Jeden z mojich priateľov mi vyčítal, prečo píšem také veci, keď Maďarsko konečne získalo svoju slobodu. Spomenul som si na to vtedy, keď som sa dopočul, že maďarská vláda opäť rokuje s delegáciou Medzinárodného menového fondu. Vlani jej ukázala dvere a jednoznačne vyhlásila, že Maďarsko nevezme ďalšie pôžičky. Nato teraz (v skutočne nevýhodnej rokovacej pozícii) si treba sadnúť za stôl s menovanými pánmi. Vo vyhláseniach sa dočítame, že sa rokuje o „istom finančnom poistení“, ktoré je potrebné na rozvinutie hospodárskeho rozmachu. Na budúci rok zmluvu s Medzinárodným menovým fondom azda uzavrieme. Bežný občan ťažko dovidí, o čom presne a za akých podmienok. V každom prípade, takzvané reakcie trhu boli priaznivé, kurz forintu voči euru sa o niečo posilnil.
Správa o rokovaní mala značnú medzinárodnú publicitu. Bezprostredným predznamenaním bolo, že ratingové agentúry preradili Maďarsko o kategóriu nižšie. To sú v istom zmysle najvyššie inštancie globálnej finančnej moci. A medzinárodný finančný svet v uplynulom pol druha roku Orbánovu vládu dobre neklasifikoval. Tá predsa vyrubila daň na banky (toto opatrenie potom napodobnili na mnohých miestach), „uždibla“ aj z príjmov multinacionálnych podnikov v Maďarsku a usilovala sa dôsledne vyškriabať z hlbokej jamy, do ktorej zadlženosť stiahla krajinu, nehodlala žiadať nové pôžičky. Nová vlna medzinárodnej krízy sťažila situáciu maďarskej vlády. Nezačalo sa to včera, ale ešte za komunizmu. Zahraničné úvery zabezpečovali relatívny blahobyt obyvateľstvu kádárovského Maďarska. Túto prax uplatňovala aj postkomunistická Hornova a Gyurcsányova vláda. Zadlženosť štátu sa výrazne zvýšila najmä po roku 2006, čomu pridalo ešte aj to, že desaťtisíce obyvateľov Maďarska si vzalo pôžičky v cudzej valute. Ale vtedy sa tým medzinárodná tlač a finančné kruhy menej znepokojovali. A zrejme – nie bez záujmu – v Maďarsku hodlali nájsť nasledujúceho „zlého žiaka“ zo strednej Európy.
Nová maďarská vláda roku 2010 zdedila neslýchane ťažkú situáciu. Pod vplyvom nepriaznivého medzinárodného prostredia jej pokusy o vylízanie v niekoľkých etapách neboli úspešné. A teraz musela ustúpiť pred Medzinárodným menovým fondom. „Kapitulácia,“ čítali sme v novinách. Zdá sa, že Únia , ktorá je v kríze, nemá rada prehnanú samostatnosť. Bruselu sa väčšmi pozdáva podvoľnosť Medzinárodnému menovému fondu, ak tak možno držať samopašníka na kratšej vôdzke.
Správa o rokovaní mala značnú medzinárodnú publicitu. Bezprostredným predznamenaním bolo, že ratingové agentúry preradili Maďarsko o kategóriu nižšie. To sú v istom zmysle najvyššie inštancie globálnej finančnej moci. A medzinárodný finančný svet v uplynulom pol druha roku Orbánovu vládu dobre neklasifikoval. Tá predsa vyrubila daň na banky (toto opatrenie potom napodobnili na mnohých miestach), „uždibla“ aj z príjmov multinacionálnych podnikov v Maďarsku a usilovala sa dôsledne vyškriabať z hlbokej jamy, do ktorej zadlženosť stiahla krajinu, nehodlala žiadať nové pôžičky. Nová vlna medzinárodnej krízy sťažila situáciu maďarskej vlády. Nezačalo sa to včera, ale ešte za komunizmu. Zahraničné úvery zabezpečovali relatívny blahobyt obyvateľstvu kádárovského Maďarska. Túto prax uplatňovala aj postkomunistická Hornova a Gyurcsányova vláda. Zadlženosť štátu sa výrazne zvýšila najmä po roku 2006, čomu pridalo ešte aj to, že desaťtisíce obyvateľov Maďarska si vzalo pôžičky v cudzej valute. Ale vtedy sa tým medzinárodná tlač a finančné kruhy menej znepokojovali. A zrejme – nie bez záujmu – v Maďarsku hodlali nájsť nasledujúceho „zlého žiaka“ zo strednej Európy.
Nová maďarská vláda roku 2010 zdedila neslýchane ťažkú situáciu. Pod vplyvom nepriaznivého medzinárodného prostredia jej pokusy o vylízanie v niekoľkých etapách neboli úspešné. A teraz musela ustúpiť pred Medzinárodným menovým fondom. „Kapitulácia,“ čítali sme v novinách. Zdá sa, že Únia , ktorá je v kríze, nemá rada prehnanú samostatnosť. Bruselu sa väčšmi pozdáva podvoľnosť Medzinárodnému menovému fondu, ak tak možno držať samopašníka na kratšej vôdzke.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.