Tieto summity sú už únavné. Nie preto, že ich je toľko a neprinášajú rýchle riešenia. To sa stáva. Ale preto, že každý ďalší ruší závery predošlých a prináša nové, ktoré budú zasa zrušené. Miera bezradnosti a zbabelosti európskej elity je taká vysoká, že znemožňuje akúkoľvek dôveru verejnosti v spoločné riešenie. Čomu a komu má dnes veriť zneistený Španiel, Švéd či Holanďan? Aký obsah nesie meno Barroso, Rompuy, čo vyžaruje Európska rada či spoločné fotografie eurolídrov? Umelý svet umelých riešení. Elita, ktorá bezradnosťou a zbabelosťou krízu spôsobila, sa už takmer dva roky tvári, že príde s riešením, ale v skutočnosti problém stále zhoršuje. Kto od týchto ľudí neúprimných úsmevov ešte čosi čaká?
Neviem, ako vyzerajú podrobnosti dohody z piatka, a keďže práve v detailoch býva ukrytý diabol, počkám. Niečo vyzerá dobre (obmedzenie dlhov a sankcie), niečo horšie (vstupovanie Bruselu do rozpočtov ešte pred dlhovým problémom). Záleží na jednotlivých formuláciách. Ale čosi je jasné už teraz: že víťazmi sú predbežne banky a finančné inštitúcie a že porazenými sú menšie štáty, ktoré sa nerozhodujú slobodne, ale pod neprijateľným tlakom dvoch veľkých.
Konkrétne myslím na dve ťaživé veci.
Prvá: eurolídri sa dohodli, že súkromní investori sa už nebudú podieľať na riešení dlhov. Inými slovami, banky a finančné inštitúcie, ktoré štátom bezhlavo požičiavali a priľahko tým zarábali, na svoju nezodpovednosť nedoplatia, naopak, zarobia na nej. A zaplatia to všetci daňoví poplatníci. Čo to znamená? Nič menšie, než to, že pôvodná ambícia politikov, aby aj banky niesli zodpovednosť, ktorá bola výsledkom predošlého summitu, bola prevalcovaná silou súkromných financií. To nie je žiadna konšpiračná teória, to je viditeľný výsledok z Bruselu. Vyzerá to tak, že volení politici sa dlhmi dostali do úplnej závislosti od „trhov“, čím sa otvára otázka, kto tu vlastne vládne a kto moc iba imituje. Mimochodom, práve haircut súkromných investorov bol podmienkou slovenskej podpory eurovalu, a jeho nedávne prijatie bolo trofejou Mikloša a spol. A teraz čo? Nič?
Druhá ťaživá realita: všimnite si, ako sa dnes zúžil priestor krajín, ako je Slovensko. Väčší euroval? Súhlasíme, aj keď mu neveríme. Zrušenie haircutu? Akceptujeme, aj keď si tým šliapeme po jazyku. Zrušenie práva veta? Ak to bude nevyhnutné, podporíme, aj keď je to proti našim záujmom. Harmonizované dane? Ak bez toho nebudeme pri Nemecku, prehltneme, aj keď tým stratíme šancu na dobiehanie. Čo nám vlastne ešte ostalo v rukách? Domáce spory o podpore športu?
Bruselský summit môže, paradoxne, priniesť rozumné obmedzenia pre rast budúcich dlhov. Ale v základoch jeho rozhodovania je už deficit, ktorý slobodnú Európu ohrozuje ešte viac než ten finančný. Vážení čitatelia,
chceme Vás s blížiacim sa koncom roka poprosiť, aby ste zvážili možnosť stať sa našimi predplatiteľmi. Veľmi nám tým v ťažkých časoch stagnujúcej európskej ekonomiky pomôžete a pritom ušetríte, budete mať .týždeň každý pondelok ráno bezpečne v schránke, a navyše získate naše vianočné prekvapenie.
Ak do 15. januára predplatíte .týždeň sebe alebo predplatné darujete niekomu blízkemu, pribalíme k tomu hneď tri bonusy. Každý nový predplatiteľ tlačeného .týždňa získa zdarma nielen vstup do našej internetovej verzie, ale aj bezplatný vstup do iPad verzie a navyše aj 50-percentnú zľavu na vstup do systému Piano. Inými slovami, získate viac ako dvojnásobok toho, čo zaplatíte.
Budeme sa tešiť z každého Vášho rozhodnutia.
.redakcia
Neviem, ako vyzerajú podrobnosti dohody z piatka, a keďže práve v detailoch býva ukrytý diabol, počkám. Niečo vyzerá dobre (obmedzenie dlhov a sankcie), niečo horšie (vstupovanie Bruselu do rozpočtov ešte pred dlhovým problémom). Záleží na jednotlivých formuláciách. Ale čosi je jasné už teraz: že víťazmi sú predbežne banky a finančné inštitúcie a že porazenými sú menšie štáty, ktoré sa nerozhodujú slobodne, ale pod neprijateľným tlakom dvoch veľkých.
Konkrétne myslím na dve ťaživé veci.
Prvá: eurolídri sa dohodli, že súkromní investori sa už nebudú podieľať na riešení dlhov. Inými slovami, banky a finančné inštitúcie, ktoré štátom bezhlavo požičiavali a priľahko tým zarábali, na svoju nezodpovednosť nedoplatia, naopak, zarobia na nej. A zaplatia to všetci daňoví poplatníci. Čo to znamená? Nič menšie, než to, že pôvodná ambícia politikov, aby aj banky niesli zodpovednosť, ktorá bola výsledkom predošlého summitu, bola prevalcovaná silou súkromných financií. To nie je žiadna konšpiračná teória, to je viditeľný výsledok z Bruselu. Vyzerá to tak, že volení politici sa dlhmi dostali do úplnej závislosti od „trhov“, čím sa otvára otázka, kto tu vlastne vládne a kto moc iba imituje. Mimochodom, práve haircut súkromných investorov bol podmienkou slovenskej podpory eurovalu, a jeho nedávne prijatie bolo trofejou Mikloša a spol. A teraz čo? Nič?
Druhá ťaživá realita: všimnite si, ako sa dnes zúžil priestor krajín, ako je Slovensko. Väčší euroval? Súhlasíme, aj keď mu neveríme. Zrušenie haircutu? Akceptujeme, aj keď si tým šliapeme po jazyku. Zrušenie práva veta? Ak to bude nevyhnutné, podporíme, aj keď je to proti našim záujmom. Harmonizované dane? Ak bez toho nebudeme pri Nemecku, prehltneme, aj keď tým stratíme šancu na dobiehanie. Čo nám vlastne ešte ostalo v rukách? Domáce spory o podpore športu?
Bruselský summit môže, paradoxne, priniesť rozumné obmedzenia pre rast budúcich dlhov. Ale v základoch jeho rozhodovania je už deficit, ktorý slobodnú Európu ohrozuje ešte viac než ten finančný. Vážení čitatelia,
chceme Vás s blížiacim sa koncom roka poprosiť, aby ste zvážili možnosť stať sa našimi predplatiteľmi. Veľmi nám tým v ťažkých časoch stagnujúcej európskej ekonomiky pomôžete a pritom ušetríte, budete mať .týždeň každý pondelok ráno bezpečne v schránke, a navyše získate naše vianočné prekvapenie.
Ak do 15. januára predplatíte .týždeň sebe alebo predplatné darujete niekomu blízkemu, pribalíme k tomu hneď tri bonusy. Každý nový predplatiteľ tlačeného .týždňa získa zdarma nielen vstup do našej internetovej verzie, ale aj bezplatný vstup do iPad verzie a navyše aj 50-percentnú zľavu na vstup do systému Piano. Inými slovami, získate viac ako dvojnásobok toho, čo zaplatíte.
Budeme sa tešiť z každého Vášho rozhodnutia.
.redakcia
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.