.vo svojom diele sa venujete výlučne maľbe a kresbe. Prečo?
Nikdy som nenašiel dostatočne silný dôvod na to, aby som sa chcel vyjadrovať inými prostriedkami. Je to najuniverzálnejšie a najflexibilnejšie médium. Môžem ním vyjadriť všetko, čo chcem. .zvláštne je aj to, že sa len minimálne venujete čistej abstrakcii.
To je pravda. Urobil som niekoľko abstraktných pokusov, ale veľmi rýchlo ma to prestalo uspokojovať. Myslím, že som rodený rozprávač. Tam, kde chýba príbeh, začínam sa trošku nudiť. Samozrejme, určité abstraktné prvky do obrazov dávam. Napríklad vo farebnej tonalite alebo v redukcii pozadia. .často sa venujete väčším tematickým cyklom.
Je to tak, hoci už v poslednom čase, ako človek starne, napadajú mu každý deň rôzne veci a tým sa potom venuje. .nosíte so sebou stále skicár?
Áno. Aj tu v Bratislave ho mám, ale zatiaľ som doň nič nenakreslil, lebo je veľká zima a mrznú mi prsty. (Smiech.) Ale minimálne si nakreslím výhľad z hotela. To robím vždy. .máte za sebou pôsobenie vo funkcii predsedu poroty súťaže VÚB Maľba roka. Aká to bola skúsenosť?
Ja som bol nadšený, pretože úroveň je skutočne veľmi vysoká. Do posledného kola sme vybrali dvadsať obrazov, no mrzí ma, že tam nie je možné vystaviť ešte desať ďalších. Ten výber sme robili na základe počítačovej prezentácie, a to je predsa len iné ako vidieť skutočný obraz. Ináč sa to však nedá. Takto funguje každá porota. .prekvapilo vás niečo pri hodnotení prihlásených diel?
Bol som prekvapený z ich vysokej úrovne a tiež z toho, aké jednoduché bolo vybrať víťazné diela. Výrazné, autentické a nové veci rozpoznáte okamžite. Mám rozpaky z toho, ako sa niekedy porotcovia pred odovzdávaním cien ľutujú, že mali ťažkú prácu, že sa nevedeli rozhodnúť, a tak ďalej. My sme mali ľahkú prácu, víťazov sme rýchlo rozpoznali a dokonale sme sa zhodli. .je vôbec v umení možné určiť prvé, druhé a tretie miesto?
Najťažšie bolo pre mňa vybrať finálovú dvadsiatku. Najlepších päť obrazov spoznáte hneď. Ale medzi dvadsiatym a tridsiatym je niekedy len nepatrný rozdiel, ktorý ťažko posúdiť. Nakoniec sa človek musí nadýchnuť a rozhodnúť sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vždy je to subjektívne rozhodnutie. .dajú sa po zhliadnutí prihlásených diel rozpoznať nejaké trendy?
Za totality študenti od svojich pedagógov utekali a chceli sa od nich jasne dištancovať. Dnes sú vplyvy pedagógov viditeľné a je to úplne v poriadku. Zaujímavé je aj to, že hoci sú tieto diela zo Slovenska, pokojne by mohli vzniknúť kdekoľvek v Európe. To tiež znamená, že títo výtvarníci môžu osloviť ľudí mimo svojej krajiny. Žijú a tvoria v otvorenom svete. Sú tam, samozrejme miestne „názvuky", ktoré dokážete odčítať, ale nie je to také zjavné ako povedzme pri Galandovcoch. .nezdá sa vám, že dnešní mladí umelci sú príliš konformní voči spoločnosti, v ktorej žijú?
Mne sa zdá, že mladí umelci sú v skutočnosti rozdelení na konformistov, ktorí sa v školách naučia dokonale vyjadrovať, vedia si pripraviť vynikajúce PR a chytia sa prvej vlny, ktorá ich vyvezie hore. Vidím však aj veľa ľudí, ktorí sa snažia vrátiť k alternatívnym cestám, či dokonca k undergroundu. Vytvárajú nové nezávislé platformy, zakladajú komunity, kde žijú a tvoria. Ale tak to je za každého režimu. Niektorí mladí umelci si chcú trochu zarobiť v reklamných agentúrach, s tým, že neskôr sa vrátia k umeniu. Nikto sa nevrátil. .v čom vidíte zmysel takých súťaží, ako je VÚB Maľba roka?
Niekedy sa stane, že cenu dostane autor, ktorý sa o pár rokov stratí a zabudne sa naňho. Oveľa častejšie však takéto ceny pozitívne motivujú mladých ľudí, pre ktorých to je nesmierne dôležité. Mne sa len zdá, že 10-tisíc eur je pre mladého človeka príleš veľa peňazí. Ale skutočne talentovaní ľudia majú aj talent nezblázniť sa z toho a nakoniec im to skutočne pomôže.
Nikdy som nenašiel dostatočne silný dôvod na to, aby som sa chcel vyjadrovať inými prostriedkami. Je to najuniverzálnejšie a najflexibilnejšie médium. Môžem ním vyjadriť všetko, čo chcem. .zvláštne je aj to, že sa len minimálne venujete čistej abstrakcii.
To je pravda. Urobil som niekoľko abstraktných pokusov, ale veľmi rýchlo ma to prestalo uspokojovať. Myslím, že som rodený rozprávač. Tam, kde chýba príbeh, začínam sa trošku nudiť. Samozrejme, určité abstraktné prvky do obrazov dávam. Napríklad vo farebnej tonalite alebo v redukcii pozadia. .často sa venujete väčším tematickým cyklom.
Je to tak, hoci už v poslednom čase, ako človek starne, napadajú mu každý deň rôzne veci a tým sa potom venuje. .nosíte so sebou stále skicár?
Áno. Aj tu v Bratislave ho mám, ale zatiaľ som doň nič nenakreslil, lebo je veľká zima a mrznú mi prsty. (Smiech.) Ale minimálne si nakreslím výhľad z hotela. To robím vždy. .máte za sebou pôsobenie vo funkcii predsedu poroty súťaže VÚB Maľba roka. Aká to bola skúsenosť?
Ja som bol nadšený, pretože úroveň je skutočne veľmi vysoká. Do posledného kola sme vybrali dvadsať obrazov, no mrzí ma, že tam nie je možné vystaviť ešte desať ďalších. Ten výber sme robili na základe počítačovej prezentácie, a to je predsa len iné ako vidieť skutočný obraz. Ináč sa to však nedá. Takto funguje každá porota. .prekvapilo vás niečo pri hodnotení prihlásených diel?
Bol som prekvapený z ich vysokej úrovne a tiež z toho, aké jednoduché bolo vybrať víťazné diela. Výrazné, autentické a nové veci rozpoznáte okamžite. Mám rozpaky z toho, ako sa niekedy porotcovia pred odovzdávaním cien ľutujú, že mali ťažkú prácu, že sa nevedeli rozhodnúť, a tak ďalej. My sme mali ľahkú prácu, víťazov sme rýchlo rozpoznali a dokonale sme sa zhodli. .je vôbec v umení možné určiť prvé, druhé a tretie miesto?
Najťažšie bolo pre mňa vybrať finálovú dvadsiatku. Najlepších päť obrazov spoznáte hneď. Ale medzi dvadsiatym a tridsiatym je niekedy len nepatrný rozdiel, ktorý ťažko posúdiť. Nakoniec sa človek musí nadýchnuť a rozhodnúť sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vždy je to subjektívne rozhodnutie. .dajú sa po zhliadnutí prihlásených diel rozpoznať nejaké trendy?
Za totality študenti od svojich pedagógov utekali a chceli sa od nich jasne dištancovať. Dnes sú vplyvy pedagógov viditeľné a je to úplne v poriadku. Zaujímavé je aj to, že hoci sú tieto diela zo Slovenska, pokojne by mohli vzniknúť kdekoľvek v Európe. To tiež znamená, že títo výtvarníci môžu osloviť ľudí mimo svojej krajiny. Žijú a tvoria v otvorenom svete. Sú tam, samozrejme miestne „názvuky", ktoré dokážete odčítať, ale nie je to také zjavné ako povedzme pri Galandovcoch. .nezdá sa vám, že dnešní mladí umelci sú príliš konformní voči spoločnosti, v ktorej žijú?
Mne sa zdá, že mladí umelci sú v skutočnosti rozdelení na konformistov, ktorí sa v školách naučia dokonale vyjadrovať, vedia si pripraviť vynikajúce PR a chytia sa prvej vlny, ktorá ich vyvezie hore. Vidím však aj veľa ľudí, ktorí sa snažia vrátiť k alternatívnym cestám, či dokonca k undergroundu. Vytvárajú nové nezávislé platformy, zakladajú komunity, kde žijú a tvoria. Ale tak to je za každého režimu. Niektorí mladí umelci si chcú trochu zarobiť v reklamných agentúrach, s tým, že neskôr sa vrátia k umeniu. Nikto sa nevrátil. .v čom vidíte zmysel takých súťaží, ako je VÚB Maľba roka?
Niekedy sa stane, že cenu dostane autor, ktorý sa o pár rokov stratí a zabudne sa naňho. Oveľa častejšie však takéto ceny pozitívne motivujú mladých ľudí, pre ktorých to je nesmierne dôležité. Mne sa len zdá, že 10-tisíc eur je pre mladého človeka príleš veľa peňazí. Ale skutočne talentovaní ľudia majú aj talent nezblázniť sa z toho a nakoniec im to skutočne pomôže.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.