Jedna z najsledovanejších aktivít EÚ v týchto dňoch nemá nič s ústavou, spoločnou poľnohospodárskou politikou ani inými dosť suchými témami. Otázka týchto dní znie inak: je normálne propagovať európsku vzájomnosť erotikou?
Ako mnoho iných politických škandálov a škandálikov, aj tento sa spustil na stránke YouTube. Medzi množstvom videoklipov, ktoré sú tam voľne dostupné, má už svoje čestné miesto aj Európska únia – založila si vlastný kanál, na ktorom si internetoví diváci môžu naklikať jej informačné a propagačné videomateriály. Jedným z nich je aj „filmík“, ktorý sa skladá z erotických scén, vybraných z európskej kinematografie. A má úspech – ľudia klikajú a klikajú.
Problém s návštevnosťou majú skôr ostatné klipy Európskej únie – tie o kľúčových, no zjavne menej šokujúcich témach, napríklad o spomínanej spoločnej poľnohospodárskej politike. Ale „top klip“ s názvom Film Lovers Will Love This má tiež svoj problém. Napriek tomu, že obsahuje volanie po európskej vzájomnosti – Buďme spolu! – vyvolal hlasné spory a značné pobúrenie časti verejnosti aj politikov. Lietali pritom označenia ako „softporno“, „nemorálne metódy“ či „trápnosť“. Film je pritom na webe prístupný už od februára, ale práve samostatný kanál na YouTube spustil raketový nárast jeho popularity – a teda aj spory o ňom.
Pôvodným cieľom tohto klipu bola paradoxne propagácia hodnôt európskej filmovej tvorby – je totiž súčasťou kampane na európsky fond, ktorý sa zaoberá distribúciou európskych filmov po celom priestore Únie. Lenže dnes je všetko inak – a proti jeho vyzneniu sa už ozývajú nielen konzervatívci. Labouristický poslanec Gary Titley sa napríklad vyjadril, že „európske filmy sú predsa o niečom viac ako o rýchlovkách“.
Oficiálny postoj Európskej únie je zatiaľ neochvejný. Tvorivá sloboda je tvorivá sloboda. A dokonca, povedané slovami Martina Selmayra, ktorý je hovorcom eurokomisárky pre médiá Viviane Redingovej, kritici sa vyžívajú v „kvázináboženskom napádaní tej významnej kultúrnej diverzity, ktorú v Európskej únii máme“. Dodal, že scény boli vybraté z kvalitných filmov ovenčených cenami a že Európska komisia je na bohatstvo kinematografického dedičstva EÚ patrične hrdá...
Nuž, väčšina euroúradníkov sa nikdy nepreslávila podporou tradičných hodnôt. A či je práve takáto lacná propagácia vhodná pre inštitúciu, ktorá sa inak musí tváriť úctyhodne, môže byť naozaj námetom na horúcu diskusiu. A ešte čosi – kiežby sa dalo aspoň dúfať, že podobnú pozornosť bude verejnosť raz venovať aj spomínanej spoločnej poľnohospodárskej politike alebo hrozbe nepodarenej euroústavy. Pretože aj v týchto „nudných“ témach ide o klasickú morálku...
.marína Gálisová
Ako mnoho iných politických škandálov a škandálikov, aj tento sa spustil na stránke YouTube. Medzi množstvom videoklipov, ktoré sú tam voľne dostupné, má už svoje čestné miesto aj Európska únia – založila si vlastný kanál, na ktorom si internetoví diváci môžu naklikať jej informačné a propagačné videomateriály. Jedným z nich je aj „filmík“, ktorý sa skladá z erotických scén, vybraných z európskej kinematografie. A má úspech – ľudia klikajú a klikajú.
Problém s návštevnosťou majú skôr ostatné klipy Európskej únie – tie o kľúčových, no zjavne menej šokujúcich témach, napríklad o spomínanej spoločnej poľnohospodárskej politike. Ale „top klip“ s názvom Film Lovers Will Love This má tiež svoj problém. Napriek tomu, že obsahuje volanie po európskej vzájomnosti – Buďme spolu! – vyvolal hlasné spory a značné pobúrenie časti verejnosti aj politikov. Lietali pritom označenia ako „softporno“, „nemorálne metódy“ či „trápnosť“. Film je pritom na webe prístupný už od februára, ale práve samostatný kanál na YouTube spustil raketový nárast jeho popularity – a teda aj spory o ňom.
Pôvodným cieľom tohto klipu bola paradoxne propagácia hodnôt európskej filmovej tvorby – je totiž súčasťou kampane na európsky fond, ktorý sa zaoberá distribúciou európskych filmov po celom priestore Únie. Lenže dnes je všetko inak – a proti jeho vyzneniu sa už ozývajú nielen konzervatívci. Labouristický poslanec Gary Titley sa napríklad vyjadril, že „európske filmy sú predsa o niečom viac ako o rýchlovkách“.
Oficiálny postoj Európskej únie je zatiaľ neochvejný. Tvorivá sloboda je tvorivá sloboda. A dokonca, povedané slovami Martina Selmayra, ktorý je hovorcom eurokomisárky pre médiá Viviane Redingovej, kritici sa vyžívajú v „kvázináboženskom napádaní tej významnej kultúrnej diverzity, ktorú v Európskej únii máme“. Dodal, že scény boli vybraté z kvalitných filmov ovenčených cenami a že Európska komisia je na bohatstvo kinematografického dedičstva EÚ patrične hrdá...
Nuž, väčšina euroúradníkov sa nikdy nepreslávila podporou tradičných hodnôt. A či je práve takáto lacná propagácia vhodná pre inštitúciu, ktorá sa inak musí tváriť úctyhodne, môže byť naozaj námetom na horúcu diskusiu. A ešte čosi – kiežby sa dalo aspoň dúfať, že podobnú pozornosť bude verejnosť raz venovať aj spomínanej spoločnej poľnohospodárskej politike alebo hrozbe nepodarenej euroústavy. Pretože aj v týchto „nudných“ témach ide o klasickú morálku...
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.