Hoci španielske hnutie Los indignados (rozhorčení), inšpirované ulicou Arabskej jari, podnietilo podobné prejavy nespokojnosti vo viacerých krajinách, v tej svojej zatiaľ veľa úspechov neslávi. Rozhorčení odmietli vo voľbách oficiálne podporiť ktorúkoľvek stranu – s odôvodnením, že nikto nebude skutočne zastupovať ich záujmy. Napokon pomohli najmä pravici, pretože prispeli k rozdrobeniu ľavicovej scény. Kým vo voľbách pred štyrmi rokmi dostali socialisti 11,3 milióna hlasov a mohli postaviť vládu, minulý týždeň to bolo len 7 miliónov. Z nespokojnosti s vládnymi socialistami profitovala napríklad Zjednotená ľavica (dostala 11 kresiel v parlamente), a tiež Únia pre pokrok a demokraciu.
Veľmi presvedčivé (aspoň číselne) víťazstvo tak mohla zaznamenať pravicová strana Partido popular pod vedením Mariana Rajoya. Ľudovci dostali 10,8 milióna voličských hlasov, čo je mierny vzostup v porovnaní s 10,3 milióna pred štyrmi rokmi. Vtedy im to na víťazstvo nad socialistami nestačilo.
Pre Los indignados musí byť tento výsledok ako červené súkno pre býka. Dôležitejšie než ich duševný stav je však zdravie španielskej ekonomiky. Zachraňovať ho bude novozvolený premiér Mariano Rajoy.
.mierne sivá stálica
Rajoy je stálicou na španielskej politickej scéne. Päťdesiatšesťročný politik, ktorý prejavuje emócie len zriedka a vyznačuje sa skôr pomalšou opatrnosťou než tým mýtizovaným španielskym temperamentom, bol dlho považovaný za protiklad modernejších, dynamických a mladistvých typov, ktoré reprezentoval napríklad socialista Zapatero.
Rajoy sa ani neusiluje byť niekým iným, než je: konzervatívnym, pravidlá rešpektujúcim človekom. Je jedným zo štyroch detí galícijského sudcu, je to katolík a zástanca tradičného vzdelávania. V rámci rodinnej tradície vyštudoval právo a vytvoril si imidž starosvetského džentlmena, ktorého možno z času na čas vidieť s cigarou.
Ani po dvadsiatich rokoch v politike sa naňho nenalepili svetácke maniere. Ženil sa v zrelom veku 41 rokov, vzal si o desať rokov mladšiu Elviru Fernandezovú a má s ňou dvoch synov: Mariana a Juana. Manželka občas vyvažuje emotívnejšími prejavmi Rajoyovu rezervovanosť.
Do politiky vstúpil Rajoy po smrti Francisca Franka, keď sa Španielsko transformovalo z autoritatívneho režimu na demokraciu. V osemdesiatych rokoch pôsobil najskôr vo svojej rodnej Galícii, časom prešiel do Madridu. Bol ministrom za vlád José Maríu Aznara, ktorý si ho vybral za svojho nástupcu na miesto straníckeho lídra. V roku 2004 sa všeobecne čakalo víťazstvo ľudovcov, ale po teroristických atentátoch v Madride verejná mienka pravicu odmietla – pretože strana Partido Popular s Aznarom na čele podporovala vojenské zásahy Washingtonu v rámci vojny proti terorizmu. Ešte jedny prehraté voľby musel Rajoy „prehltnúť“ – bolo to v roku 2008. Trpezlivosť, ktorá mu je vlastná, sa zrejme vyplatila, pretože teraz, koncom ťažkého roku 2011, sa konečne stane premiérom.
.uťahovač opaskov
V iných, bezstarostnejších časoch by sivovlasý a sivobradý pán nepredstavoval pre Španielov, najmä tých mladších, vhodný objekt voličskej túžby. Dnes však mnohí zúfalo hľadajú istotu živobytia a potrebujú ubezpečenie, že krajina im nekrachne pred očami. V takomto Španielsku je Rajoyov neotrasiteľný pokoj, ktorý údajne zachováva aj v najväčších krízach, vítaný.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa tento právnik, politik, solídny otec rodiny a minister za bývalého premiéra Aznara, prejaví pri vyťahovaní svojej vlasti zo šlamastiky. Španielsko má momentálne najvyššiu nezamestnanosť a tretí najvyšší deficit (takmer 7 percent z HDP) v eurozóne. Tento deficit pritom predstavuje viac ako dvojnásobok povoleného deficitu pre krajiny s eurom. Požičiava si peniaze za stále stúpajúci úrok a ak to takto pôjde ďalej, grécky koniec vyzerá neodvratný.
Nový premiér začína odhaľovať svoju víziu. „Nikto sa nesmie cítiť vylúčený,“ hovoril pri svojom povolebnom prejave. „Chcem byť premiérom všetkých.“ A skutočne sa mu darí pôsobiť konsolidujúcim, upokojujúcim dojmom. To však na upokojenie trhov a zlacnenie úverov pre štát stačiť nebude. Očakávajú sa od neho rázne kroky na záchranu ekonomiky Španielska. Už teraz Rajoy otvorene priznáva, že zázraky od neho čakať nemožno a že všetci to budú mať v nasledujúcich mesiacoch – aj rokoch – ťažké.
Španieli si zvolili uťahovača opaskov a uvidí sa, dokedy s ním vydržia. Nie je nepredstaviteľné, že tí istí voliči, ktorí sa odhodlali ísť za Rajoyom, pretože dúfajú, že im vráti pocit istoty, ho vyhlásia za ničiteľa sociálneho zmieru, len čo začne škrtať štátne výdavky.
.kde sú dobré správy?
A ešte jedna vec bude dôležitá: rýchlosť. Rajoy sa bude musieť naučiť dynamickejšiemu vystupovaniu a akčnému spôsobu riešenia. Trpezlivosť a výdrž nestačí, keď trhy od volebného víťaza už teraz požadujú, aby rýchlo predstavil nový kabinet. Chcú počuť správy, akékoľvek, ale najlepšie pozitívne. Tých negatívnych je zatiaľ priveľa.
Veľmi presvedčivé (aspoň číselne) víťazstvo tak mohla zaznamenať pravicová strana Partido popular pod vedením Mariana Rajoya. Ľudovci dostali 10,8 milióna voličských hlasov, čo je mierny vzostup v porovnaní s 10,3 milióna pred štyrmi rokmi. Vtedy im to na víťazstvo nad socialistami nestačilo.
Pre Los indignados musí byť tento výsledok ako červené súkno pre býka. Dôležitejšie než ich duševný stav je však zdravie španielskej ekonomiky. Zachraňovať ho bude novozvolený premiér Mariano Rajoy.
.mierne sivá stálica
Rajoy je stálicou na španielskej politickej scéne. Päťdesiatšesťročný politik, ktorý prejavuje emócie len zriedka a vyznačuje sa skôr pomalšou opatrnosťou než tým mýtizovaným španielskym temperamentom, bol dlho považovaný za protiklad modernejších, dynamických a mladistvých typov, ktoré reprezentoval napríklad socialista Zapatero.
Rajoy sa ani neusiluje byť niekým iným, než je: konzervatívnym, pravidlá rešpektujúcim človekom. Je jedným zo štyroch detí galícijského sudcu, je to katolík a zástanca tradičného vzdelávania. V rámci rodinnej tradície vyštudoval právo a vytvoril si imidž starosvetského džentlmena, ktorého možno z času na čas vidieť s cigarou.
Ani po dvadsiatich rokoch v politike sa naňho nenalepili svetácke maniere. Ženil sa v zrelom veku 41 rokov, vzal si o desať rokov mladšiu Elviru Fernandezovú a má s ňou dvoch synov: Mariana a Juana. Manželka občas vyvažuje emotívnejšími prejavmi Rajoyovu rezervovanosť.
Do politiky vstúpil Rajoy po smrti Francisca Franka, keď sa Španielsko transformovalo z autoritatívneho režimu na demokraciu. V osemdesiatych rokoch pôsobil najskôr vo svojej rodnej Galícii, časom prešiel do Madridu. Bol ministrom za vlád José Maríu Aznara, ktorý si ho vybral za svojho nástupcu na miesto straníckeho lídra. V roku 2004 sa všeobecne čakalo víťazstvo ľudovcov, ale po teroristických atentátoch v Madride verejná mienka pravicu odmietla – pretože strana Partido Popular s Aznarom na čele podporovala vojenské zásahy Washingtonu v rámci vojny proti terorizmu. Ešte jedny prehraté voľby musel Rajoy „prehltnúť“ – bolo to v roku 2008. Trpezlivosť, ktorá mu je vlastná, sa zrejme vyplatila, pretože teraz, koncom ťažkého roku 2011, sa konečne stane premiérom.
.uťahovač opaskov
V iných, bezstarostnejších časoch by sivovlasý a sivobradý pán nepredstavoval pre Španielov, najmä tých mladších, vhodný objekt voličskej túžby. Dnes však mnohí zúfalo hľadajú istotu živobytia a potrebujú ubezpečenie, že krajina im nekrachne pred očami. V takomto Španielsku je Rajoyov neotrasiteľný pokoj, ktorý údajne zachováva aj v najväčších krízach, vítaný.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa tento právnik, politik, solídny otec rodiny a minister za bývalého premiéra Aznara, prejaví pri vyťahovaní svojej vlasti zo šlamastiky. Španielsko má momentálne najvyššiu nezamestnanosť a tretí najvyšší deficit (takmer 7 percent z HDP) v eurozóne. Tento deficit pritom predstavuje viac ako dvojnásobok povoleného deficitu pre krajiny s eurom. Požičiava si peniaze za stále stúpajúci úrok a ak to takto pôjde ďalej, grécky koniec vyzerá neodvratný.
Nový premiér začína odhaľovať svoju víziu. „Nikto sa nesmie cítiť vylúčený,“ hovoril pri svojom povolebnom prejave. „Chcem byť premiérom všetkých.“ A skutočne sa mu darí pôsobiť konsolidujúcim, upokojujúcim dojmom. To však na upokojenie trhov a zlacnenie úverov pre štát stačiť nebude. Očakávajú sa od neho rázne kroky na záchranu ekonomiky Španielska. Už teraz Rajoy otvorene priznáva, že zázraky od neho čakať nemožno a že všetci to budú mať v nasledujúcich mesiacoch – aj rokoch – ťažké.
Španieli si zvolili uťahovača opaskov a uvidí sa, dokedy s ním vydržia. Nie je nepredstaviteľné, že tí istí voliči, ktorí sa odhodlali ísť za Rajoyom, pretože dúfajú, že im vráti pocit istoty, ho vyhlásia za ničiteľa sociálneho zmieru, len čo začne škrtať štátne výdavky.
.kde sú dobré správy?
A ešte jedna vec bude dôležitá: rýchlosť. Rajoy sa bude musieť naučiť dynamickejšiemu vystupovaniu a akčnému spôsobu riešenia. Trpezlivosť a výdrž nestačí, keď trhy od volebného víťaza už teraz požadujú, aby rýchlo predstavil nový kabinet. Chcú počuť správy, akékoľvek, ale najlepšie pozitívne. Tých negatívnych je zatiaľ priveľa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.