.toto je trochu zvláštna situácia...
(Úsmev). .keď sme boli koncom roku 2004 pri zakladaní .týždňa, aj pre viacerých z nás v redakcii si bol celkom neznámym človekom. Postupne si sa stal ako popularizátor vedy slovenským Grygarom a zároveň sme vnímali, že máš čoraz bližšie k politike. Minulý rok si pomáhal pri kampani OKS, teraz kandiduješ do parlamentu na popredných miestach kandidátky Obyčajných ľudí. Nemal si vstup do politiky vlastne naplánovaný?
Nie, vôbec. Keď sa ma ľudia pred mesiacom pýtali, či budem kandidovať, povedal som, že v žiadnom prípade. .prečo?
Rovnako ako pred rokom som chcel pomôcť OKS, pričom sa mi veľmi páčila myšlienka úzkeho spojenectva OKS a KDS. Chcel som sa teda opäť vložiť do kampane a pomôcť týmto ľuďom, aby sa dostali do parlamentu. A keďže Matovičov projekt nezávislých osobností plus OKS a KDS sa mi od začiatku zdal ako skvelý nápad, začal som sa v ňom angažovať. Ale najskôr len ako pomocník, hoci v plnom nasadení. .prečo si sa teda rozhodol vstúpiť do politiky?
Vyvinulo sa to postupne. Najskôr sa mi príliš nedarilo presvedčiť ľudí, aby do toho išli. Oslovovali sme ľudí s nejakým príbehom, ktorí už preukázali charakter a chrbtovú kosť, a ktorí boli zároveň verejne známi. No mnohí, ktorí tie kritériá spĺňali, už majú svoju prácu a život, s ktorým sú spokojní. Najčastejšie teda prejavovali úplnú sympatiu, ale po čase na rozmyslenie oznámili, že oni do toho nepôjdu. No a medzitým sa ma pýtali: a ty čo? .to ťa zlomilo?
Najskôr som hovoril, že mám svoju prácu, ktorú pokladám za dôležitú. Lenže rovnako odpovedali aj oni a musel som im to uznať. Napokon z toho vyplynulo, že aj ja musím zrejme povedať áno. A je fakt, že keď sa tak stalo, oveľa viac sa mi darilo presviedčať ľudí, ktorých som tam chcel vidieť. .koho napríklad?
So Štefanom Bučkom sme mali dlho ten pocit, že keď tam pôjde jeden, tak pôjde aj ten druhý. A som veľmi rád, že som presvedčil napríklad Jána Mičovského. .môžeš povedať aj mená ďalších kandidátov, ktoré ešte nezazneli?
Pavol Brunovský, Ján Košturiak a ďalší ľudia, o ktorých ešte nebudem hovoriť. Bude medzi nimi aj ochranár, aj ľudia z iných oblastí. .koľkých ľudí ste dokopy oslovili?
To presne neviem, lebo viacerí sme oslovovali desiatky ľudí. V každom prípade už máme plnú kandidátku do parlamentu. .už vieš, z koľkého miesta budeš kandidovať?
Ešte nie, pravdepodobne budem v prvej desiatke. .teda je dosť pravdepodobné, že ak sa OĽ dostanú do parlamentu, tak budeš poslancom.
To práve vôbec nie je isté. Táto kandidátka bude naozaj založená na krúžkovaní, kde si nikto, dokonca vrátane Matoviča, nemôže byť úplne istý, že ostatných prekrúžkuje. .ale keďže sa ti do toho najskôr nechcelo ísť, nemôže sa stať, že v prípade, že by si bol zvolený, uvoľníš svoje miesto, povedzme, niekomu z OKS?
Nie, to určite nie. Odkedy som sa rozhodol „áno“, je to naplno „áno“, so všetkými dôsledkami. .zrejme nie si klasický novinár, hoci v .týždni si nepôsobil iba ako takzvaný popularizátor vedy. Len v tomto roku si mal dve veľké novinárske kauzy ako Cervanovú či Planétu vedomostí. Necítil si nikdy konflikt záujmov medzi tvojou prácou v .týždni a tým, že sa angažuješ v prospech konkrétnych politikov?
Nie. Pre mňa bolo vždy jedným zo zmyslov tohto časopisu, aby boli v parlamente radšej slušní ľudia než neslušní. Keď ma minulý rok OKS oslovila s otázkou, či by som im nepomohol v kampani, bez zaváhania som súhlasil, pretože som to cítil ako dôležité. Pre mňa je tento časopis a to, aby boli v politike ľudia ako Zajac, Dostál, Mikloško, Palko, prejavom toho istého záujmu. Takto to proste cítim. .hovoríš, že pre teba je kľúčová prítomnosť ľudí ako Zajac či Palko. Ak sa však politik roky nedokáže presadiť so svojou stranou, nie je v istej chvíli lepšie radšej to vzdať? Je správne snažiť sa presadiť na kandidátke iných strán?
Keďže volebný systém je nastavený tak, že do parlamentu sa môžete dostať len v prípade, že dosiahnete minimálne päť percent, tak je úplne v poriadku, keď idete na kandidátke iných strán či hnutí. Ak sú na Slovensku rozumní politici, ktorí však nemajú v tejto krajine väčšiu podporu ako 2,5 percenta, tak nemajú byť nikdy v parlamente? .saS však vznikla na zelenej lúke, pričom hneď v prvých voľbách získala 12 percent. Prečo nedokážu títo ľudia presvedčiť relevantnú časť verejnosti?
Čiastočne je to preto, že spoločnosť je taká, aká je. Ale pravda je aj to, že marketing strán ako OKS či KDS nie je taký dobrý, aký by mohol byť. Otázka je, či by ich lepší marketing vytiahol nad päť percent, ak by sa súčasne nezmenil obsah ich politiky. Dosť o tom pochybujem, pričom som rád, že oni to nerobia a za to si ich vážim. .vďaka marketingu Igora Matoviča sa však možno dostanú do parlamentu.
Súhlasím, že marketing je dôležitý. Matovič ich však oslovil s tým, že sa nemusia meniť. .ani Matovičov úspech nezmenil ich prístup k marketingu?
Ich prístup sa čiastočne zmenil už minulý rok pred parlamentnými voľbami. OKS predsa chodila v kampani s troma prasatami – Robom, Vladom a Janom. .je paradoxné, že kedysi ľudia okolo Zajaca vyčítali Ľudovítovi Kaníkovi, že chcel DS zviditeľňovať ľudovými nápadmi.
To je rozdiel. Kaník chcel robiť kampaň spôsobom, že by rúbal drevo s literárnym vedcom Petrom Zajacom. Aj ja by som vedel vymyslieť také vtipné kampane, že by som s Kaníkom riešil fyzikálne úlohy. On, jednoducho, vymýšľal kampaň pre seba, aby sa vytiahol a zviditeľnil na úkor ostatných. .keď sa minulý rok úplne neznámy Igor Matovič prekrúžkoval do parlamentu a hneď začal robiť v politike rozruch, aj tu v .týždni sme sa viacerí nad ním uškŕňali. S týmto Matovičom idú teraz do volieb napríklad jedna z tvárí denníka SME Eugen Korda a jedna z tvárí .týždňa Martin Mojžiš. Čím ťa presvedčil?
V prvom rade veľkorysou ponukou pre OKS a KDS. Ale aj tým, že tá ponuka neprichádza od niekoho neprijateľného. Mne bol dokonca svojím neformálnym vystupovaním sympatický. Úplne som chápal, že niekto, kto celý život nenosí oblek, ho nezačne nosiť zo dňa na deň a že mu chvíľu trvá, kým sa prispôsobí. Je správne, že bol autentický a je správne, že sa časom čiastočne prispôsobil. .aký si mal naňho názor než si ho teraz spoznal?
Nijako zvlášť som ho nesledoval, v prvom rade bol pre mňa človekom, ktorý sa do parlamentu dostal za správnu stranu. SDKÚ som nepokladal za správnu stranu, za také som pokladal SaS, Most a s mnohými výhradami KDH, pričom tie dve posledné dnes už teda za správne strany nepokladám. .kým tvoji politickí favoriti z OKS a KDS sú ľudia, ktorí zvyknú isť proti prúdu, často hovoria nepopulárne veci a nikdy im príliš nevoňal moderný politický marketing, Igor Matovič celý čas hovorí len veci, ktoré sú populárne. Neprekáža ti to?
Mne osobne je oveľa bližší štýl Palka a Zajaca. Ale Matovič je pre mňa človekom, ktorý ak dá ponuku Zajacovi a Palkovi, tak to plne podporím a ako vidíte, nemám ani najmenší problém kandidovať za jeho projekt. Už len samotný fakt, že ten takzvaný neseriózny Matovič dal takú veľkorysú a vážnu ponuku ľuďom, ktorí sú akýmsi etalónom serióznosti v politike, má pre mňa silnú výpovednú hodnotu. .za posledný mesiac si Matoviča celkom dobre spoznal, aký je to človek?
My dvaja sme teda dosť odlišné povahy. (Smiech) Máme značne iný názor na to, ako niektoré veci časovať, ale nijaký zásadný rozpor medzi nami naozaj nie je. Poviem to takto: všetko funguje trochu odlišným spôsobom, než by som si to predstavoval ja, ale podstatné je, že to funguje. .ale ako to bude fungovať, keď s mnohým, čo reprezentuje Matovič, nebudeš vždy súhlasiť?
Čaro Matovičovej ponuky je, že to nie je kandidátka akejsi jeho strany, je to kandidátka jeho štvorčlenného hnutia plus dvoch malých strán, ktoré majú po 10 miest na kandidátke, a potom sú tam nezávislé osobnosti. Títo ľudia nie sú viazaní lojalitou voči Matovičovmu hnutiu. Budeme mať, samozrejme, krátky program, aby bol náš základný rámec čitateľný, ale inak tam nie je nič záväzné. .teda o nejakých jeho návrhoch si môžeš myslieť čokoľvek, ale nemusíš sa podľa nich riadiť.
Tak. .sympatizanti vašej kandidátky však nedávajú hlas iba maximálne štyrom osobám, ale celej strane. A preto môžu mať obavu, či sa po zvolení do parlamentu nebudú noví poslanci správať ako samostatné jednotky...
Ale veď podľa našej Ústavy to tak má byť. Nemá to byť tak, ako to funguje dnes a ako iní hovoria, že to má fungovať. Je predsa proti Ústave tejto krajiny, ak sa lídri iných strán pozerajú na svojich poslancov ako na automatickú hlasovaciu mašinériu. .ale nejaký systém musí existovať.
To áno, ale ten systém má byť taký, že najskôr sa to dohodne v kluboch a potom ich predstavitelia povedia, aké stanovisko ten-ktorý poslanecký klub zaujme. Teda nie tak ako dnes, keď líder strany povie, že má k dispozícii 12-ku či 48-čku, a tým je to vybavené. .lenže vždy má každý k niečomu výhrady. Ako môžu prechádzať zákony bez istej straníckej disciplíny?
Už sme navyknutí to takto vnímať. Ale ja si vôbec nemyslím, že zákony majú prechádzať ľahko. Zákony majú byť schvaľované vtedy, ak je to dobrá vec a dobrá vec je to asi vtedy, ak sa takto rozhodne – podľa svojho vedomia a svedomia – nadpolovičná väčšina poslancov. Parlament predsa nemá byť mašinériou na riadenie krajiny podľa toho, ako sa na tom zhodne vládna koalícia. Môj konzervatívny pohľad mi hovorí, že veci sa nemajú meniť rýchlo, na povel a ľahko, ale len vtedy, keď je nevyhnutné ich meniť. .otázka je, či sa rôznorodý klub dokáže dohodnúť na tom, či a kedy je nevyhnutné niečo meniť...
Pri pohľade na osobnosti našej kandidátky mám, naopak, skôr pocit, že keď sa dostaneme do parlamentu, budeme vnútorne kompaktnejší poslanecký klub, než sú kluby so silnou straníckou disciplínou. .na vašej kandidátke sú konzervatívci, liberáli, ochranári. Nie je to trochu guláš?
Nie. Keď sa pôvodne tá myšlienka oznámila, mohol vzniknúť oprávnený pocit, že z toho bude guláš. Lenže keď to teraz vidím pred sebou, nevidím v tom žiadny guláš, ale veľmi rozumné zoskupenie ľudí. Určite odtiaľ dokážete vybrať ľudí, ktorí si budú najviac nerozumieť, ale ani pri takom výbere by to nebola katastrofa. A ak by ste si vybrali ľudí, ktorí si budú veľmi dobre rozumieť, a takých je tam skutočne veľa, tak to bude mimoriadne kompaktný klub. Uvidíme, aký výber ľudí si napokon zvolia voliči. .čo spája týchto 150 ľudí?
Už na začiatku sme si sformulovali spoločný menovateľ. To, že Fico, Mečiar a Slota pre nás ako partneri neprichádzajú do úvahy, ani nebolo potrebné zdôrazňovať, to je samozrejmosť. Spája nás protikorupčný étos, chceme rozbiť partokraciu korupčných strán. Ďalej odmietame život na dlh, chceme pokračovať v reforme spravodlivosti a bezpečnosti a za veľmi dôležité veci pokladáme rodinu a vzdelanie. .to, že rodina a vzdelanie sú dôležité veci, by podpísali aj SDKÚ či KDH.
To je pravda. Dôležité však je, že v prípade Obyčajných ľudí sú tieto veci medzi prvými piatimi prioritami. To má istú výpovednú hodnotu. .hovoríš, že o neprijateľnosti ľudí ako Mečiar, Fico či Slota je medzi vami absolútna zhoda. Na kandidátke je však aj Alojz Hlina, ktorý volil ešte v roku 1994 Mečiara a po tom, čo polícia vtrhla do jeho vily Elektra, zavesil na bratislavské Tesco bilbord: „Nezatvárajte Mečiara, bude z toho občianska vojna.” Nie je Hlinova minulosť problém?
Poznám ho síce len dva týždne, ale môj odhad je, že to nebude vážny problém. A najmä to nijako neovplyvňuje moje uvažovanie o celom projekte. Igor Matovič dáva na kandidátke priestor širokému spektru ľudí, z ktorých mnohých si veľmi vážim a chcem, aby sa dostali do parlamentu. Áno, sú tam aj ľudia, ktorých poznám málo a ich minulosť možno nabáda na opatrnosť. Nie je tam však nikto, s kým by som mal naozaj veľký problém. .potenciálnym zdrojom konfliktov môže byť aj Matovičov postoj k Orbánovmu Maďarsku, na ktorom sa zrejme zhodne napríklad s Vladimírom Palkom. Na druhej strane budeš ty, Peter Zajac či Ondrej Dostál.
To je úplne v poriadku. Bolo by choré, aby sme mali rovnaké názory na všetky otázky. .predstavme si, že v parlamente je klub Obyčajných ľudí, desať či jedenásť poslancov. Príde schôdza a polovica z nich bude o šiestich zákonoch hlasovať inak ako zvyšok. To by podľa teba bolo v poriadku?
To číslo šesť ste si práve vycucali z prsta. Ja si myslím, že sa to nebude stávať často. Neviem, pri akom čísle by to už bol problém, ale určite by nebolo v poriadku, keby klub hlasoval vo všetkých prípadoch rovnako. A to dokonca bez diskusie, ako sa to deje dnes. Keď raz budú poslanci hlasovať tak, ako to naozaj cítia, vtedy bude parlament fungovať v duchu Ústavy. Netvrdím, že netreba robiť kompromisy, ale ak ide o dôležitú vec, nech sa klub pokojne aj rozštiepi. .ak by nastala po voľbách situácia, že pravica by chcela s vami rokovať o zostavení vlády, kto bude za vás vyjednávať, keď ste všetci de facto samostatné jednotky?
Zrejme predseda klubu, ktorého si zvolia poslanci. .môže to však fungovať, keď súčasne tvrdíš, že nie ste viazaní lojalitou?
Tento projekt predpokladá, že zodpovednosť jednotlivých ľudí dokáže nahradiť stranícku lojalitu. Poviem príklad: ja by som bol veľmi nerád súčasťou akejkoľvek vládnej koalície, ktorej predsedom bude Mikuláš Dzurinda. Zrejme by mi vypadali zuby aj nechty, keby som to musel spraviť. Ale spravil by som to, ak by bolo alternatívou, že premiérom bude Robert Fico. .rozmýšľajú takto všetci ľudia na vašej kandidátke?
Pôsobia ľudia na našej kandidátke dojmom, že ich zodpovednosť je pod rozumnou hranicou? Myslíte, že by radšej nechali vládnuť Fica? Ja som optimista, myslím si, že sa budú vedieť dohodnúť na zásadných veciach. .hoci na kandidátke Obyčajných ľudí bude veľa zaujímavých osobností, každá strana sa snaží vytiahnuť aj nejaké veľké eso. Mečiar chcel Ráža, Dzurinda oslovil Radičovú či Žitňanskú. Prídete aj vy s niekým takým?
Radičová a Žitňanská sa stali veľkými hráčmi až po tom, čo prišli do politiky. Aj my máme nových ľudí, z ktorých môžu vyrásť veľkí hráči. .dzurindovi sa však podarilo presvedčiť aj ľudí ako Peter Šťastný, ktorý bol veľkou hviezdou už pred vstupom do politiky.
Peter Šťastný je možno jediný človek, ktorý nemal len štatút celebrity, ale aj silný názor, takže sa presadil ako politik. Aj my sme sa snažili pritiahnuť zaujímavých ľudí, ale nešli sme na to tak, že do prvej desiatky zaradíme dve veľké esá, aby sme upútali pozornosť. .v čase, keď sa eurozóna ocitla v kríze hrozivých rozmerov, je silnou témou ekonomika. Budete mať na kandidátke aj niekoho, kto by vedel rovnocenne diskutovať s Ivanom Miklošom?
Budú tam ľudia ako podnikateľ Ján Košturiak či Pavol Brunovský, ktorý vytvoril a viedol katedru finančnej a ekonomickej matematiky, čo je dnes na Slovensku najlepšie pracovisko z hľadiska štúdia ekonómie. Oslovili sme aj ľudí, ktorí rozumejú ekonomike lepšie ako Ivan Mikloš. Žiaľ, odmietli, ale povedali, že sú nám k dispozícii v prípade konzultácií. .koľko bude stáť kampaň a kto to bude platiť?
Platí to Igor Matovič a vloží do toho sumu, ktorá sa mu vráti, ak sa dostaneme do parlamentu. .si si istý, že vaša kandidátka získa viac než päť percent hlasov. Z čoho vychádza tvoje sebavedomie?
Už aj tých pár prieskumov napovedá, že Matoviča samotného chce voliť zhruba 100-tisíc voličov, čo je okolo 3,5 až 4 percent. Myslím si, že voliči KDS a OKS prinesú dokopy približne dve percentá. K ďalším hlasom pomôžu ešte nezávislí kandidáti plus dobrá kampaň. .neodradí niektorých Matovičových protestných voličov práve účasť vyhranenejších konzervatívnych politikov?
Neverím, že sa to stane vo veľkej miere. Keď zrátam už len skalných prívržencov, mám istotu, že spoľahlivo prekonáme päť percent. .uvedomuješ si, ako ti politika zmení život?
Samozrejme. Ja som do toho nechcel ísť, v jednej chvíli som sa však musel definitívne rozhodnúť. Bližšie mi bolo povedať nie, ale zodpovednosť voči iným ma presvedčila, aby som povedal áno. .my v .týždni ťa poznáme ako emotívneho človeka. Už vieš, aká bude tvoja tvár v politike?
Je mi jasné, že sa budem musieť viac kontrolovať, na čo sa vôbec neteším. (Smiech). Čiastočne sa asi treba prispôsobiť konvenciám, no súčasne zostať autentickým. .doteraz si bol v prajnom prostredí – v časopise aj na škole, kde učíš. V politike však budeš nútený komunikovať aj s ľuďmi, ktorých nemáš rád, ak sa budeš chcieť na niečom dohodnúť. Vieš si to vôbec predstaviť?
Poviem to takto: keď som prišiel krátko po 17. novembri 1989 do Umeleckej besedy, kde vznikala Verejnosť proti násiliu, videl som tam ľudí, ktorí mali oveľa jasnejšiu predstavu ako ja o tom, čo treba robiť. Potom som chodil na námestia – nie na tribúnu, ale pod tribúnu a tešil som sa, že tí ľudia robia za mňa moju robotu. Aj so všetkými chybami a Mečiarmi ju robili lepšie, ako by som ju robil ja. Dvadsaťdva rokov som si užíval, že moju robotu robia za mňa iní, teraz budem tú robotu musieť robiť nejaký čas aj ja sám. Martin Mojžiš/
Narodil sa v roku 1960. Študoval na gymnáziu na Grösslingovej ulici v Bratislave. V roku 1984 absolvoval teoretickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a odvtedy tam učí. Absolvoval pobyty na Universität Wien, University of Massachussets, University of Bern a University of Cambridge. Od roku 2004 pôsobí ako člen redakcie .týždňa. Je ženatý, má tri deti.
(Úsmev). .keď sme boli koncom roku 2004 pri zakladaní .týždňa, aj pre viacerých z nás v redakcii si bol celkom neznámym človekom. Postupne si sa stal ako popularizátor vedy slovenským Grygarom a zároveň sme vnímali, že máš čoraz bližšie k politike. Minulý rok si pomáhal pri kampani OKS, teraz kandiduješ do parlamentu na popredných miestach kandidátky Obyčajných ľudí. Nemal si vstup do politiky vlastne naplánovaný?
Nie, vôbec. Keď sa ma ľudia pred mesiacom pýtali, či budem kandidovať, povedal som, že v žiadnom prípade. .prečo?
Rovnako ako pred rokom som chcel pomôcť OKS, pričom sa mi veľmi páčila myšlienka úzkeho spojenectva OKS a KDS. Chcel som sa teda opäť vložiť do kampane a pomôcť týmto ľuďom, aby sa dostali do parlamentu. A keďže Matovičov projekt nezávislých osobností plus OKS a KDS sa mi od začiatku zdal ako skvelý nápad, začal som sa v ňom angažovať. Ale najskôr len ako pomocník, hoci v plnom nasadení. .prečo si sa teda rozhodol vstúpiť do politiky?
Vyvinulo sa to postupne. Najskôr sa mi príliš nedarilo presvedčiť ľudí, aby do toho išli. Oslovovali sme ľudí s nejakým príbehom, ktorí už preukázali charakter a chrbtovú kosť, a ktorí boli zároveň verejne známi. No mnohí, ktorí tie kritériá spĺňali, už majú svoju prácu a život, s ktorým sú spokojní. Najčastejšie teda prejavovali úplnú sympatiu, ale po čase na rozmyslenie oznámili, že oni do toho nepôjdu. No a medzitým sa ma pýtali: a ty čo? .to ťa zlomilo?
Najskôr som hovoril, že mám svoju prácu, ktorú pokladám za dôležitú. Lenže rovnako odpovedali aj oni a musel som im to uznať. Napokon z toho vyplynulo, že aj ja musím zrejme povedať áno. A je fakt, že keď sa tak stalo, oveľa viac sa mi darilo presviedčať ľudí, ktorých som tam chcel vidieť. .koho napríklad?
So Štefanom Bučkom sme mali dlho ten pocit, že keď tam pôjde jeden, tak pôjde aj ten druhý. A som veľmi rád, že som presvedčil napríklad Jána Mičovského. .môžeš povedať aj mená ďalších kandidátov, ktoré ešte nezazneli?
Pavol Brunovský, Ján Košturiak a ďalší ľudia, o ktorých ešte nebudem hovoriť. Bude medzi nimi aj ochranár, aj ľudia z iných oblastí. .koľkých ľudí ste dokopy oslovili?
To presne neviem, lebo viacerí sme oslovovali desiatky ľudí. V každom prípade už máme plnú kandidátku do parlamentu. .už vieš, z koľkého miesta budeš kandidovať?
Ešte nie, pravdepodobne budem v prvej desiatke. .teda je dosť pravdepodobné, že ak sa OĽ dostanú do parlamentu, tak budeš poslancom.
To práve vôbec nie je isté. Táto kandidátka bude naozaj založená na krúžkovaní, kde si nikto, dokonca vrátane Matoviča, nemôže byť úplne istý, že ostatných prekrúžkuje. .ale keďže sa ti do toho najskôr nechcelo ísť, nemôže sa stať, že v prípade, že by si bol zvolený, uvoľníš svoje miesto, povedzme, niekomu z OKS?
Nie, to určite nie. Odkedy som sa rozhodol „áno“, je to naplno „áno“, so všetkými dôsledkami. .zrejme nie si klasický novinár, hoci v .týždni si nepôsobil iba ako takzvaný popularizátor vedy. Len v tomto roku si mal dve veľké novinárske kauzy ako Cervanovú či Planétu vedomostí. Necítil si nikdy konflikt záujmov medzi tvojou prácou v .týždni a tým, že sa angažuješ v prospech konkrétnych politikov?
Nie. Pre mňa bolo vždy jedným zo zmyslov tohto časopisu, aby boli v parlamente radšej slušní ľudia než neslušní. Keď ma minulý rok OKS oslovila s otázkou, či by som im nepomohol v kampani, bez zaváhania som súhlasil, pretože som to cítil ako dôležité. Pre mňa je tento časopis a to, aby boli v politike ľudia ako Zajac, Dostál, Mikloško, Palko, prejavom toho istého záujmu. Takto to proste cítim. .hovoríš, že pre teba je kľúčová prítomnosť ľudí ako Zajac či Palko. Ak sa však politik roky nedokáže presadiť so svojou stranou, nie je v istej chvíli lepšie radšej to vzdať? Je správne snažiť sa presadiť na kandidátke iných strán?
Keďže volebný systém je nastavený tak, že do parlamentu sa môžete dostať len v prípade, že dosiahnete minimálne päť percent, tak je úplne v poriadku, keď idete na kandidátke iných strán či hnutí. Ak sú na Slovensku rozumní politici, ktorí však nemajú v tejto krajine väčšiu podporu ako 2,5 percenta, tak nemajú byť nikdy v parlamente? .saS však vznikla na zelenej lúke, pričom hneď v prvých voľbách získala 12 percent. Prečo nedokážu títo ľudia presvedčiť relevantnú časť verejnosti?
Čiastočne je to preto, že spoločnosť je taká, aká je. Ale pravda je aj to, že marketing strán ako OKS či KDS nie je taký dobrý, aký by mohol byť. Otázka je, či by ich lepší marketing vytiahol nad päť percent, ak by sa súčasne nezmenil obsah ich politiky. Dosť o tom pochybujem, pričom som rád, že oni to nerobia a za to si ich vážim. .vďaka marketingu Igora Matoviča sa však možno dostanú do parlamentu.
Súhlasím, že marketing je dôležitý. Matovič ich však oslovil s tým, že sa nemusia meniť. .ani Matovičov úspech nezmenil ich prístup k marketingu?
Ich prístup sa čiastočne zmenil už minulý rok pred parlamentnými voľbami. OKS predsa chodila v kampani s troma prasatami – Robom, Vladom a Janom. .je paradoxné, že kedysi ľudia okolo Zajaca vyčítali Ľudovítovi Kaníkovi, že chcel DS zviditeľňovať ľudovými nápadmi.
To je rozdiel. Kaník chcel robiť kampaň spôsobom, že by rúbal drevo s literárnym vedcom Petrom Zajacom. Aj ja by som vedel vymyslieť také vtipné kampane, že by som s Kaníkom riešil fyzikálne úlohy. On, jednoducho, vymýšľal kampaň pre seba, aby sa vytiahol a zviditeľnil na úkor ostatných. .keď sa minulý rok úplne neznámy Igor Matovič prekrúžkoval do parlamentu a hneď začal robiť v politike rozruch, aj tu v .týždni sme sa viacerí nad ním uškŕňali. S týmto Matovičom idú teraz do volieb napríklad jedna z tvárí denníka SME Eugen Korda a jedna z tvárí .týždňa Martin Mojžiš. Čím ťa presvedčil?
V prvom rade veľkorysou ponukou pre OKS a KDS. Ale aj tým, že tá ponuka neprichádza od niekoho neprijateľného. Mne bol dokonca svojím neformálnym vystupovaním sympatický. Úplne som chápal, že niekto, kto celý život nenosí oblek, ho nezačne nosiť zo dňa na deň a že mu chvíľu trvá, kým sa prispôsobí. Je správne, že bol autentický a je správne, že sa časom čiastočne prispôsobil. .aký si mal naňho názor než si ho teraz spoznal?
Nijako zvlášť som ho nesledoval, v prvom rade bol pre mňa človekom, ktorý sa do parlamentu dostal za správnu stranu. SDKÚ som nepokladal za správnu stranu, za také som pokladal SaS, Most a s mnohými výhradami KDH, pričom tie dve posledné dnes už teda za správne strany nepokladám. .kým tvoji politickí favoriti z OKS a KDS sú ľudia, ktorí zvyknú isť proti prúdu, často hovoria nepopulárne veci a nikdy im príliš nevoňal moderný politický marketing, Igor Matovič celý čas hovorí len veci, ktoré sú populárne. Neprekáža ti to?
Mne osobne je oveľa bližší štýl Palka a Zajaca. Ale Matovič je pre mňa človekom, ktorý ak dá ponuku Zajacovi a Palkovi, tak to plne podporím a ako vidíte, nemám ani najmenší problém kandidovať za jeho projekt. Už len samotný fakt, že ten takzvaný neseriózny Matovič dal takú veľkorysú a vážnu ponuku ľuďom, ktorí sú akýmsi etalónom serióznosti v politike, má pre mňa silnú výpovednú hodnotu. .za posledný mesiac si Matoviča celkom dobre spoznal, aký je to človek?
My dvaja sme teda dosť odlišné povahy. (Smiech) Máme značne iný názor na to, ako niektoré veci časovať, ale nijaký zásadný rozpor medzi nami naozaj nie je. Poviem to takto: všetko funguje trochu odlišným spôsobom, než by som si to predstavoval ja, ale podstatné je, že to funguje. .ale ako to bude fungovať, keď s mnohým, čo reprezentuje Matovič, nebudeš vždy súhlasiť?
Čaro Matovičovej ponuky je, že to nie je kandidátka akejsi jeho strany, je to kandidátka jeho štvorčlenného hnutia plus dvoch malých strán, ktoré majú po 10 miest na kandidátke, a potom sú tam nezávislé osobnosti. Títo ľudia nie sú viazaní lojalitou voči Matovičovmu hnutiu. Budeme mať, samozrejme, krátky program, aby bol náš základný rámec čitateľný, ale inak tam nie je nič záväzné. .teda o nejakých jeho návrhoch si môžeš myslieť čokoľvek, ale nemusíš sa podľa nich riadiť.
Tak. .sympatizanti vašej kandidátky však nedávajú hlas iba maximálne štyrom osobám, ale celej strane. A preto môžu mať obavu, či sa po zvolení do parlamentu nebudú noví poslanci správať ako samostatné jednotky...
Ale veď podľa našej Ústavy to tak má byť. Nemá to byť tak, ako to funguje dnes a ako iní hovoria, že to má fungovať. Je predsa proti Ústave tejto krajiny, ak sa lídri iných strán pozerajú na svojich poslancov ako na automatickú hlasovaciu mašinériu. .ale nejaký systém musí existovať.
To áno, ale ten systém má byť taký, že najskôr sa to dohodne v kluboch a potom ich predstavitelia povedia, aké stanovisko ten-ktorý poslanecký klub zaujme. Teda nie tak ako dnes, keď líder strany povie, že má k dispozícii 12-ku či 48-čku, a tým je to vybavené. .lenže vždy má každý k niečomu výhrady. Ako môžu prechádzať zákony bez istej straníckej disciplíny?
Už sme navyknutí to takto vnímať. Ale ja si vôbec nemyslím, že zákony majú prechádzať ľahko. Zákony majú byť schvaľované vtedy, ak je to dobrá vec a dobrá vec je to asi vtedy, ak sa takto rozhodne – podľa svojho vedomia a svedomia – nadpolovičná väčšina poslancov. Parlament predsa nemá byť mašinériou na riadenie krajiny podľa toho, ako sa na tom zhodne vládna koalícia. Môj konzervatívny pohľad mi hovorí, že veci sa nemajú meniť rýchlo, na povel a ľahko, ale len vtedy, keď je nevyhnutné ich meniť. .otázka je, či sa rôznorodý klub dokáže dohodnúť na tom, či a kedy je nevyhnutné niečo meniť...
Pri pohľade na osobnosti našej kandidátky mám, naopak, skôr pocit, že keď sa dostaneme do parlamentu, budeme vnútorne kompaktnejší poslanecký klub, než sú kluby so silnou straníckou disciplínou. .na vašej kandidátke sú konzervatívci, liberáli, ochranári. Nie je to trochu guláš?
Nie. Keď sa pôvodne tá myšlienka oznámila, mohol vzniknúť oprávnený pocit, že z toho bude guláš. Lenže keď to teraz vidím pred sebou, nevidím v tom žiadny guláš, ale veľmi rozumné zoskupenie ľudí. Určite odtiaľ dokážete vybrať ľudí, ktorí si budú najviac nerozumieť, ale ani pri takom výbere by to nebola katastrofa. A ak by ste si vybrali ľudí, ktorí si budú veľmi dobre rozumieť, a takých je tam skutočne veľa, tak to bude mimoriadne kompaktný klub. Uvidíme, aký výber ľudí si napokon zvolia voliči. .čo spája týchto 150 ľudí?
Už na začiatku sme si sformulovali spoločný menovateľ. To, že Fico, Mečiar a Slota pre nás ako partneri neprichádzajú do úvahy, ani nebolo potrebné zdôrazňovať, to je samozrejmosť. Spája nás protikorupčný étos, chceme rozbiť partokraciu korupčných strán. Ďalej odmietame život na dlh, chceme pokračovať v reforme spravodlivosti a bezpečnosti a za veľmi dôležité veci pokladáme rodinu a vzdelanie. .to, že rodina a vzdelanie sú dôležité veci, by podpísali aj SDKÚ či KDH.
To je pravda. Dôležité však je, že v prípade Obyčajných ľudí sú tieto veci medzi prvými piatimi prioritami. To má istú výpovednú hodnotu. .hovoríš, že o neprijateľnosti ľudí ako Mečiar, Fico či Slota je medzi vami absolútna zhoda. Na kandidátke je však aj Alojz Hlina, ktorý volil ešte v roku 1994 Mečiara a po tom, čo polícia vtrhla do jeho vily Elektra, zavesil na bratislavské Tesco bilbord: „Nezatvárajte Mečiara, bude z toho občianska vojna.” Nie je Hlinova minulosť problém?
Poznám ho síce len dva týždne, ale môj odhad je, že to nebude vážny problém. A najmä to nijako neovplyvňuje moje uvažovanie o celom projekte. Igor Matovič dáva na kandidátke priestor širokému spektru ľudí, z ktorých mnohých si veľmi vážim a chcem, aby sa dostali do parlamentu. Áno, sú tam aj ľudia, ktorých poznám málo a ich minulosť možno nabáda na opatrnosť. Nie je tam však nikto, s kým by som mal naozaj veľký problém. .potenciálnym zdrojom konfliktov môže byť aj Matovičov postoj k Orbánovmu Maďarsku, na ktorom sa zrejme zhodne napríklad s Vladimírom Palkom. Na druhej strane budeš ty, Peter Zajac či Ondrej Dostál.
To je úplne v poriadku. Bolo by choré, aby sme mali rovnaké názory na všetky otázky. .predstavme si, že v parlamente je klub Obyčajných ľudí, desať či jedenásť poslancov. Príde schôdza a polovica z nich bude o šiestich zákonoch hlasovať inak ako zvyšok. To by podľa teba bolo v poriadku?
To číslo šesť ste si práve vycucali z prsta. Ja si myslím, že sa to nebude stávať často. Neviem, pri akom čísle by to už bol problém, ale určite by nebolo v poriadku, keby klub hlasoval vo všetkých prípadoch rovnako. A to dokonca bez diskusie, ako sa to deje dnes. Keď raz budú poslanci hlasovať tak, ako to naozaj cítia, vtedy bude parlament fungovať v duchu Ústavy. Netvrdím, že netreba robiť kompromisy, ale ak ide o dôležitú vec, nech sa klub pokojne aj rozštiepi. .ak by nastala po voľbách situácia, že pravica by chcela s vami rokovať o zostavení vlády, kto bude za vás vyjednávať, keď ste všetci de facto samostatné jednotky?
Zrejme predseda klubu, ktorého si zvolia poslanci. .môže to však fungovať, keď súčasne tvrdíš, že nie ste viazaní lojalitou?
Tento projekt predpokladá, že zodpovednosť jednotlivých ľudí dokáže nahradiť stranícku lojalitu. Poviem príklad: ja by som bol veľmi nerád súčasťou akejkoľvek vládnej koalície, ktorej predsedom bude Mikuláš Dzurinda. Zrejme by mi vypadali zuby aj nechty, keby som to musel spraviť. Ale spravil by som to, ak by bolo alternatívou, že premiérom bude Robert Fico. .rozmýšľajú takto všetci ľudia na vašej kandidátke?
Pôsobia ľudia na našej kandidátke dojmom, že ich zodpovednosť je pod rozumnou hranicou? Myslíte, že by radšej nechali vládnuť Fica? Ja som optimista, myslím si, že sa budú vedieť dohodnúť na zásadných veciach. .hoci na kandidátke Obyčajných ľudí bude veľa zaujímavých osobností, každá strana sa snaží vytiahnuť aj nejaké veľké eso. Mečiar chcel Ráža, Dzurinda oslovil Radičovú či Žitňanskú. Prídete aj vy s niekým takým?
Radičová a Žitňanská sa stali veľkými hráčmi až po tom, čo prišli do politiky. Aj my máme nových ľudí, z ktorých môžu vyrásť veľkí hráči. .dzurindovi sa však podarilo presvedčiť aj ľudí ako Peter Šťastný, ktorý bol veľkou hviezdou už pred vstupom do politiky.
Peter Šťastný je možno jediný človek, ktorý nemal len štatút celebrity, ale aj silný názor, takže sa presadil ako politik. Aj my sme sa snažili pritiahnuť zaujímavých ľudí, ale nešli sme na to tak, že do prvej desiatky zaradíme dve veľké esá, aby sme upútali pozornosť. .v čase, keď sa eurozóna ocitla v kríze hrozivých rozmerov, je silnou témou ekonomika. Budete mať na kandidátke aj niekoho, kto by vedel rovnocenne diskutovať s Ivanom Miklošom?
Budú tam ľudia ako podnikateľ Ján Košturiak či Pavol Brunovský, ktorý vytvoril a viedol katedru finančnej a ekonomickej matematiky, čo je dnes na Slovensku najlepšie pracovisko z hľadiska štúdia ekonómie. Oslovili sme aj ľudí, ktorí rozumejú ekonomike lepšie ako Ivan Mikloš. Žiaľ, odmietli, ale povedali, že sú nám k dispozícii v prípade konzultácií. .koľko bude stáť kampaň a kto to bude platiť?
Platí to Igor Matovič a vloží do toho sumu, ktorá sa mu vráti, ak sa dostaneme do parlamentu. .si si istý, že vaša kandidátka získa viac než päť percent hlasov. Z čoho vychádza tvoje sebavedomie?
Už aj tých pár prieskumov napovedá, že Matoviča samotného chce voliť zhruba 100-tisíc voličov, čo je okolo 3,5 až 4 percent. Myslím si, že voliči KDS a OKS prinesú dokopy približne dve percentá. K ďalším hlasom pomôžu ešte nezávislí kandidáti plus dobrá kampaň. .neodradí niektorých Matovičových protestných voličov práve účasť vyhranenejších konzervatívnych politikov?
Neverím, že sa to stane vo veľkej miere. Keď zrátam už len skalných prívržencov, mám istotu, že spoľahlivo prekonáme päť percent. .uvedomuješ si, ako ti politika zmení život?
Samozrejme. Ja som do toho nechcel ísť, v jednej chvíli som sa však musel definitívne rozhodnúť. Bližšie mi bolo povedať nie, ale zodpovednosť voči iným ma presvedčila, aby som povedal áno. .my v .týždni ťa poznáme ako emotívneho človeka. Už vieš, aká bude tvoja tvár v politike?
Je mi jasné, že sa budem musieť viac kontrolovať, na čo sa vôbec neteším. (Smiech). Čiastočne sa asi treba prispôsobiť konvenciám, no súčasne zostať autentickým. .doteraz si bol v prajnom prostredí – v časopise aj na škole, kde učíš. V politike však budeš nútený komunikovať aj s ľuďmi, ktorých nemáš rád, ak sa budeš chcieť na niečom dohodnúť. Vieš si to vôbec predstaviť?
Poviem to takto: keď som prišiel krátko po 17. novembri 1989 do Umeleckej besedy, kde vznikala Verejnosť proti násiliu, videl som tam ľudí, ktorí mali oveľa jasnejšiu predstavu ako ja o tom, čo treba robiť. Potom som chodil na námestia – nie na tribúnu, ale pod tribúnu a tešil som sa, že tí ľudia robia za mňa moju robotu. Aj so všetkými chybami a Mečiarmi ju robili lepšie, ako by som ju robil ja. Dvadsaťdva rokov som si užíval, že moju robotu robia za mňa iní, teraz budem tú robotu musieť robiť nejaký čas aj ja sám. Martin Mojžiš/
Narodil sa v roku 1960. Študoval na gymnáziu na Grösslingovej ulici v Bratislave. V roku 1984 absolvoval teoretickú fyziku na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK a odvtedy tam učí. Absolvoval pobyty na Universität Wien, University of Massachussets, University of Bern a University of Cambridge. Od roku 2004 pôsobí ako člen redakcie .týždňa. Je ženatý, má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.