaha vystavať konflikt na vzťahu Vandy, Mira a Davida úplne zlyháva. Väčšine sekvencií totiž chýba akákoľvek autentickosť, pôsobia nechtiac smiešne, kŕčovito, vyfabulovane. Neodrážajú život, ale chabé a silené scenáristické pokusy o jeho zachytenie. Neexistuje žiadny príbeh, gradujúci od začiatku do konca filmu. Nachádzame tu len viac či menej pitoreskné scény, bez ladu a skladu poukladané vedľa seba. Dramatická línia nikam nesmeruje, točí sa v kruhu, ktorý je zrazu, bez logiky a zmyslu, pretnutý a ukončený.
Film dopláca aj na ukážkovo zle napísané postavy. Nedostatok logickej motivácie postihuje, vo väčšej či menšej miere, všetky filmové charaktery. Chýba im osobitosť, šarm aj vnútorný vývoj. Počas celého filmu zostávajú rovnako mdlé ako na začiatku. Vanda, ktorá mala pravdepodobne predstavovať neistú mladú ženu, nechtiac vyzerá ako naivná, rozmaznaná hlupaňa. Mira sa snažili štylizovať do úlohy charizmatického zvodcu, namiesto toho sa dočkáme len vulgárneho trápneho skrachovanca. David zase vyznieva ako tvarovateľná hmota bez vlastnej vôle, ako figúrka, ktorú možno podľa ľubovôle posúvať po šachovnici. Ich hereckí predstavitelia navyše nedokážu stvárniť akékoľvek komplexnejšie duševné poryvy, svoje herecké možnosti vyčerpávajú univerzálne použiteľným zmäteným výrazom.
Tvorcovia preukazujú omnoho viac ambícií ako schopností. Snažia sa hovoriť o mnohých závažných problémoch dneška, no nevedia uchopiť ani jeden. Komplexnosť medziľudských vzťahov banalizujú na sex, jemné citové nuansy nahrádzajú vulgárnymi a primitívnymi obrazmi samoúčelnej erotiky. Film však nepredstavuje výpoveď o kultúre žiadostivosti posadnutej telesnosťou, ale túto kultúru, naopak, odráža a stáva sa jej súčasťou.
Rovnako dopadla i snaha vyrovnať sa s problémami konfliktu kultúr, prevádzačstva, mafie. Tvorcom chýba vhľad do spomínaných problémov, nepoznajú ich ozajstnú podobu. Preto pri pokuse hovoriť o nich konštatujú triviality s nulovou výpovednou hodnotou. Namiesto skutočných problémov prinášajú evidentne umelo vytvorené situácie. Bolestivé zápasy reálnych ľudí prezentujú falošne a plytko, ako dočasne narušenú, ale ľahko obnoviteľnú vidiecku idylku.
Režisérska neskúsenosť sa prejavuje aj v neschopnosti udržať vyvážené tempo rozprávania. Repkov film plynie veľmi pomaly, čo spolu s nedostatkom dejových konfliktov a akejkoľvek výpovede pôsobí mimoriadne nudne. Repka nevie pracovať s napätím, nedokáže inscenovať konfliktné situácie. V každej potenciálne dramatickej scéne svojím neohrabaným počínaním zmarí napätie už v samotnom zárodku.
Nad novým slovenským filmom by sa dalo prižmúriť oko, keby sa na ňom našlo aspoň čosi, čo by stálo za pozornosť. V prípade diela, ktoré zlyháva vo všetkých ohľadoch, sa to, žiaľ, urobiť nedá. Návrat bocianov je dôkazom toho, že naša kinematografia zúfalo zápasí o existenciu a márne sa snaží chytiť dych. Na hlboký a oslobodzujúci nádych si však ešte budeme musieť počkať.
.ľuba Heinzlová
Návrat bocianov (SR/SRN/ČR, 2007, 96 min.)
Réžia: Martin Repka. Scenár: Martin Repka, Eugen Gindl. Kamera: Miroslav Gábor. Hudba: Johannes Repka, Matthias Raue. Hrajú: Katharina Lorenz, Florian Stetter, Radoslav Brzobohatý, Lukáš Latinák, Zuzana Mauréry, Karol Csino, Kyra Mladeck
Mladú Nemku Vandu (Katharina Lorenz) práve vyhodili zo zamestnania. S priateľom Davidom (Florian Stetter) sa pohádala, a tak sa rozhodla urobiť čosi neočakávané. Navštíviť svoju babičku, pôvodom Slovenku, žijúcu v dedinke Runina pri ukrajinských hraniciach. Vandino hľadanie vlastných koreňov v malebnom prostredí Bohom zabudnutej osady naruší stretnutie s tajomným, ale príťažlivým Mirom (Lukáš Latinák). Vandine rozvíjajúce sa city k cudzincovi Mirovi jej skomplikujú už i tak problematický vzťah s Davidom, ktorý sa na dôvažok vydá Vandu na východ Slovenska hľadať.
Základným problémom nového slovenského filmu režiséra Martina Repku je absencia silného príbehu. Snaha vystavať konflikt na vzťahu Vandy, Mira a Davida úplne zlyháva. Väčšine sekvencií totiž chýba akákoľvek autentickosť, pôsobia nechtiac smiešne, kŕčovito, vyfabulovane. Neodrážajú život, ale chabé a silené scenáristické pokusy o jeho zachytenie. Neexistuje žiadny príbeh, gradujúci od začiatku do konca filmu. Nachádzame tu len viac či menej pitoreskné scény, bez ladu a skladu poukladané vedľa seba. Dramatická línia nikam nesmeruje, točí sa v kruhu, ktorý je zrazu, bez logiky a zmyslu, pretnutý a ukončený.
Film dopláca aj na ukážkovo zle napísané postavy. Nedostatok logickej motivácie postihuje, vo väčšej či menšej miere, všetky filmové charaktery. Chýba im osobitosť, šarm aj vnútorný vývoj. Počas celého filmu zostávajú rovnako mdlé ako na začiatku. Vanda, ktorá mala pravdepodobne predstavovať neistú mladú ženu, nechtiac vyzerá ako naivná, rozmaznaná hlupaňa. Mira sa snažili štylizovať do úlohy charizmatického zvodcu, namiesto toho sa dočkáme len vulgárneho trápneho skrachovanca. David zase vyznieva ako tvarovateľná hmota bez vlastnej vôle, ako figúrka, ktorú možno podľa ľubovôle posúvať po šachovnici. Ich hereckí predstavitelia navyše nedokážu stvárniť akékoľvek komplexnejšie duševné poryvy, svoje herecké možnosti vyčerpávajú univerzálne použiteľným zmäteným výrazom.
Tvorcovia preukazujú omnoho viac ambícií ako schopností. Snažia sa hovoriť o mnohých závažných problémoch dneška, no nevedia uchopiť ani jeden. Komplexnosť medziľudských vzťahov banalizujú na sex, jemné citové nuansy nahrádzajú vulgárnymi a primitívnymi obrazmi samoúčelnej erotiky. Film však nepredstavuje výpoveď o kultúre žiadostivosti posadnutej telesnosťou, ale túto kultúru, naopak, odráža a stáva sa jej súčasťou.
Rovnako dopadla i snaha vyrovnať sa s problémami konfliktu kultúr, prevádzačstva, mafie. Tvorcom chýba vhľad do spomínaných problémov, nepoznajú ich ozajstnú podobu. Preto pri pokuse hovoriť o nich konštatujú triviality s nulovou výpovednou hodnotou. Namiesto skutočných problémov prinášajú evidentne umelo vytvorené situácie. Bolestivé zápasy reálnych ľudí prezentujú falošne a plytko, ako dočasne narušenú, ale ľahko obnoviteľnú vidiecku idylku.
Režisérska neskúsenosť sa prejavuje aj v neschopnosti udržať vyvážené tempo rozprávania. Repkov film plynie veľmi pomaly, čo spolu s nedostatkom dejových konfliktov a akejkoľvek výpovede pôsobí mimoriadne nudne. Repka nevie pracovať s napätím, nedokáže inscenovať konfliktné situácie. V každej potenciálne dramatickej scéne svojím neohrabaným počínaním zmarí napätie už v samotnom zárodku.
Nad novým slovenským filmom by sa dalo prižmúriť oko, keby sa na ňom našlo aspoň čosi, čo by stálo za pozornosť. V prípade diela, ktoré zlyháva vo všetkých ohľadoch, sa to, žiaľ, urobiť nedá. Návrat bocianov je dôkazom toho, že naša kinematografia zúfalo zápasí o existenciu a márne sa snaží chytiť dych. Na hlboký a oslobodzujúci nádych si však ešte budeme musieť počkať.
.ľuba Heinzlová
Návrat bocianov (SR/SRN/ČR, 2007, 96 min.)
Réžia: Martin Repka. Scenár: Martin Repka, Eugen Gindl. Kamera: Miroslav Gábor. Hudba: Johannes Repka, Matthias Raue. Hrajú: Katharina Lorenz, Florian Stetter, Radoslav Brzobohatý, Lukáš Latinák, Zuzana Mauréry, Karol Csino, Kyra Mladeck
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.