Korupcia

Rastie vďaka tomu, že je tolerovaná, hoci nie je správna, trestá slušných ľudí a odmeňuje gaunerov. Bojovať proti nej je takmer nemožné, hoci systémy a inštitúcie na to máme.“ K tomu dodala, že „korupcia na Slovensku narástla do takých obludných rozmerov preto, lebo je tolerovaná, ukrývaná za dverami úradov a honosných firemných sídel a akceptovaná ako ‚normálna nenormalita', ako súčasť biznisu a politiky.“ A ďalej: „Pre korupciu a klientelizmus ekonomickí gangstri ničia všetko pozitívne, čo je spájané so slovom podnikateľ. Korupcia trestá slušných ľudí, berie im energiu a príležitosti a odmeňuje gaunerov. Vypudzuje slušných ľudí z verejného života." .verejnosť proti korupcii
Tieto dlhšie citáty boli potrebné preto, že Iveta Radičová nie je hocikto, ale predsedníčka vlády Slovenskej republiky. Vie teda svoje ako málokto v tomto štáte dánskom. Z jej slov tryská skepsa. Práve prehrala zápas o nekorupčnú politiku s lídrami koaličných strán, ktorí pritom (aký paradox!) vyzývajú „na návrat k odkazu Nežnej revolúcie“. Ale ak znamenal november 1989 zápas verejnosti proti násiliu skorumpovanej komunistickej moci, jeho dnešným odkazom môže byť len zápas verejnosti proti korupcii.
Rozumiem veľmi dobre vete Ivety Radičovej, že bojovať proti korupcii je takmer nemožné. Ešte stále stojí na čele vlády, ktorá mala dve úlohy – reformy a boj proti korupcii. Výsledky reforiem sa za čosi vyše roka nemohli naplno prejaviť ani tam, kde sa, ako v súdnictve, skutočne začali. A už vôbec nie tam, kde sa ani nezačali, ako vo vzdelávaní. Alebo sa na posmech sveta vydávali za reformy, hoci pritom boli obyčajným ošklbávaním živnostníkov, dohodárov, ľudí v kreatívnej oblasti a v slobodných povolaniach či  vinárov pri perfídnom zákone o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, ktorý je práve na stole a chce pod agendou reformy zlikvidovať slovenských vinárov a s nimi celé rozsiahle regióny, turistický ruch, služby a kultiváciu krajiny. .kto porazil Radičovú
Preto však Iveta Radičová nestroskotala. Prehrala zápas proti korupcii, lebo narazila na tichý, no o to zúrivejší odpor politickej triedy. Práve preto, že sa dotkla posvätnej kravy partokracie, pre ktorú je stranícka príslušnosť najľahšou cestou k neoprávneným výhodám, ako znie jedna z definícií korupcie. Lebo korupcia, to nie sú len kufríky s peniazmi na podplácanie a uplácanie politikov zo strany podnikateľov, korupcia nie je len spupnosťou byrokracie v štátnej správe, samospráve a dokonca už aj v mimovládnych organizáciách. Dnes na nej do veľkej miery stojí morálny úpadok, korupcia mravov a vzťahov. Čím iným ako politickou korupciou sú vzťahy typu „ja na brata, brat na mňa?“ Čím iným je v súdnictve Harabinovo okaté odmeňovanie poslušných a trestanie neposlušných? Čím iným bolo vzájomné vydieranie koaličných strán pri voľbe generálneho prokurátora a zbesilá obrana predsedu Najvyššieho súdu a starého generálneho prokurátora zo strany opozície, keď už bola jasná ich morálna neudržateľnosť? Čím iným je odmietanie prezidenta republiky vymenovať zvoleného generálneho prokurátora, hoci mu to prikazuje Ústava?
Ale existuje aj korupcia sociálnych vzťahov, korupcia založená na neoprávnených protislužbách, korumpovanie eurofondmi, intelektuálna korupcia, založená na konformistickej nepoctivosti, vedecká korupcia poznania. Dokonca dnes existuje rozsiahla verejná korupcia citov, ktorou nás každodenne zásobujú najrozličnejšie mediálne celebrity. Zápas s korupciou je však dnes aj najdôležitejšou agendou civilizovanej Európy, dlhodobo korumpovanej predstavou, že pečené holuby padajú samy do huby.
Iveta Radičová našla kľúčový problém dnešného civilizovaného sveta. Nech je to akokoľvek, ale z tohto hľadiska bola najlepšou ponovembrovou predsedníčkou vlády. Aj keď na Slovensku je to tak, že najlepší sa ako predsedovia vlády nerodia, alebo v tejto funkcii vydržia len krátko. Ale niekto tú pochodeň do rúk vziať musel. A niekto ju musí prevziať.     Autor je poslanec NR SR.