Maľby roka

Banky to nemajú v dnešnom svete ľahké. Štát ich rád nemá. Buď mu prekážajú ich zisky a chce ich zdaňovať, alebo je vystresovaný z ich strát a chce ich zoštátniť. Pritom, dostať sa z jednej polohy do druhej netrvá priemernému politikovi, ako možno uvidíme aj u nás, dlhšie ako pár mesiacov. Ťažké srdce na banky majú občas aj ich akcionári, a to hlavne v časoch, ako sú tie dnešné, keď sa za dlhé roky nazhromaždené zisky rozpúšťajú rýchlejšie ako grónske ľadovce. A už vôbec ich nemá rád našinec, ktorý sa s nimi stretáva vo vždy viac alebo menej submisívnej pozícii klienta. Banky sú, skrátka, nevyhnutné zlo, iba o chlp lepšie od daňového úradu. O to radostnejšie je, ak sa im napriek tejto indispozícii podarí občas zaskvieť sa činom, ktorý je neodškriepiteľne dobrý, krásny a všeobecne prospešný zároveň. Súťaž Maľba roka je organizovaná už šiesty rok Nadáciou VÚB a je určená pre mladých umelcov do 35 rokov. Do súťaže bolo tohto roku prihlásených 89 autorov. Porota z nich vybrala dve desiatky a následne určila troch víťazov. Práce prvej dvadsiatky sú vystavené v Dvorane Ministerstva kultúry. Ak rozmýšľam o tom, načo je dobré, aby sme mali Ministerstvo kultúry, nenapadá mi nič lepšie ako to, aby malo krásnu dvoranu, v ktorej by sa dali organizovať výstavy. Táto bola pri otvorení zahalená v pološere a nasvietená silnými nízkymi bočnými reflektormi. To možno nebolo najlepšie pre vystavené obrazy, ale priestor vďaka tomu získal zvláštnu, rozhodne nie úradnícku atmosféru. Zameranie súťaže Nadácie VÚB na maľbu nebolo zlým krokom. Prirodzená komunikatívnosť maľby a v neposlednom rade aj jej pretrvávajúca komerčná zaujímavosť sú zárukou širokého autorského zázemia. Pre takto definovanú súťaž by sa iba ťažko dal nájsť vhodnejší predseda poroty ako Tomáš Císařovský. Výrazná postava českého výtvarného života, maliar, ktorý bol maľbe vždy verný. Počas rozhovoru sa s nami podelil o radosť z práce v porote a podotkol, že vybrať najlepšie práce nebol tohto roku veľký problém, keď hlavne prvé dve miesta boli zrejmé už po prvom pohľade. Tretie miesto získala Csilla Poláková a jej Walking on eggshells. Musím sa priznať, že v Dvorane som okolo jej obrazu  prvýkrát prešiel dosť rýchlo. Krásny autoportrét, visiaci v priestore, sa pri bližšom pohľade začal biť s textami. Tie tak trochu pripomenuli fintu filmára, ktorý si zjednoduší život tým, že vpustí do filmu rozprávača. Niekedy to môže fungovať, niekedy nie. Druhé miesto obsadil Andrej Dúbravský a jeho Botanická záhrada. Jeho maliarska bravúra zasvietila už pri prezeraní obrázkov vystavených diel na internete, a naživo to je naozaj výborný zážitok. Aj keď som celý čas musel bojovať s predstavou, aký by to asi bol býval obraz bez tých zajačích uší. Prvé miesto získali Dávid Demjanovič a Jarmila Mitríková za obraz zo série Slovenský vesmírny program nazvaný Procesia s družicou. To, že je toto dielo vtipné, je jeho najmenej podstatnou kvalitou. Zaujímavé je originálnym technickým vyhotovením, úplne najsilnejšia je však jeho snaha hovoriť o tom, kto sme. Keď sa pozriete na kresbu Jurkovičovej stanice lanovky, ktorá je súčasťou obrazu, možno aj vám napadne, akú cestu sme odvtedy prešli a čo sme budovali vtedy, a čo budujeme (nielen v Tatrách) dnes. Ale, aby som skončil optimisticky. Obrazy na výstave, ako aj súťaž samotná dokazujú, že sa u nás dejú aj dobré, ba až veľmi dobré veci a ak budete mať cestu okolo, určite si ju zájdite pozrieť. A možno aj vy budete súhasiť, že ak bude niekto o sto rokov pripravovať obrazy na výstavu Nové Slovensko II, bude mať z čoho vyberať. Autor je fotograf.