.sledujete aktuálnu kauzu odpočúvania novinárov na Slovensku?
Samozrejme. Lidové noviny sa tomu venovali možno najviac zo všetkých českých médií, dokonca dnes (štvrtok 24. novembra) zaradili na titulnú stranu informáciu, že bola údajne odpočúvaná aj premiérka Radičová.
.z toho, čo viete, aký máte na tú vec názor?
Viem toho ešte málo. Z dnešného pohľadu sa zdá, že niektoré informácie, ktoré sa objavili na začiatku, mohli byť nafúknuté. Ako som pochopil zo slovenských novín, prípad s vašou premiérkou nemusí byť taký vážny. Je tam ešte veľa vecí, ktoré treba vyjasniť. Najviac ma znervózňuje, že to celé ťahá denník Pravda, ktorý sa profiluje tak protivládne, až to znižuje ich vierohodnosť.
.vy sa špecializujete aj na právo. Na Slovensku sa dnes diskutuje aj o tom, či štátny orgán môže legálne sledovať novinárov, ak má podozrenie z úniku utajovaných informácii. Aký je váš názor?
Prečo by sa to nemohlo? Každý občan, ktorý je dôvodne podozrivý z „obzvlášť závažného trestného činu“, ako hovorí český trestný poriadok, môže byť so súhlasom sudcu odpočúvaný. To môže byť napríklad aj boj proti korupcii. Samozrejme, nepochybujem, že tak ako u nás, aj u vás majú štátne orgány tendenciu s tým rôzne manipulovať. Napríklad tak, že tento čin úmyselne kvalifikujú zveličene, aby využili ustanovenie o obzvlášť závažnom trestnom čine. U nás bol problém, že polícia žiadala použitie odposluchov pri kadečom. Po niekoľkých aférach, aké teraz zažíva Slovensko, sa verejná kontrola o niečo sprísnila.
.otázkou je, či minister, ktorý má podozrenie na únik tajných informácií zo svojho rezortu, si až príliš neuľahčuje situáciu tým, že nechá odpočúvať novinárov, ktorí tieto informácie zverejnia...
To je klasika. Nepočujem to prvýkrát. Často sa však zamieňa alebo nerozlišuje priamy „on-line“ odposluch a ex post vyžiadané záznamy telekomunikačnej prevádzky (komu, kedy, ako dlho ste volali). V prvom rade je preto dôležité vedieť, čo si vlastne tajná služba vyžiadala. Pri zázname o prevádzke je právna úprava o niečo mäkšia, hoci to ukazuje pomerne veľa.
.v prípade našej kauzy išlo o priame odposluchy novinárov z Pravdy, ktorí komunikovali s ľuďmi z prostredia vojenskej tajnej služby. Ako to hodnotíte?
Musel by som čítať tie prepisy. Zatiaľ som našiel iba to, ako bývalý minister vnútra Kaliňák akejsi pani Vavrovej z Pravdy odkazoval „Rád by som videl tie štyri titulky, bejby“ a podobne.
.ako som pochopil, pán Kaliňák a pani Vavrová pravdivosť takejto komunikácie nepopierajú. Keby som bol šéfredaktor, takýto novinár, ktorého agendu riadi politik, by u mňa skončil.
Ale neviem, ako vyzerali telefonáty s ľuďmi z tajnej služby, preto k tomu nemôžem nič povedať.
.na Slovensku sa hovorí, že súdy občas posudzujú žiadosť o odposluchy trochu formálne, a preto povoľujú odposluchy nad nevyhnutnú mieru. Ako je to v Česku?
Veľmi podobne. Práve tento rok sa preveroval jeden lokálny škandál, keď si istý policajt na vlastnú päsť vyžiadal záznam o prevádzke niekoľkých čísel. Okresný súd mu to povolil. Medzi týmito číslami pritom boli predseda Ústavného súdu, vedúci prezidentskej kancelárie, prezidentov tajomník a zopár novinárov. Ten policajt bol za to prešetrovaný a minsterstvo poslalo kontrolu na súd. Nebolo však konštatované žiadne pochybenie. Sudcovia pomerne často hovoria, že v tej chvíli im vlastne ani nič iné ostáva. Keď príde policajt s vierohodnou legendou, v tomto prípade to boli krádeže áut, a k tomu primieša ešte nejaké iné čísla, tak čo vraj môže ten sudca urobiť? Predpokladá, že policajt neklame. Na druhej strane poznám aj súd, kde bolo povoľovanie odposluchov nadužívané – a po verejnej kritike sa tam počet zamietnutých žiadostí o odposluchy alebo záznamy o prevádzke zvýšil z roku na rok zo 7 na 25 percent. To znamená, že sudcovia vedia nasadiť prísnejší meter. Išlo o dozvuk kauzy úniku takzvanej Kubiceho správy, okolo ktorej bol v roku 2006 veľký politický rozruch. Súd najskôr inšpekcii ministerstva vnútra povolil monitoring telefonickej prevádzky viacerých čísel. Týkalo sa to novinárov aj dvoch poslancov. Keď však chcela inšpekcia odpočúvať priamo, mladá sudkyňa Kateřina Ctiborová si od nej vyžiadala správu o tom, čo im vlastne vyplynulo z toho monitoringu. A keďže žiadne výsledky nepredložili ani dôkaz o komunikácii medzi monitorovanými osobami, sudkyňa odmietla odposluchy povoliť. Takže sudcovia nie sú až takí bezmocní.
.keď sa objavia kauzy tohto typu, okamžite sa vynorí téma kontroly tajných služieb. A vždy sa skonštatuje, že je nedostatočná. Ako je to v Česku?
U nás sa to naposledy trochu sprísnilo prijatím ustanovenia, že ak odposluch neviedol k trestnému stíhaniu, tak o ňom musia dotyčného po právomocnom skončení veci vyrozumieť. Ministerstvo vnútra teraz navrhlo novelu, podľa ktorej by sa to týkalo aj informácií o záznamoch prevádzky.
Samozrejme. Lidové noviny sa tomu venovali možno najviac zo všetkých českých médií, dokonca dnes (štvrtok 24. novembra) zaradili na titulnú stranu informáciu, že bola údajne odpočúvaná aj premiérka Radičová.
.z toho, čo viete, aký máte na tú vec názor?
Viem toho ešte málo. Z dnešného pohľadu sa zdá, že niektoré informácie, ktoré sa objavili na začiatku, mohli byť nafúknuté. Ako som pochopil zo slovenských novín, prípad s vašou premiérkou nemusí byť taký vážny. Je tam ešte veľa vecí, ktoré treba vyjasniť. Najviac ma znervózňuje, že to celé ťahá denník Pravda, ktorý sa profiluje tak protivládne, až to znižuje ich vierohodnosť.
.vy sa špecializujete aj na právo. Na Slovensku sa dnes diskutuje aj o tom, či štátny orgán môže legálne sledovať novinárov, ak má podozrenie z úniku utajovaných informácii. Aký je váš názor?
Prečo by sa to nemohlo? Každý občan, ktorý je dôvodne podozrivý z „obzvlášť závažného trestného činu“, ako hovorí český trestný poriadok, môže byť so súhlasom sudcu odpočúvaný. To môže byť napríklad aj boj proti korupcii. Samozrejme, nepochybujem, že tak ako u nás, aj u vás majú štátne orgány tendenciu s tým rôzne manipulovať. Napríklad tak, že tento čin úmyselne kvalifikujú zveličene, aby využili ustanovenie o obzvlášť závažnom trestnom čine. U nás bol problém, že polícia žiadala použitie odposluchov pri kadečom. Po niekoľkých aférach, aké teraz zažíva Slovensko, sa verejná kontrola o niečo sprísnila.
.otázkou je, či minister, ktorý má podozrenie na únik tajných informácií zo svojho rezortu, si až príliš neuľahčuje situáciu tým, že nechá odpočúvať novinárov, ktorí tieto informácie zverejnia...
To je klasika. Nepočujem to prvýkrát. Často sa však zamieňa alebo nerozlišuje priamy „on-line“ odposluch a ex post vyžiadané záznamy telekomunikačnej prevádzky (komu, kedy, ako dlho ste volali). V prvom rade je preto dôležité vedieť, čo si vlastne tajná služba vyžiadala. Pri zázname o prevádzke je právna úprava o niečo mäkšia, hoci to ukazuje pomerne veľa.
.v prípade našej kauzy išlo o priame odposluchy novinárov z Pravdy, ktorí komunikovali s ľuďmi z prostredia vojenskej tajnej služby. Ako to hodnotíte?
Musel by som čítať tie prepisy. Zatiaľ som našiel iba to, ako bývalý minister vnútra Kaliňák akejsi pani Vavrovej z Pravdy odkazoval „Rád by som videl tie štyri titulky, bejby“ a podobne.
.ako som pochopil, pán Kaliňák a pani Vavrová pravdivosť takejto komunikácie nepopierajú. Keby som bol šéfredaktor, takýto novinár, ktorého agendu riadi politik, by u mňa skončil.
Ale neviem, ako vyzerali telefonáty s ľuďmi z tajnej služby, preto k tomu nemôžem nič povedať.
.na Slovensku sa hovorí, že súdy občas posudzujú žiadosť o odposluchy trochu formálne, a preto povoľujú odposluchy nad nevyhnutnú mieru. Ako je to v Česku?
Veľmi podobne. Práve tento rok sa preveroval jeden lokálny škandál, keď si istý policajt na vlastnú päsť vyžiadal záznam o prevádzke niekoľkých čísel. Okresný súd mu to povolil. Medzi týmito číslami pritom boli predseda Ústavného súdu, vedúci prezidentskej kancelárie, prezidentov tajomník a zopár novinárov. Ten policajt bol za to prešetrovaný a minsterstvo poslalo kontrolu na súd. Nebolo však konštatované žiadne pochybenie. Sudcovia pomerne často hovoria, že v tej chvíli im vlastne ani nič iné ostáva. Keď príde policajt s vierohodnou legendou, v tomto prípade to boli krádeže áut, a k tomu primieša ešte nejaké iné čísla, tak čo vraj môže ten sudca urobiť? Predpokladá, že policajt neklame. Na druhej strane poznám aj súd, kde bolo povoľovanie odposluchov nadužívané – a po verejnej kritike sa tam počet zamietnutých žiadostí o odposluchy alebo záznamy o prevádzke zvýšil z roku na rok zo 7 na 25 percent. To znamená, že sudcovia vedia nasadiť prísnejší meter. Išlo o dozvuk kauzy úniku takzvanej Kubiceho správy, okolo ktorej bol v roku 2006 veľký politický rozruch. Súd najskôr inšpekcii ministerstva vnútra povolil monitoring telefonickej prevádzky viacerých čísel. Týkalo sa to novinárov aj dvoch poslancov. Keď však chcela inšpekcia odpočúvať priamo, mladá sudkyňa Kateřina Ctiborová si od nej vyžiadala správu o tom, čo im vlastne vyplynulo z toho monitoringu. A keďže žiadne výsledky nepredložili ani dôkaz o komunikácii medzi monitorovanými osobami, sudkyňa odmietla odposluchy povoliť. Takže sudcovia nie sú až takí bezmocní.
.keď sa objavia kauzy tohto typu, okamžite sa vynorí téma kontroly tajných služieb. A vždy sa skonštatuje, že je nedostatočná. Ako je to v Česku?
U nás sa to naposledy trochu sprísnilo prijatím ustanovenia, že ak odposluch neviedol k trestnému stíhaniu, tak o ňom musia dotyčného po právomocnom skončení veci vyrozumieť. Ministerstvo vnútra teraz navrhlo novelu, podľa ktorej by sa to týkalo aj informácií o záznamoch prevádzky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.