Okej, prečo nie? Dodnes si pamätam, ako som si sadol vo svojej izbe do kresla a stlačil play. Album otvára prvá pesnička Rock'n'roll Star, ktorá ma doslova zatlačila do kresla a ja som vedel, že môj život sa práve otočil o 180 stupňov. Od prvej minúty som vedel, že musím robiť rokenrol a mať kapelu. Nemôžem byť ani letec, ani gynekológ, proste musím hrať na gitare ako oni. Cover art obsahuje všetkých členov kapely, situovaných do presvetleného bytu s fotkou Colina Bella na zemi, svojím starým Oasis logom a ručne písaným názvom albumu Definitely Maybe. Písať o každej skladbe sa mi tiež nechce, tak to skúsim zhrnúť do krátkeho resumé. Album Definitely Maybe je gitarový, prísny amá jasný odkaz: cigarety, alkohol, drogy, rokenrol, gitary, sex, The Beatles, Stone Roses, žiadna práca, žiadne starosti, zlá sociálna situácia, chuť vypadnúť zo stereotypného života. Od prvej skladby až po poslednú nám otvára dvere do života obyčajných chlapcov zManchesteru na začiatku 90. rokov, každá pesnička ponúka príbeh. Príbehy, ktorými dokázali identifikovať a definovať svoju generáciu. Pesničky, ktoré práve v tej chvíli potrebovali počuť ľudia nielen z UK a dokázali sa s nimi absolútne stotožniť. Boli „hlasom“ mladých ľudí. OK, aj Blur aj Radiohead ním boli – a čo má byť? Oasis však boli tí, čo v priebehu jednej noci dokázali ísť „from Seiko to Rolex“. Oasis sa na prvom albume nehrajú na žiadne „umenie“. Pesničky sú jednoduché, založené na silných refrénoch, gitarových riffoch a úžasnom, farebnom a „frajersky drzom, hubou nevymáchanou“ vokále speváka Liama. Keby nebolo Definitely Maybe, asi by som predával gaštany na Hviezdku… A to iste nie som sám. Ďakujem, Juraj, že si mi tú pásku doniesol. Andreas je spevákom Talkshow
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.