Prezident Obama konečne uskutočnil dva razy odloženú návštevu Austrálie, a bol na summitoch na Havaji a v Indonézii. Obamova pozornosť, sústredená na Áziu a Tichomorie, má bezpečnostný aj hospodársky rozmer. V Austrálii budú americkí vojaci a množstvo krajín to víta ako vybalansovanie rastúcej čínskej prítomnosti a čínskych nárokov na väčšinu Juhočínskeho mora. Hospodársky rozmer súvisí s tým, že väčšina amerického obchodu sa dnes nedeje s Európou, ale práve s Áziou. Po útokoch z 11. septembra 2011 sa najväčšia pozornosť americkej zahraničnej politiky sústredila na Blízky východ. Ten síce zostáva dôležitý (od arabských krajín po Irán), ale dynamiku, inovácie, rýchly rozvoj nájdeme vo východnej Ázii. Pre Ameriku sa (znova) stáva Ázia hlavným miestom pozornosti.
Blízky východ medzitým získava novú regionálnu mocnosť. Našťastie to nie je Irán ani niektorá arabská krajina. Vplyvnou krajinou v tejto oblasti sa stáva Turecko. Formálne je krajina naďalej kandidátkou na vstup do Európskej únie, táto debata však už dávno stratila vitalitu. Turecko viac ako o Európe, a tiež viac ako o Amerike, dnes uvažuje o svojich susedoch na Blízkom východe, pričom ponúka kombináciu, ktorú nemá nikto na okolí: demokraciu, sekulárne inštitúcie, islamskú kultúru a hodnoty, rýchlo rastúcu ekonomiku a armádu, schopnú zásahu. Turecko môže byť vzorom pre arabské štáty, a bude tam v každom prípade silným hráčom – najmä ak padne Assad v Sýrii. Zatiaľ čo Spojené štáty potichu z Blízkeho východu cúvajú, Turecko sa tam chystá usadiť.
V čase týchto veľkých zmien je však Európa zahľadená najmä sama do seba. Kancelárka Merkelová očakáva, že Európa bude na zvládnutie krízy a dlhov potrebovať desať rokov – a málokto si trúfne povedať, či to bude stačiť. Nemusí to ešte znamenať koniec Západu či štruktúr EÚ, a nemusí zaniknúť ani toľko kritizované euro. Donedávna sebavedomá Európa však bude musieť skúmať, či taká (tiež, no menej zadlžená) Amerika či nebodaj východná Ázia nemá hospodársky model, ktorý je udržateľnejší ako ten európsky. Ak v roku 2011 nie je Európa stredom ani etalónom sveta, v roku 2020 ním bude ešte menej ako dnes.
Blízky východ medzitým získava novú regionálnu mocnosť. Našťastie to nie je Irán ani niektorá arabská krajina. Vplyvnou krajinou v tejto oblasti sa stáva Turecko. Formálne je krajina naďalej kandidátkou na vstup do Európskej únie, táto debata však už dávno stratila vitalitu. Turecko viac ako o Európe, a tiež viac ako o Amerike, dnes uvažuje o svojich susedoch na Blízkom východe, pričom ponúka kombináciu, ktorú nemá nikto na okolí: demokraciu, sekulárne inštitúcie, islamskú kultúru a hodnoty, rýchlo rastúcu ekonomiku a armádu, schopnú zásahu. Turecko môže byť vzorom pre arabské štáty, a bude tam v každom prípade silným hráčom – najmä ak padne Assad v Sýrii. Zatiaľ čo Spojené štáty potichu z Blízkeho východu cúvajú, Turecko sa tam chystá usadiť.
V čase týchto veľkých zmien je však Európa zahľadená najmä sama do seba. Kancelárka Merkelová očakáva, že Európa bude na zvládnutie krízy a dlhov potrebovať desať rokov – a málokto si trúfne povedať, či to bude stačiť. Nemusí to ešte znamenať koniec Západu či štruktúr EÚ, a nemusí zaniknúť ani toľko kritizované euro. Donedávna sebavedomá Európa však bude musieť skúmať, či taká (tiež, no menej zadlžená) Amerika či nebodaj východná Ázia nemá hospodársky model, ktorý je udržateľnejší ako ten európsky. Ak v roku 2011 nie je Európa stredom ani etalónom sveta, v roku 2020 ním bude ešte menej ako dnes.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.