Danica Caisová: Som priateľom deviantov

Prezliekam sa
Prezliecť sa z lekárskej uniformy je svojím spôsobom oddelenie sa od chorôb, nie od pacientov, ale od ich ťažôb. Celý deň nosím bielu uniformu, preto si dávam pozor, aby môj šatník nebol rovnako fádny a jednoduchý. Najradšej nakupujem topánky. Vysoké, nízke, farebné, sýtočervené, modré. A spodnú bielizeň. Na Victoria Secret nemám, ale som fajnšmeker, rada do takých obchodov chodím a skúšam.Spím
Keď som bola mladšia, spala som rada a veľa, teraz spím rada a málo, ale dobre. Hlboko. Na akomkoľvek lôžku aj za bieleho dňa. Dlho spať sa mi podarí jedine na dovolenke a na prvý sviatok vianočný. Dnes už ma teší, že sa viem zobudiť skoro ráno, môžem sa pozerať do záhrady, aká je vždy iná. Mrzačím a zachraňujem
Pôvodne som chcela študovať záhradnú architektúru. Mám rada dotyk pôdy, zeme. Rastliny v mojej záhrade trošku mrzačím, lebo nie je veľká, katujem, strihám konáre, nesmú rásť na úkor druhých, nie sme v parku. Neviem odolať hornbachu. Prídem k rastlinkám, čo sú vo výpredaji, a hovorím im, chúďatká moje, musím vás zachrániť, lebo vás všetky povyhadzujú. Sušienky neberiem, ale keď žije ešte aspoň jeden lístoček, tak hej. Milujem Paríž
Páči sa mi tamojší život, multi-kulti, nechcela by som, aby to zmizlo z povrchu zemského, aby sme boli jeden národ, jedna rasa. Pestré odevy báb z Kamerunu, Gabunu osviežujú šeď, správanie, smiech, kuchyňa, vonia mi to všetko. Versailles ma sklamal, ale zámky na Loire, to bolo iné. Vidno, ktoré z nich stavali kráľovné a ktoré králi, testosterónový Chambord, obrovský, majestátny dokumentuje moc panovníka, naopak zámok štyroch kráľovien Chenonceau, postavený nad riekou rovno na moste, ten je taký gemütlich, útulný, nežný. Vonia tam všade Loira a vinice. Nepiť je ťažké
Som veľmi striedmy konzument alkoholu, pijem, lebo mi chutí. Keď som robila s pijanmi, všetci mi tvrdili, že sa nedá abstinovať, lebo každý vás núka, a že ja netuším, aké to je túžiť si vypiť. Tak som si to vyskúšala a rok dobrovoľne abstinovala. Prekvapili ma dve veci – skutočne je veľmi ťažké odolávať v spoločnosti núkaniu, sústavne vysvetľovať, prečo nemôžeš, zbláznila si sa, berieš lieky... Ešte viac ma prekvapilo, že som niekoľkokrát za ten rok veľmi intenzívne po alkohole zatúžila. Som hokejový fanúšik
Fandím všeobecne, vždy tým dobrým. Chodievam na hokej, aj keď tu je to úplne iné ako v Amerike. Tam sa ľudia vyobliekajú, je to slušná spoločenská udalosť, nikto nie je vulgárny. Pozerám aj NHL, keď sa hrá východná konferencia o postup, tak aj v noci. Chodila som celé roky na aerobik, na jogu, do posilňovne, cvičím . Mám doma bicykel a kým pozerám správy, tak točím. Sexuálne som normálna
Nemám periskop, nevidím ľuďom do hlavy, tak ako gastroenterológ nevidí, či má človek vred, alebo čo jedol dnes ráno. Môjmu partnerovi moje povolanie neprekáža, to pre neho nie je téma. Občas sa spýta, nechá si to vysvetliť, ale nevzťahuje to na seba, nebojí sa, že by som ho skúmala. Vo vzťahu nie som sexuológ, som žena. Pre mňa je samozrejmosť rozprávať o intímnych veciach, mám na to školy, pomenovať orgány a nečervenať sa pri tom, ale viem, že väčšine ľudí to robí obrovský problém. Už len to odhodlanie, že prídu ku mne do ordinácie, si vyžaduje veľa síl. Vážim si ich, deviantov, ktorí za mnou prídu sami od seba, dvojnásobne. Som ich priateľom.