Dinosaur Jr.: Where You Been (Warner 1993)
Je to album, ktorý pre mňa v období, keď som si začínal užívať bezstarostný život dvadsaťročného mladíka, bol všetkým, čo som v tom čase potreboval. Ako fanúšikovi The Cure sa ku mne dostal cover ich skladby Just Like Heaven v podaní americkej garážovej kapely Dinosaur Jr. Jeho netradičné rockovejšie podanie ma zaujalo, zachytil som od „dinosaurov“ ešte aj skladbu Freak Scene a začal som hľadať nahrávky tejto párty, ktorá hrala v klasickom zložení gitara, basa a bicie. Zistil som, že CD kapely sa dá zohnať aj u nás, zbehol som (v roku 1993) na Michalskú a kúpil si za vtedy neuveriteľných 550 Kčs album Where You Been. Keďže som od Dinosaur Jr poznal iba dve skladby a aj tie neboli na albume, išiel som do rizika, ale to sa v podstate v tom čase išlo skoro vždy, keďže nebol Myspace ani Youtube a vlastne ani počítač nebol bežnou záležitosťou. Oplatilo sa. Album sa od prvej skladby rozbehne šialeným tempom, aby sa hneď vzápätí upokojil a priniesol pestrú zbierku 10 skladieb, v ktorej vynikajú gitarové sóla a chrapľavý až bojazlivý spev môjho nového obľúbenca Joea Mascisa, speváka, gitaristu a autora všetkých skladieb. Hlavnou zbraňou tejto platne sú stredne rýchle skladby, niekedy sa síce môže zdať, že až príliš ležérne a vlečúce sa, ale práve to som si na nich zamiloval. V neposlednom rade pekne produkčne zvládnutý rockovo-garážový zvuk, v tom čase typický pre americkú alternatívnu scénu a množstvo nenápadných sprievodných nástrojov (čelo, viola), ktoré zbytočne nevyčnievajú a pekne splývajú s atmosférou albumu. V tom čase som počúval The Cure, The Smiths, Toma Waitsa alebo Jesus and Mary Chain a mierne „špinavá“ gitarovka bola správnym doplnením, ktorá navyše úplne zapadala do môjho vtedajšieho spôsobu života. Časopis Rolling Stone ohodnotil Where You Been štyrmi hviezdičkami, ja mu dávam päť.
Dopísané... nejako ma to naplnilo spomienkami a idem si to CD hneď vložiť do prehrávača... hmmm už hrá... jasné, je sobota, rok 1993, sedím po prežúrovanom piatku s kamarátmi v Slamenej búde na Kolibe a objednávam si pivko. Tak to má byť. Autor je organizátor festivalu Grape.
Je to album, ktorý pre mňa v období, keď som si začínal užívať bezstarostný život dvadsaťročného mladíka, bol všetkým, čo som v tom čase potreboval. Ako fanúšikovi The Cure sa ku mne dostal cover ich skladby Just Like Heaven v podaní americkej garážovej kapely Dinosaur Jr. Jeho netradičné rockovejšie podanie ma zaujalo, zachytil som od „dinosaurov“ ešte aj skladbu Freak Scene a začal som hľadať nahrávky tejto párty, ktorá hrala v klasickom zložení gitara, basa a bicie. Zistil som, že CD kapely sa dá zohnať aj u nás, zbehol som (v roku 1993) na Michalskú a kúpil si za vtedy neuveriteľných 550 Kčs album Where You Been. Keďže som od Dinosaur Jr poznal iba dve skladby a aj tie neboli na albume, išiel som do rizika, ale to sa v podstate v tom čase išlo skoro vždy, keďže nebol Myspace ani Youtube a vlastne ani počítač nebol bežnou záležitosťou. Oplatilo sa. Album sa od prvej skladby rozbehne šialeným tempom, aby sa hneď vzápätí upokojil a priniesol pestrú zbierku 10 skladieb, v ktorej vynikajú gitarové sóla a chrapľavý až bojazlivý spev môjho nového obľúbenca Joea Mascisa, speváka, gitaristu a autora všetkých skladieb. Hlavnou zbraňou tejto platne sú stredne rýchle skladby, niekedy sa síce môže zdať, že až príliš ležérne a vlečúce sa, ale práve to som si na nich zamiloval. V neposlednom rade pekne produkčne zvládnutý rockovo-garážový zvuk, v tom čase typický pre americkú alternatívnu scénu a množstvo nenápadných sprievodných nástrojov (čelo, viola), ktoré zbytočne nevyčnievajú a pekne splývajú s atmosférou albumu. V tom čase som počúval The Cure, The Smiths, Toma Waitsa alebo Jesus and Mary Chain a mierne „špinavá“ gitarovka bola správnym doplnením, ktorá navyše úplne zapadala do môjho vtedajšieho spôsobu života. Časopis Rolling Stone ohodnotil Where You Been štyrmi hviezdičkami, ja mu dávam päť.
Dopísané... nejako ma to naplnilo spomienkami a idem si to CD hneď vložiť do prehrávača... hmmm už hrá... jasné, je sobota, rok 1993, sedím po prežúrovanom piatku s kamarátmi v Slamenej búde na Kolibe a objednávam si pivko. Tak to má byť. Autor je organizátor festivalu Grape.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.