V bývalom Československu v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch ploštice posteľné obľubovali najmä byty dôstojníkov Sovietskej armády. Našťastie, do domácností našich ľudí sa hromadne nerozšírili. Problémy s nimi sa začali vynárať niekedy po roku 2000. Za príčinu návratu ploštice posteľnej sa považujú nové spôsoby bývania, záľuba v starožitnom nábytku, účinnejšia klimatizácia, častejší výskyt domácich zvierat v domácnostiach, narastajúci cestovný ruch, vyšší počet bezdomovcov. Výskumy z roku 2007 ponúkajú ďalšie vysvetlenie. V niekoľkých štátoch USA a vo Veľkej Británii sa zistilo, že ploštice posteľné sú mimoriadne odolné voči novodobým insekticídom. Túto schopnosť rezistencie odovzdávajú navyše v nezmenenej miere aj svojim potomkom.
.také to domáce cicanie
Ploštica posteľná cicia spáčom krv a na svoje hodovanie si vyberá miesta na rukách, nohách, chrbte alebo na tvári. Je jej jedno, či vo dne, alebo v noci, apetít má stále rovnaký. Dôležité je, že obeť spí a zbytočne ju neruší prudkými pohybmi. Na rozdiel od iného bodavého hmyzu si dospelá ploštica pri hodovaní dáva na čas – spokojná sa cíti až po štvrťhodinovom cicaní. Denne si takto dopraje dve až tri várky, po ktorých zanecháva bodnutia v nepravidelnej línii. Podľa vtipných amerických entomológov si teda dáva „raňajky, obed i večeru“. Poradiť si však vie aj v časoch núdze, ploštice sú úplnými majstrami v hladovaní. Vo vykurovanej miestnosti vydržia bez potravy asi 35 dní, pri nižšej teplote až dva roky. Samotné ploštičie bodnutie nie je bolestivé, nepríjemné sú až svrbiace a dlho pretrvávajúce ranky, ktoré ťažko odlíšiť od štípancov zanechaných iným hmyzom. Ploštice prenášajú pôvodcov mnohých ochorení, napríklad týfus, antrax, mor, Q-horúčku, tie sa v nich však nemnožia, takže sa netreba báť, že nás nakazia. Obete ploštičieho útoku môžu trpieť inými nepríjemnosťami: z obavy pred opakovanými atakmi ich môže trápiť nespavosť, podliehajú psychickému stresu a pocitom menejcennosti. Existujú však aj takí ľudia, ktorí sú úplne odolní voči následkom ploštičieho hodovania, je ich asi dvadsať percent. Väčšinou sa z nich stávajú nielen hostitelia, ale aj šíritelia tohto hmyzu.
.kde sa skrývajú
Cez deň sa ploštice zhromažďujú v úkrytoch situovaných tak, aby boli čo najbližšie ku koristi, teda k človeku. V jednej domácnosti sa ich môže ukrývať len zopár, alebo tiež niekoľko desiatok až stoviek tisícov. Tretinu z celkového počtu takejto ploštičej populácie tvoria dospelé jedince. Stmeľuje ich zhromažďovací feromón, ktorý vypúšťajú do vzduchu a ktorý môžu zaregistrovať len do vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Keď sú ploštice hladné, tendencia na vytváranie veľkých skupín slabne. Ak ich niečo vyruší, alebo sa v okolí nadmerne zvýši koncentrácia oxidu uhličitého, začnú produkovať poplachový feromón, a ten je signálom na okamžitý rozchod. Zápach vyrušených ploštíc je podľa niektorých priamych svedkov príjemne sladkastý, pripomína čerstvé maliny, iným ľuďom sa zase bridí. To, že sa nám ploštice nanominovali do príbytku, spoznáme podľa tmavého trusu a zvyškov nestrávenej krvi, ktorými sú sfarbené najmä záhyby matracov a posteľnej bielizne. V niektorých častiach Spojených štátov používajú na vyhľadávanie tohto hmyzu cvičené psy – dokážu odhaliť aj osamelého jedinca a upozorniť na tie najdômyselnejšie úkryty. Ploštice sa do blízkeho a vzdialenejšieho okolia šíria najmä pasívne. V nábytku, matracoch, posteľnej bielizni, odevoch či batožine dokážu precestovať nielen z ulice do ulice, ale doslova z kontinentu na kontinent. Americkí vojaci, bojujúci počas druhej svetovej vojny v Taliansku, im opakovane podliehali, až kým nezistili že si ich nosia v záhyboch hrubej látky zimných uniforiem. Podobným spôsobom môžu dnes prenášať ploštice bezdomovci.
.ploštičia gépéeska
Traduje sa, že ploštice posteľné sa na hostiteľa spúšťajú zo stropu. V skutočnosti sa to stáva len ojedinele. Ploštica však urobí všetko pre to, aby zo svojho úkrytu k hostiteľovi trafila čo najrýchlejšie. Aby jej misia bola úspešná, musí sa k človeku priblížiť na vzdialenosť asi jeden a pol metra. Určujúcimi informáciami sú teplota pokožky obete, prítomnosť oxidu uhličitého (vydychujeme ho v spánku) a kairomónov (pachových látok vylučovaných hostiteľom). Tepelné senzory má ploštica umiestnené na tykadlách a pomocou nich rozpozná teplotné rozdiely 1-2 °C. Napriek tomuto dômyselnému navigačnému zariadeniu sa predsa len stáva, že k svojej spiacej obeti netrafí a nenájde ju ani po niekoľkých týždňoch. A čo robiť, keď nás už ploštice poctia svojou návštevou? Treba vyprať pri teplote 60°C všetku posteľnú bielizeň, v ktorej môžu byť vajíčka, nymfy aj dospelce. V núdzi postačí aj studená voda, tá však do 24 hodín zabije len dospelé jedince a larvy. Nábytok, dlážky a všetky potenciálne úkryty, ktoré nemožno prať ani zlikvidovať, treba ošetriť účinným insekticídom. Jeho výber a aplikáciu je vhodné zveriť do rúk profesionálnej firme.
.ako si nepriniesť ploštice z hotela
Aby ste po návrate z dovolenky svoj domáci zverinec neobohatili o neželaných maznáčikov, mali by ste dodržať niekoľko opatrení. Po príchode do hotelovej izby odhrňte z postele plachtu a skontrolujte švy matracov aj obe strany čela postele. Batožinu alebo iné predmety, ktoré by mohli ploštice považovať za denný úkryt, nedávajte do blízkosti postele ani na zem. Odolajte a neberte si na cesty svoj obľúbený vankúšik, pretože by sa mohol stať ideálnym dopravným prostriedkom pre cestovaniachtivé ploštice. Je dobré mať po ruke baterku alebo aspoň mobil, aby ste v noci mohli náhle odhaliť ich záškodnícku činnosť. A nezabudnite ani na to, že pri odchode z hotela sa patrí poďakovať za ubytovanie a tiež oznámiť túto radostnú zvesť pracovníkovi na recepcii.
Autor je zoológ.
.také to domáce cicanie
Ploštica posteľná cicia spáčom krv a na svoje hodovanie si vyberá miesta na rukách, nohách, chrbte alebo na tvári. Je jej jedno, či vo dne, alebo v noci, apetít má stále rovnaký. Dôležité je, že obeť spí a zbytočne ju neruší prudkými pohybmi. Na rozdiel od iného bodavého hmyzu si dospelá ploštica pri hodovaní dáva na čas – spokojná sa cíti až po štvrťhodinovom cicaní. Denne si takto dopraje dve až tri várky, po ktorých zanecháva bodnutia v nepravidelnej línii. Podľa vtipných amerických entomológov si teda dáva „raňajky, obed i večeru“. Poradiť si však vie aj v časoch núdze, ploštice sú úplnými majstrami v hladovaní. Vo vykurovanej miestnosti vydržia bez potravy asi 35 dní, pri nižšej teplote až dva roky. Samotné ploštičie bodnutie nie je bolestivé, nepríjemné sú až svrbiace a dlho pretrvávajúce ranky, ktoré ťažko odlíšiť od štípancov zanechaných iným hmyzom. Ploštice prenášajú pôvodcov mnohých ochorení, napríklad týfus, antrax, mor, Q-horúčku, tie sa v nich však nemnožia, takže sa netreba báť, že nás nakazia. Obete ploštičieho útoku môžu trpieť inými nepríjemnosťami: z obavy pred opakovanými atakmi ich môže trápiť nespavosť, podliehajú psychickému stresu a pocitom menejcennosti. Existujú však aj takí ľudia, ktorí sú úplne odolní voči následkom ploštičieho hodovania, je ich asi dvadsať percent. Väčšinou sa z nich stávajú nielen hostitelia, ale aj šíritelia tohto hmyzu.
.kde sa skrývajú
Cez deň sa ploštice zhromažďujú v úkrytoch situovaných tak, aby boli čo najbližšie ku koristi, teda k človeku. V jednej domácnosti sa ich môže ukrývať len zopár, alebo tiež niekoľko desiatok až stoviek tisícov. Tretinu z celkového počtu takejto ploštičej populácie tvoria dospelé jedince. Stmeľuje ich zhromažďovací feromón, ktorý vypúšťajú do vzduchu a ktorý môžu zaregistrovať len do vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Keď sú ploštice hladné, tendencia na vytváranie veľkých skupín slabne. Ak ich niečo vyruší, alebo sa v okolí nadmerne zvýši koncentrácia oxidu uhličitého, začnú produkovať poplachový feromón, a ten je signálom na okamžitý rozchod. Zápach vyrušených ploštíc je podľa niektorých priamych svedkov príjemne sladkastý, pripomína čerstvé maliny, iným ľuďom sa zase bridí. To, že sa nám ploštice nanominovali do príbytku, spoznáme podľa tmavého trusu a zvyškov nestrávenej krvi, ktorými sú sfarbené najmä záhyby matracov a posteľnej bielizne. V niektorých častiach Spojených štátov používajú na vyhľadávanie tohto hmyzu cvičené psy – dokážu odhaliť aj osamelého jedinca a upozorniť na tie najdômyselnejšie úkryty. Ploštice sa do blízkeho a vzdialenejšieho okolia šíria najmä pasívne. V nábytku, matracoch, posteľnej bielizni, odevoch či batožine dokážu precestovať nielen z ulice do ulice, ale doslova z kontinentu na kontinent. Americkí vojaci, bojujúci počas druhej svetovej vojny v Taliansku, im opakovane podliehali, až kým nezistili že si ich nosia v záhyboch hrubej látky zimných uniforiem. Podobným spôsobom môžu dnes prenášať ploštice bezdomovci.
.ploštičia gépéeska
Traduje sa, že ploštice posteľné sa na hostiteľa spúšťajú zo stropu. V skutočnosti sa to stáva len ojedinele. Ploštica však urobí všetko pre to, aby zo svojho úkrytu k hostiteľovi trafila čo najrýchlejšie. Aby jej misia bola úspešná, musí sa k človeku priblížiť na vzdialenosť asi jeden a pol metra. Určujúcimi informáciami sú teplota pokožky obete, prítomnosť oxidu uhličitého (vydychujeme ho v spánku) a kairomónov (pachových látok vylučovaných hostiteľom). Tepelné senzory má ploštica umiestnené na tykadlách a pomocou nich rozpozná teplotné rozdiely 1-2 °C. Napriek tomuto dômyselnému navigačnému zariadeniu sa predsa len stáva, že k svojej spiacej obeti netrafí a nenájde ju ani po niekoľkých týždňoch. A čo robiť, keď nás už ploštice poctia svojou návštevou? Treba vyprať pri teplote 60°C všetku posteľnú bielizeň, v ktorej môžu byť vajíčka, nymfy aj dospelce. V núdzi postačí aj studená voda, tá však do 24 hodín zabije len dospelé jedince a larvy. Nábytok, dlážky a všetky potenciálne úkryty, ktoré nemožno prať ani zlikvidovať, treba ošetriť účinným insekticídom. Jeho výber a aplikáciu je vhodné zveriť do rúk profesionálnej firme.
.ako si nepriniesť ploštice z hotela
Aby ste po návrate z dovolenky svoj domáci zverinec neobohatili o neželaných maznáčikov, mali by ste dodržať niekoľko opatrení. Po príchode do hotelovej izby odhrňte z postele plachtu a skontrolujte švy matracov aj obe strany čela postele. Batožinu alebo iné predmety, ktoré by mohli ploštice považovať za denný úkryt, nedávajte do blízkosti postele ani na zem. Odolajte a neberte si na cesty svoj obľúbený vankúšik, pretože by sa mohol stať ideálnym dopravným prostriedkom pre cestovaniachtivé ploštice. Je dobré mať po ruke baterku alebo aspoň mobil, aby ste v noci mohli náhle odhaliť ich záškodnícku činnosť. A nezabudnite ani na to, že pri odchode z hotela sa patrí poďakovať za ubytovanie a tiež oznámiť túto radostnú zvesť pracovníkovi na recepcii.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.