Vieme, že politici zneužívajú odpočúvanie tajných služieb, ale rovnako poznáme aj novinárov, ktorí pracovali v službách tajnej polície výdatnejšie ako v službách vlastnej redakcie. Celkom isto nie sú všetci politici diabli a všetci novinári neviniatka.
Chcem však písať o niečom inom. O nevyhnutnosti striktne rešpektovať demokratické procedúry. O tom, že treba presne vedieť, kto má právo koho a kedy odpočúvať, za akých okolností prichádza zo strany sudcov k povoleniu odpočúvania, prečo sa písomné materiály, nesúvisiace s dôvodom odpočúvania, nezničia, ale dostanú na verejnosť, a to aj bratríčkovaním politikov a novinárov. Spomínam si, do akej nepríčetnosti privádzalo Ernesta Valka porušovanie procedúr pri vzatí do väzby a prehliadke jeho advokátskej kancelárie.
Porušovanie demokratických procedúr sa začína celkom nenápadne. V parlamente napríklad fotografovaním tajného hlasovania. Porušovaním Rokovacieho poriadku. Legislatívnych pravidiel. A končí sa prepisovaním zákonov po ich prijatí. A všeobecnejšie v politike? Tu sa už stalo takmer pravidlom nedodržiavanie ústnych a písomných dohôd, porušovanie koaličných zmlúv a záväzkov, nulová lojalita voči vlastným politickým stranám, keď ide o osobný prospech. Z toho potom vyplýva všeobecne prijímaná predstava, že všetci politici sú rovnako neslušní, špinaví a podlí.
Obzvlášť poburujúce sú prípady porušovania demokratických procedúr na najvyšších politických miestach. Vrcholom pyramídy boli do neba volajúce Mečiarove amnestie, ktorými nám spupne dokazoval, že on je nad zákonom. Ale čo iné nám odkazuje jeho politický učeň Gašparovič? Že len on rozhodne, kedy vymenuje do funkcie generálneho prokurátora? Lebo si osobuje právo rozhodovať bez ohľadu na Ústavu a rozhodnutie Ústavného súdu? Svojvoľne, ako sa mu zachce?
Ale čím iným ako porušovaním demokratických procedúr je obchádzanie a porušovanie Lisabonskej zmluvy? A čo presvedčenie, že národní a európski technokrati to všetko zvládnu oveľa lepšie ako slobodne zvolení politici? A s tým spojená masívna strata dôvery v demokratickú politiku? Radšej nepokračujme. Lebo by sme sa dostali k súmraku demokratickej politiky a slobodného sveta.
Chcem však písať o niečom inom. O nevyhnutnosti striktne rešpektovať demokratické procedúry. O tom, že treba presne vedieť, kto má právo koho a kedy odpočúvať, za akých okolností prichádza zo strany sudcov k povoleniu odpočúvania, prečo sa písomné materiály, nesúvisiace s dôvodom odpočúvania, nezničia, ale dostanú na verejnosť, a to aj bratríčkovaním politikov a novinárov. Spomínam si, do akej nepríčetnosti privádzalo Ernesta Valka porušovanie procedúr pri vzatí do väzby a prehliadke jeho advokátskej kancelárie.
Porušovanie demokratických procedúr sa začína celkom nenápadne. V parlamente napríklad fotografovaním tajného hlasovania. Porušovaním Rokovacieho poriadku. Legislatívnych pravidiel. A končí sa prepisovaním zákonov po ich prijatí. A všeobecnejšie v politike? Tu sa už stalo takmer pravidlom nedodržiavanie ústnych a písomných dohôd, porušovanie koaličných zmlúv a záväzkov, nulová lojalita voči vlastným politickým stranám, keď ide o osobný prospech. Z toho potom vyplýva všeobecne prijímaná predstava, že všetci politici sú rovnako neslušní, špinaví a podlí.
Obzvlášť poburujúce sú prípady porušovania demokratických procedúr na najvyšších politických miestach. Vrcholom pyramídy boli do neba volajúce Mečiarove amnestie, ktorými nám spupne dokazoval, že on je nad zákonom. Ale čo iné nám odkazuje jeho politický učeň Gašparovič? Že len on rozhodne, kedy vymenuje do funkcie generálneho prokurátora? Lebo si osobuje právo rozhodovať bez ohľadu na Ústavu a rozhodnutie Ústavného súdu? Svojvoľne, ako sa mu zachce?
Ale čím iným ako porušovaním demokratických procedúr je obchádzanie a porušovanie Lisabonskej zmluvy? A čo presvedčenie, že národní a európski technokrati to všetko zvládnu oveľa lepšie ako slobodne zvolení politici? A s tým spojená masívna strata dôvery v demokratickú politiku? Radšej nepokračujme. Lebo by sme sa dostali k súmraku demokratickej politiky a slobodného sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.