Upodozrievať prvú dámu britského art-popu z takéhoto ťahu by bolo nielen urážkou jej pozoruhodnej kariéry, ale aj pripravením sa o šancu počuť jeden z najpôsobivejších albumov tohto roka.
Počas uplynulých dvoch dekád nahrala Kate Bush len dve nahrávky čerstvého materiálu: obsesívnu The Red Shoes a introvertnú Aerial, ktoré delilo dvanásť rokov ticha. Hlavným dôvodom tohto odmlčania bola výchova syna Alberta, no speváčka zúročila oddych aj na akúsi umeleckú metamorfózu. Jej osemdesiate roky sa niesli v duchu teatrálneho experimentovania s cieľom zdokonaľovať nielen svoju hudobnícku persónu, ale aj znovuobjavovať a rozvíjať umenie samotné.
Album 50 Words For Snow zachytáva túto Angličanku po ďalších šiestich rokoch ticha v najlepšej forme od vydania veľkolepého albumu Hounds Of Love. Nielenže opäť vyvinula silný koncept, ktorý dáva celému počinu jasnú kostru a horúce srdce, ale ho aj ošatila do novo-minimalistického zvuku. Jej aktuálnou múzou je sneh, o ktorom sa v rozhovore pre The Independent fascinovane vyznáva, že „každá jedna vločka pod mikroskopom je neuveriteľne nádherná a jedinečná.“
Našťastie, pani Kate už vyzrela natoľko, aby 50 Words For Snow nebol len gýčovou pozlátkou ospevujúcou ľadovú dokonalosť, inšpirovanú grónskym bohatým názvoslovím snehu (a možno aj známou knihou Petra Hoega Cit slečny Smilly pre sneh). Namiesto toho sa vracia do obdobia detstva s jeho nefalšovanou schopnosťou uveriť v nadpri rodzeno a neklásť fantázii zbytočné bariéry reality. Svoju zdanlivo neobmedzenú fantáziu však rozvíja v už tematicky dospelých príbehoch. Najpríhodnejším je jej zvláštna milostná eskapáda so snehuliakom, ktorého si stavia v izbe – a snehový milenec sa v horúcom objatí pomaly roztápa. Akokoľvek groteskne znie takýto myšlienkový prelud, Katino podanie zúfalstva z roztopeného a nenájdeného milého v skladbe Misty je presvedčivé, dokonca nákazlivé. Umelkyňa, ktorá začala ako jedna z prvých speváčok pop music využívať digitálny sampler, sa na svojom desiatom počine opiera prevažne o zemito-upokojujúci zvuk nadžezlého klavíra a náladové perkusie a bicie Steva Gadda. Väčšina zo siedmich horúcich reflexií, ktoré najlepšie fungujú v danom poradí väčšieho celku, je navyše obohatená o druhý pohľad niektorého z jej hostí. Akokoľvek môže byť vízia vokálnej romanc so Sirom Eltonom Johnom v ‘nowed In at Wheeler Street desivá, Kate Bush exceluje nielen v opätovnom nájdení búrlivých výšin svojho mezzosopránu, ale aj v premene Eltonovho afektu na emotívny epos tragickej lásky. Efektne ovláda aj charizmatický hlas britského herca Stephena Frya, ktorý predčíta všetkých jej päťdesiat vymyslených pomenovaní snehu. Vanilkový kŕdeľ alebo crème-bouffant sú len malou ochutnávkou jej fantázie. Najosviežujúcejším je však jej duet so synom Bertiem v úvodnej piesni Snow, kde klenutý chlapčenský soprán, zachytávajúci dobrodružstvo padajúcej vločky, vyvoláva nádhernú reminiscenciu Katinho dramatického spevu zo začiatku kariéry. Dnes už päťdesiatnička sa posunula do nižších polôh a vrcholy vokálnych Himalájií tak prenecháva ďalšej generácii.
Tak, ako sa Kate Bush snaží pomenovať sneh päťdesiatimi menami, jej hudba ich vyvoláva ešte viac. Ambiciózna, otvorená, hľadajúca, ale aj nachádzajúca hmatateľnú rovnováhu medzi abstraktným citom a sku točným zážitkom. 50 Words For Snow takýmto zážitkom rozhodne je, a to dokonca oveľa fascinujúcejším než sny a originálnejším než dokonalá snehová vločka.
Kate Bush: 50 Words for Sno Anti-, 2011.
Kate Bush: 50 Words for Sno Anti-, 2011.
Autor je spolupracovník .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.