Koniec tejto tradičnej britskej značky nebol zase až takým veľkým prekvapením. Hudobný priemysel je v kríze dlhší čas, už od začiatku minulého desaťročia a keď k tomu prirátame celosvetovú finančnú krízu, ktorá je tu od roku 2008, tak vlastne prežíva krízu na druhú.
Pre Britov je však koniec EMI Music sklamaním, pretože toto vydavateľstvo bolo pre nich tradičnou značkou, ako napríklad autá Rolls-Royce. Bohužiaľ, z povesti firmy za posledné roky zostalo už len samotné logo. EMI už dlhší čas ani zďaleka nepripomínal tú značku, ktorá dala svetu skupiny ako The Beatles, Queen alebo Radiohead, pretože ju v posledných rokoch ovládli ľudia, ktorí s hudbou nemali veľa spoločného. „Konečne sa dostane táto značka do rúk ľuďom, ktorí skutočne rozumejú hudbe,“ povedal pre BBC spevák The Rolling Stones Mick Jagger. Podľa novembrových správ si EMI si rozdelili dve najväčšie vydavateľstvá Universal a Sony Music. Za 2,1 miliardy britských libier.
The Beatles a Sex Pistols
EMI, čiže Electric and Musical Industries vznikla v roku 1931. Okrem hudby sa venoval vývoju radarov, telekomunikácií a jeho vedci dokonca konštruovali navádzacie rakety. EMI dominovali hudbe v šesťdesiatych rokoch, keď v Británii podpísali The Beatles a v Amerike jej sesterskú spoločnosť Capitol The Beach Boys. Nat Kig Colea alebo Frank Sinatru. Keď sa The Beatles presadili aj na americkom trhu, neexistovala na svete spoločnosť, ktorá by im mohla konkurovať. EMI sa začala zadrhávať až v druhej polovici 70. rokov, keď sa rozhodli podpísať punkrockovú senzáciu Sex Pistols. Podľa britských novín The Guardian to bol začiatok konca EMI. Keď štyria chlapci, vedení ambicióznym manažérom Malcolmom MacLarenom, si v priamom televíznom prenose do sýtosti zanadávali a zaplnili stránky bulvárnych anglických novín, prudérny vlastník EMI, spoločnosť Thorn Electrical, ktorá sa venovala vývoju zdravotných prístrojov, nariadil, aby Johnnyho Rottena a spol. vydavateľstvo vyhodilo. Bohužiaľ pre EMI, zmluva sa zrušiť nedala a spoločnosť sa s MacLarenom, ktorý z kauzy vyrobil sociálny problém na pozadí boja bohatých proti chudobným, súdila až do polovice nasledujúceho desaťročia. Právny boj ju stál mnoho síl a peňazí a EMI začala zaostávať.
Druhý dych nabrala až v 90. rokoch, keď podpísala viacero trhákov – boli medzi nimi mená ako Spice Girls, Radiohead, Blur, Robbie Williams a neskôr aj Coldplay, ale v roku 1996 vydavateľstvo opustil jej vlastník Thorn Electrical a EMI, podobne ako iné veľké vydavateľské firmy, sa presunula na burzu cenných papierov. Jej vlastníkmi sa tak stali akcionári.
Podľa niektorých kritikov hudobného priemyslu bol tento krok, pri ktorom sa vlastníkmi stali akcionári, požadujúci okamžité zisky, jeden z podstatných dôvodov postupného pádu nahrávacieho priemyslu. Nahrávacie spoločnosti už nevlastnili konkrétne firmy zo starého sveta alebo konkrétni ľudia, ktorí vedeli, že aj hudba musí mať svoj čas a že tento biznis je behom na dlhé trate a niekedy sa kapela celosvetovo presadí až po druhom alebo treťom albume, ako sa to stalo kedysi írskym U2. Akcionári chceli svoje peniaze hneď, a to začalo nútiť firmy, aby upustili od umelcov, ktorí vynášali málo a sústredili sa na zväčša plytké hitparádové blockbustery. Dovtedy vydavateľstvá fungovali tak, že žili ako z komerčnej hudby na jedno použitie, ako aj kvalitnej hudby, ktorá sa síce v čase vzniku predávala menej, ale stále.
Natupírovaný blondín
Táto zmena sa však udiala v čase, keď všetko vyzeralo viac ako dobre, pretože hudobný biznis zažíval najlepšie roky svojej existencie. Cédečká, ktoré nahradili vinyly, sa vyrábali za facku, ale predávali sa za nekresťanské peniaze.
Táto idylka však trvala krátko. V roku 1999 sa v internetovej sieti objavila stránka Napster, kde si ľudia začali zadarmo vymieňať pesničky vo formáte mp3. Šéfom hudobného biznisu sa Napster podarilo nakoniec zničiť, ale epidémiu voľného šírenia hudby po sieti sa už zastaviť nepodarilo. Internetové pirátstvo nahlodalo pozície veľkých labelov do takej miery, že objem ziskov sa každým rokom výrazne znižoval.
EMI prežívala obdobie ako na hojdačke. Keď jej interpreti mali hity, boli v balíku, keď nie, boli kúsok od krachu. V roku 2007 ju krátko pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy kúpila za 4,2 miliardy libier investičná spoločnosť Terra Firma. Jej bos Guy Hands však nebol hudobníkom na labeli príliš naklonený, stačí si prečítať, čo o ňom napísal britský denník Guardian: „Tento natupírovaný blondín myslel iba na seba a na svoj účes. A nemal rád umelcov. Keď im to povedal, Radiohead odišli, potom Paul McCartney a nakoniec aj Rolling Stones.“
Terra Firma sa podľa novín správala ako slon v porceláne. V manažmente, ktorý chcel za tri roky premeniť EMI Music na vysokoziskovú spoločnosť, sedeli ľudia, čo nemali s hudbou veľa spoločného a EMI šlo definitívne dole. Podľa šéfa pražskej pobočky EMI Vladimíra Kočandrleho však bola hlavnou príčinou konca finančná kríza. „Znehodnotením trhov v čase krízy vznikla Terra Firme obrovská strata oproti veľkosti úveru, ktorý si zobrala v Citibank. Po čase EMI prepadlo ako „zástava“ banke Citibank a tá sa ho logicky potrebovala zbaviť, aby získala späť čo najvyššiu časť prostriedkov. Universal zaplatil najviac za jej vydavateľskú časť, a nakladateľská časť EMI Music Publishig sa stala korisťou konzorcia firiem Sony-AVT,“ povedal pre .týždeň český vydavateľ.
Je veľmi pravdepodobné, že značka EMI ako taká zostane pod Universalom zachovaná, ale už nikdy nebude vystupovať ako samostatná firma, ktorá miešala karty v hudobnou šoubiznise. Táto zmena sa dotkne aj nás. EMI má zastúpenie aj na česko-slovenskom trhu, keď sa v roku 1994 zlúčila spolu s českou značkou Monitor. Podľa šéfa pražskej pobočky Vladimíra Kočandrleho budú fungovať minimálne do septembra 2012, pretože túto fúziu musia ešte preskúmať regulačné protimonopolné úrady EÚ. Dnešným trendom je spájať firmy dohromady, pretože prežijú len tí najväčší a najsilnejší. No táto predstava do istej miery desí. Universal a Sony Music sa tak stali najväčšími vlastníkmi podielov ziskov v hudobnom priemysle a vytvárajú stav, ktorý má blízko k monopolu. Na Slovensku je situácia ešte horšia. Na jeseň tohto roka u nás ruší svoju pobočku aj Sony Music, a Universal sa tak stane jedinou veľkou spoločnosťou, ktorá aktívne pôsobí na slovenskom trhu tým, že vydáva aj slovenských interpretov. Je to akoby sa vývoj vrátil do roku 1989, keď u nás pôsobilo iba komunistické vydavateľstvo Opus. No, našťastie, dnes si CD môže vydať každý.
Pre Britov je však koniec EMI Music sklamaním, pretože toto vydavateľstvo bolo pre nich tradičnou značkou, ako napríklad autá Rolls-Royce. Bohužiaľ, z povesti firmy za posledné roky zostalo už len samotné logo. EMI už dlhší čas ani zďaleka nepripomínal tú značku, ktorá dala svetu skupiny ako The Beatles, Queen alebo Radiohead, pretože ju v posledných rokoch ovládli ľudia, ktorí s hudbou nemali veľa spoločného. „Konečne sa dostane táto značka do rúk ľuďom, ktorí skutočne rozumejú hudbe,“ povedal pre BBC spevák The Rolling Stones Mick Jagger. Podľa novembrových správ si EMI si rozdelili dve najväčšie vydavateľstvá Universal a Sony Music. Za 2,1 miliardy britských libier.
The Beatles a Sex Pistols
EMI, čiže Electric and Musical Industries vznikla v roku 1931. Okrem hudby sa venoval vývoju radarov, telekomunikácií a jeho vedci dokonca konštruovali navádzacie rakety. EMI dominovali hudbe v šesťdesiatych rokoch, keď v Británii podpísali The Beatles a v Amerike jej sesterskú spoločnosť Capitol The Beach Boys. Nat Kig Colea alebo Frank Sinatru. Keď sa The Beatles presadili aj na americkom trhu, neexistovala na svete spoločnosť, ktorá by im mohla konkurovať. EMI sa začala zadrhávať až v druhej polovici 70. rokov, keď sa rozhodli podpísať punkrockovú senzáciu Sex Pistols. Podľa britských novín The Guardian to bol začiatok konca EMI. Keď štyria chlapci, vedení ambicióznym manažérom Malcolmom MacLarenom, si v priamom televíznom prenose do sýtosti zanadávali a zaplnili stránky bulvárnych anglických novín, prudérny vlastník EMI, spoločnosť Thorn Electrical, ktorá sa venovala vývoju zdravotných prístrojov, nariadil, aby Johnnyho Rottena a spol. vydavateľstvo vyhodilo. Bohužiaľ pre EMI, zmluva sa zrušiť nedala a spoločnosť sa s MacLarenom, ktorý z kauzy vyrobil sociálny problém na pozadí boja bohatých proti chudobným, súdila až do polovice nasledujúceho desaťročia. Právny boj ju stál mnoho síl a peňazí a EMI začala zaostávať.
Druhý dych nabrala až v 90. rokoch, keď podpísala viacero trhákov – boli medzi nimi mená ako Spice Girls, Radiohead, Blur, Robbie Williams a neskôr aj Coldplay, ale v roku 1996 vydavateľstvo opustil jej vlastník Thorn Electrical a EMI, podobne ako iné veľké vydavateľské firmy, sa presunula na burzu cenných papierov. Jej vlastníkmi sa tak stali akcionári.
Podľa niektorých kritikov hudobného priemyslu bol tento krok, pri ktorom sa vlastníkmi stali akcionári, požadujúci okamžité zisky, jeden z podstatných dôvodov postupného pádu nahrávacieho priemyslu. Nahrávacie spoločnosti už nevlastnili konkrétne firmy zo starého sveta alebo konkrétni ľudia, ktorí vedeli, že aj hudba musí mať svoj čas a že tento biznis je behom na dlhé trate a niekedy sa kapela celosvetovo presadí až po druhom alebo treťom albume, ako sa to stalo kedysi írskym U2. Akcionári chceli svoje peniaze hneď, a to začalo nútiť firmy, aby upustili od umelcov, ktorí vynášali málo a sústredili sa na zväčša plytké hitparádové blockbustery. Dovtedy vydavateľstvá fungovali tak, že žili ako z komerčnej hudby na jedno použitie, ako aj kvalitnej hudby, ktorá sa síce v čase vzniku predávala menej, ale stále.
Natupírovaný blondín
Táto zmena sa však udiala v čase, keď všetko vyzeralo viac ako dobre, pretože hudobný biznis zažíval najlepšie roky svojej existencie. Cédečká, ktoré nahradili vinyly, sa vyrábali za facku, ale predávali sa za nekresťanské peniaze.
Táto idylka však trvala krátko. V roku 1999 sa v internetovej sieti objavila stránka Napster, kde si ľudia začali zadarmo vymieňať pesničky vo formáte mp3. Šéfom hudobného biznisu sa Napster podarilo nakoniec zničiť, ale epidémiu voľného šírenia hudby po sieti sa už zastaviť nepodarilo. Internetové pirátstvo nahlodalo pozície veľkých labelov do takej miery, že objem ziskov sa každým rokom výrazne znižoval.
EMI prežívala obdobie ako na hojdačke. Keď jej interpreti mali hity, boli v balíku, keď nie, boli kúsok od krachu. V roku 2007 ju krátko pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy kúpila za 4,2 miliardy libier investičná spoločnosť Terra Firma. Jej bos Guy Hands však nebol hudobníkom na labeli príliš naklonený, stačí si prečítať, čo o ňom napísal britský denník Guardian: „Tento natupírovaný blondín myslel iba na seba a na svoj účes. A nemal rád umelcov. Keď im to povedal, Radiohead odišli, potom Paul McCartney a nakoniec aj Rolling Stones.“
Terra Firma sa podľa novín správala ako slon v porceláne. V manažmente, ktorý chcel za tri roky premeniť EMI Music na vysokoziskovú spoločnosť, sedeli ľudia, čo nemali s hudbou veľa spoločného a EMI šlo definitívne dole. Podľa šéfa pražskej pobočky EMI Vladimíra Kočandrleho však bola hlavnou príčinou konca finančná kríza. „Znehodnotením trhov v čase krízy vznikla Terra Firme obrovská strata oproti veľkosti úveru, ktorý si zobrala v Citibank. Po čase EMI prepadlo ako „zástava“ banke Citibank a tá sa ho logicky potrebovala zbaviť, aby získala späť čo najvyššiu časť prostriedkov. Universal zaplatil najviac za jej vydavateľskú časť, a nakladateľská časť EMI Music Publishig sa stala korisťou konzorcia firiem Sony-AVT,“ povedal pre .týždeň český vydavateľ.
Je veľmi pravdepodobné, že značka EMI ako taká zostane pod Universalom zachovaná, ale už nikdy nebude vystupovať ako samostatná firma, ktorá miešala karty v hudobnou šoubiznise. Táto zmena sa dotkne aj nás. EMI má zastúpenie aj na česko-slovenskom trhu, keď sa v roku 1994 zlúčila spolu s českou značkou Monitor. Podľa šéfa pražskej pobočky Vladimíra Kočandrleho budú fungovať minimálne do septembra 2012, pretože túto fúziu musia ešte preskúmať regulačné protimonopolné úrady EÚ. Dnešným trendom je spájať firmy dohromady, pretože prežijú len tí najväčší a najsilnejší. No táto predstava do istej miery desí. Universal a Sony Music sa tak stali najväčšími vlastníkmi podielov ziskov v hudobnom priemysle a vytvárajú stav, ktorý má blízko k monopolu. Na Slovensku je situácia ešte horšia. Na jeseň tohto roka u nás ruší svoju pobočku aj Sony Music, a Universal sa tak stane jedinou veľkou spoločnosťou, ktorá aktívne pôsobí na slovenskom trhu tým, že vydáva aj slovenských interpretov. Je to akoby sa vývoj vrátil do roku 1989, keď u nás pôsobilo iba komunistické vydavateľstvo Opus. No, našťastie, dnes si CD môže vydať každý.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.