To, čo dnes máte, je sloboda bez solidarity, sloboda skorumpovaného kapitalizmu. V klasickom filme Ernsta Lubitscha Ninotschka je skvelý vtip. Muž príde do kaviarne a spýta sa: Mohol by som dostať kávu bez smotany, prosím? Čašník mu odpovie: Prepáčte, nemáme žiadnu smotanu, máme iba mlieko. Môžem vám teda dať kávu bez mlieka.“
A presne toto sa stalo po roku 1989. Chceli ste kávu bez smotany, bez skorumpovaného kapitalizmu, a dostali ste kávu bez mlieka, bez solidarity. Ak sa však môžeme niečo naučiť od Spojených štátov, tak je to to, že socializmus už máme, pre tých, čo sú bohatí. Ak ste chudobný, nezamestnaný robotník, môžete stratiť všetko. Ak ste dosť bohatý, štát vám peniaze dá. Obviňujú nás z toho, že sme nostalgickí a že sme hrozbou pre demokraciu. Ale iróniou je práve to, že samotný kapitalizmus funguje čoraz lepšie bez demokracie. Kapitalizmus bez demokracie je dnes najefektívnejší. V Číne ho riadia komunisti. Je skvelé vidieť našich dvoch nepriateľov, totalitných komunistov a totalitných kapitalistov, na jednom mieste.
Dnešným problémom je, že tradičná demokracia sa nevie vyrovnať s ekonomickou krízou. Je to možno najväčšia výzva v dejinách demokracie. Utopisti si myslia, že problémy vyriešime malými reformami. Pravičiari a rasisti tvrdia, že musia brániť Európu, aby sme bránili kresťanské dedičstvo. Úplne s nimi súhlasím. Ale čo je naše kresťanské dedičstvo? Ježiš hovoril, že ak sa nepostaráte o svoju matku a otca, nie ste mojím následníkom. To znamená, že jadrom kresťanstva je komunita egalitariánskych veriacich. Takže Európa je ohrozená, ale najviac ju ohrozujú tí, ktorí ju chcú rasisticky brániť. Európa, kde vládne Viktor Orbán, nie je viac Európou.
Hovoria nám, že snívame, že zmena nie je možná. Médiá nám hovoria, že keď ide o technológie a súkromie, tak je možné úplne všetko. Máme sexuálne slobody, hovoria nám, že budeme môcť nahradiť naše orgány klonovanými. Ale keď poviete, aby sme dali viac peňazí na zdravotníctvo, tak to už možné nie je. Nezdá sa vám, že žijeme v čudnom svete? Všetci vieme, že sa blížime k ekologickej a sociálnej katastrofe. Ale nikto to neberie vážne. Možno nastal čas brať tieto katastrofy vážne. Nežijeme v ilúziách, skutoční utopisti sú tí, čo si myslia, že veci môžu ísť naďalej tak ako dnes. My nesnívame. My sme tí prebudení.
Autor je slovinský filozof. Prejav odznel 17. novembra na protivládnej demonštrácii v Prahe. Krátené.
A presne toto sa stalo po roku 1989. Chceli ste kávu bez smotany, bez skorumpovaného kapitalizmu, a dostali ste kávu bez mlieka, bez solidarity. Ak sa však môžeme niečo naučiť od Spojených štátov, tak je to to, že socializmus už máme, pre tých, čo sú bohatí. Ak ste chudobný, nezamestnaný robotník, môžete stratiť všetko. Ak ste dosť bohatý, štát vám peniaze dá. Obviňujú nás z toho, že sme nostalgickí a že sme hrozbou pre demokraciu. Ale iróniou je práve to, že samotný kapitalizmus funguje čoraz lepšie bez demokracie. Kapitalizmus bez demokracie je dnes najefektívnejší. V Číne ho riadia komunisti. Je skvelé vidieť našich dvoch nepriateľov, totalitných komunistov a totalitných kapitalistov, na jednom mieste.
Dnešným problémom je, že tradičná demokracia sa nevie vyrovnať s ekonomickou krízou. Je to možno najväčšia výzva v dejinách demokracie. Utopisti si myslia, že problémy vyriešime malými reformami. Pravičiari a rasisti tvrdia, že musia brániť Európu, aby sme bránili kresťanské dedičstvo. Úplne s nimi súhlasím. Ale čo je naše kresťanské dedičstvo? Ježiš hovoril, že ak sa nepostaráte o svoju matku a otca, nie ste mojím následníkom. To znamená, že jadrom kresťanstva je komunita egalitariánskych veriacich. Takže Európa je ohrozená, ale najviac ju ohrozujú tí, ktorí ju chcú rasisticky brániť. Európa, kde vládne Viktor Orbán, nie je viac Európou.
Hovoria nám, že snívame, že zmena nie je možná. Médiá nám hovoria, že keď ide o technológie a súkromie, tak je možné úplne všetko. Máme sexuálne slobody, hovoria nám, že budeme môcť nahradiť naše orgány klonovanými. Ale keď poviete, aby sme dali viac peňazí na zdravotníctvo, tak to už možné nie je. Nezdá sa vám, že žijeme v čudnom svete? Všetci vieme, že sa blížime k ekologickej a sociálnej katastrofe. Ale nikto to neberie vážne. Možno nastal čas brať tieto katastrofy vážne. Nežijeme v ilúziách, skutoční utopisti sú tí, čo si myslia, že veci môžu ísť naďalej tak ako dnes. My nesnívame. My sme tí prebudení.
Autor je slovinský filozof. Prejav odznel 17. novembra na protivládnej demonštrácii v Prahe. Krátené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.