Internetový hudobný portál www.slide-line.com priniesol informáciu, ktorá sa netom rozšírila rýchlosťou svetla. Vraj koncom budúceho roka majú definitívne skončiť CD ako hudobné nosiče. Stránka sa odvolala na zdroj z vnútra hudobného biznisu, no keď chcela oficiálnou cestou potvrdiť túto informáciu, firmy Sony, EMI a Universal k tomu odmietli vydať stanovisko. .hudba z počítača
Podľa tejto správy by cédečká mali definitívne nahradiť donwlodovacie stránky, ako napríklad iTunes alebo stále sa rozvíjajúce hudobné knižnice ako Spotify alebo Soundclound, kde ľudia za mesačný poplatok mali prístup k akejkoľvek stránke. Táto situácia pripomína tú spred dvadsiatich rokov, keď práve CD vystriedali odchádzajúce platne. Teraz sa situácia obrátila – do starého železa idú cédečká a vinyly po rokoch biedenia opäť nachádzajú hladných hudobných fanúšikov. CD však nevymiznú z regálov obchodov úplne, tento formát by mal prežiť len vďaka výpravným CD boxom, ktoré budú dopĺňať vydanie albumov na nete. Ak budete chcieť iba samotný album, stiahnete si ho za istý poplatok z netu. Ak budete chcieť výpravnú verziu albumu, môžete si ju kúpiť v špecializovanom obchode alebo objednať z Amazonu.
CD nosiče si zlaté obdobie prežili hlavne v deväťdesiatych rokoch, no v poslednom desaťročí ich predaj ustavične klesal, až úplne stratili hodnotu. A pritom, kedysi to boli práve cédečká, ktoré mali byť nositeľom tej najvyššej kvality a ich rozšírenie na úkor vinylov bolo argumentom veľkých korporácií, že tieto nosiče nahradia zastarané platne. Prvé cédečká sa objavili už koncom sedemdesiatych rokov, no do obchodov sa dostali až v roku 1982. Pôvodne mali mať rozsah len šesťdesiat minút, ale ľudia zo Sony chceli, aby sa predĺžili na 74 minút, aby sa na ne vošla celá Beethovenova Deviata symfónia. Vôbec prvým albumom, ktorý sa ocitol na CD, bol The Visitors od švédskej skupiny Abba. Prvý album na CD, ktorý sa dostal do predajní, patril Billymu Joelovi. Príchod týchto nosičov sa veľkým nahrávacím spoločnostiam vyplatil. Nielenže vydávali novinky na týchto umelých lesklých vecičkách, ale začali znovu vydávať na CD aj staré veci zo svojich katalógov, čo spôsobilo, že jednu a tú istú vec predali vlastne dva a viackrát.
Celé deväťdesiate roky boli pre Universal, Sony, EMI alebo Warner zlatým obdobím biznisu. Náklady na CD boli oveľa menšie ako na vinyl, no cena za malé škatuľky bola vyššia. Pred nástupom internetu a internetového pirátstva to konzumentom až tak neprekážalo a boli ochotní za malé umelé disky utrácať obrovské peniaze. Vrchol predaja cédečiek nastal podľa BBC v roku 2000, no keď sa objavil voľný internetový „zdieľač“ mp3 Napster a neskôr sieť zaplavili torrenty, ktoré umožňovali ľuďom stiahnuť si hudbu zadarmo a hlavne na hranici zákona, predaj CD nosičov začal rapídne klesať. Len v Amerike boli v roku 2008 zisky z cédečiek o 48 percent nižšie ako v roku 2000, čo spôsobilo, že zanikla takmer polovica predajní vrátane niekoľkých veľkých reťazcov. Varovné čísla spôsobili, že o tomto nosiči sa začalo hovoriť ako o predčasnom dôchodcovi, pretože sa na trhu objavili nový konkurent v podobe mp3 technológií od iTunes až k prehrávačom, ktoré začali zachraňovať potápajúci sa hudobný priemysel. Podľa Slide Line sa cédečká stali akýmsi „nechceným dieťaťom“. CD, aj keď stále tvoria najväčšiu položku ziskov z predaja hudby, sa v obchodoch stávajú ležiakmi, ktoré pomaly nikto nechce. Labely dokonca musia platiť distribútorom peniaze, ak sa tovar nepredal a vrátil sa späť. Koniec CD by zľahčil ich situáciu – sústredili by sa len na nahrávanie a promovanie, ale už nie na komplikovanú a nákladnú distribúciu.
S koncom CD by sa dal vyriešiť aj ďalší problém, na ktorý audiofili upozorňovali už od začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa nich nosič vôbec nesplnil to, čo na začiatku sľuboval – skutočný hudobný zážitok. Mali pravdu – hudba znela síce čistejšie a priehľadnejšie ako z platne, no na druhej strane pôsobila príliš neosobne a uhladene. Niektorí hudobníci, najmä zo staršej generácie, ako napríklad Neil Young alebo John Cougar Mellencamp, začali vydávať svoje veci aj vo formáte DVD alebo Blu-ray, lebo majú oveľa vyššiu kvalitu ako na CD. .koniec kamenných obchodov?
Ak skutočne v roku 2012 dôjde k tejto veľkej zmene v hudobnom biznise, zmení sa veľa vecí. Predovšetkým koniec CD nosičov bude ranou pre staršiu generáciu, ktorá si na tento formát zvykla a len veľmi ťažko si bude zvykať na nové spôsoby šírenia hudby. Zmena sa drasticky dotkne aj kamenných obchodov, z ktorých mnohé budú musieť vyhlásiť zánik, pretože z predaja platní sa uživí len zopár z nich. Prepad predaja CD nosičov pred štyrmi rokmi už postihol veľké obchodné reťazce, no nadchádzajúca vlna bude pre hudobných predajcov ešte krutejšia.
Niektoré hlasy tvrdia, že k vyradeniu CD nepríde už v roku 2012, ale do najbližších piatich rokov. Hudobný priemysel sa začal istiť proti nadchádzajúcim rokom. Doteraz skôr živoril, ale v blízkej budúcnosti by z hudby mohol začať opäť profitovať. Keď CD budú minulosťou, už nepríde k pirátskemu napaľovaniu týchto nosičov ako v deväťdesiatych rokoch. Hudba sa bude predávať z netu a už nebude zadarmo, pretože v poslednom čase sa, najmä v Amerike, výrazným spôsobom zakročilo proti internetovému pirátstvu.
Proti pirátom na nete sa donedávna bojovalo individuálnymi postihmi, ktoré boli dosť absurdné. Za stiahnutie niekoľkých pesničiek bola odsúdená jedna americká gazdinka, ktorá musela zaplatiť mastnú pokutu, zatiaľ čo zvyšok Ameriky veselo sťahoval ďalej. Nahrávacie spoločnosti sa však nedávno definitívne dohodli s internetovými providermi, ktorí budú postihovať čierne sťahovanie súborov najprv miernymi postihmi a ak tie nezaberú, pirát bude definitívne odstrihnutý z internetu. Zmeny prídu aj do Európy a tým pádom aj k nám. Alebo žeby piráti opäť vynašli spôsob, ako obísť hudobný priemysel? Už zopárkrát do dokázali, a nie je vylúčené, že sa im to môže podariť aj teraz, pretože doteraz bolo pravidlom, že boli vždy o krok vpred pred svojím súperom. Alebo sa zas vrátia k napaľovaniu cédečiek ako v deväťdesiatych rokoch.
Podľa tejto správy by cédečká mali definitívne nahradiť donwlodovacie stránky, ako napríklad iTunes alebo stále sa rozvíjajúce hudobné knižnice ako Spotify alebo Soundclound, kde ľudia za mesačný poplatok mali prístup k akejkoľvek stránke. Táto situácia pripomína tú spred dvadsiatich rokov, keď práve CD vystriedali odchádzajúce platne. Teraz sa situácia obrátila – do starého železa idú cédečká a vinyly po rokoch biedenia opäť nachádzajú hladných hudobných fanúšikov. CD však nevymiznú z regálov obchodov úplne, tento formát by mal prežiť len vďaka výpravným CD boxom, ktoré budú dopĺňať vydanie albumov na nete. Ak budete chcieť iba samotný album, stiahnete si ho za istý poplatok z netu. Ak budete chcieť výpravnú verziu albumu, môžete si ju kúpiť v špecializovanom obchode alebo objednať z Amazonu.
CD nosiče si zlaté obdobie prežili hlavne v deväťdesiatych rokoch, no v poslednom desaťročí ich predaj ustavične klesal, až úplne stratili hodnotu. A pritom, kedysi to boli práve cédečká, ktoré mali byť nositeľom tej najvyššej kvality a ich rozšírenie na úkor vinylov bolo argumentom veľkých korporácií, že tieto nosiče nahradia zastarané platne. Prvé cédečká sa objavili už koncom sedemdesiatych rokov, no do obchodov sa dostali až v roku 1982. Pôvodne mali mať rozsah len šesťdesiat minút, ale ľudia zo Sony chceli, aby sa predĺžili na 74 minút, aby sa na ne vošla celá Beethovenova Deviata symfónia. Vôbec prvým albumom, ktorý sa ocitol na CD, bol The Visitors od švédskej skupiny Abba. Prvý album na CD, ktorý sa dostal do predajní, patril Billymu Joelovi. Príchod týchto nosičov sa veľkým nahrávacím spoločnostiam vyplatil. Nielenže vydávali novinky na týchto umelých lesklých vecičkách, ale začali znovu vydávať na CD aj staré veci zo svojich katalógov, čo spôsobilo, že jednu a tú istú vec predali vlastne dva a viackrát.
Celé deväťdesiate roky boli pre Universal, Sony, EMI alebo Warner zlatým obdobím biznisu. Náklady na CD boli oveľa menšie ako na vinyl, no cena za malé škatuľky bola vyššia. Pred nástupom internetu a internetového pirátstva to konzumentom až tak neprekážalo a boli ochotní za malé umelé disky utrácať obrovské peniaze. Vrchol predaja cédečiek nastal podľa BBC v roku 2000, no keď sa objavil voľný internetový „zdieľač“ mp3 Napster a neskôr sieť zaplavili torrenty, ktoré umožňovali ľuďom stiahnuť si hudbu zadarmo a hlavne na hranici zákona, predaj CD nosičov začal rapídne klesať. Len v Amerike boli v roku 2008 zisky z cédečiek o 48 percent nižšie ako v roku 2000, čo spôsobilo, že zanikla takmer polovica predajní vrátane niekoľkých veľkých reťazcov. Varovné čísla spôsobili, že o tomto nosiči sa začalo hovoriť ako o predčasnom dôchodcovi, pretože sa na trhu objavili nový konkurent v podobe mp3 technológií od iTunes až k prehrávačom, ktoré začali zachraňovať potápajúci sa hudobný priemysel. Podľa Slide Line sa cédečká stali akýmsi „nechceným dieťaťom“. CD, aj keď stále tvoria najväčšiu položku ziskov z predaja hudby, sa v obchodoch stávajú ležiakmi, ktoré pomaly nikto nechce. Labely dokonca musia platiť distribútorom peniaze, ak sa tovar nepredal a vrátil sa späť. Koniec CD by zľahčil ich situáciu – sústredili by sa len na nahrávanie a promovanie, ale už nie na komplikovanú a nákladnú distribúciu.
S koncom CD by sa dal vyriešiť aj ďalší problém, na ktorý audiofili upozorňovali už od začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa nich nosič vôbec nesplnil to, čo na začiatku sľuboval – skutočný hudobný zážitok. Mali pravdu – hudba znela síce čistejšie a priehľadnejšie ako z platne, no na druhej strane pôsobila príliš neosobne a uhladene. Niektorí hudobníci, najmä zo staršej generácie, ako napríklad Neil Young alebo John Cougar Mellencamp, začali vydávať svoje veci aj vo formáte DVD alebo Blu-ray, lebo majú oveľa vyššiu kvalitu ako na CD. .koniec kamenných obchodov?
Ak skutočne v roku 2012 dôjde k tejto veľkej zmene v hudobnom biznise, zmení sa veľa vecí. Predovšetkým koniec CD nosičov bude ranou pre staršiu generáciu, ktorá si na tento formát zvykla a len veľmi ťažko si bude zvykať na nové spôsoby šírenia hudby. Zmena sa drasticky dotkne aj kamenných obchodov, z ktorých mnohé budú musieť vyhlásiť zánik, pretože z predaja platní sa uživí len zopár z nich. Prepad predaja CD nosičov pred štyrmi rokmi už postihol veľké obchodné reťazce, no nadchádzajúca vlna bude pre hudobných predajcov ešte krutejšia.
Niektoré hlasy tvrdia, že k vyradeniu CD nepríde už v roku 2012, ale do najbližších piatich rokov. Hudobný priemysel sa začal istiť proti nadchádzajúcim rokom. Doteraz skôr živoril, ale v blízkej budúcnosti by z hudby mohol začať opäť profitovať. Keď CD budú minulosťou, už nepríde k pirátskemu napaľovaniu týchto nosičov ako v deväťdesiatych rokoch. Hudba sa bude predávať z netu a už nebude zadarmo, pretože v poslednom čase sa, najmä v Amerike, výrazným spôsobom zakročilo proti internetovému pirátstvu.
Proti pirátom na nete sa donedávna bojovalo individuálnymi postihmi, ktoré boli dosť absurdné. Za stiahnutie niekoľkých pesničiek bola odsúdená jedna americká gazdinka, ktorá musela zaplatiť mastnú pokutu, zatiaľ čo zvyšok Ameriky veselo sťahoval ďalej. Nahrávacie spoločnosti sa však nedávno definitívne dohodli s internetovými providermi, ktorí budú postihovať čierne sťahovanie súborov najprv miernymi postihmi a ak tie nezaberú, pirát bude definitívne odstrihnutý z internetu. Zmeny prídu aj do Európy a tým pádom aj k nám. Alebo žeby piráti opäť vynašli spôsob, ako obísť hudobný priemysel? Už zopárkrát do dokázali, a nie je vylúčené, že sa im to môže podariť aj teraz, pretože doteraz bolo pravidlom, že boli vždy o krok vpred pred svojím súperom. Alebo sa zas vrátia k napaľovaniu cédečiek ako v deväťdesiatych rokoch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.