.naopak. Hneď po páde svojej vlády začal Berlusconi zbrojiť pred ďalšími voľbami. „Vôbec sa necítim ako sirota, a to z jednoduchého dôvodu: Silvio Berlusconi je prítomný viac ako kedykoľvek predtým. Oveľa viac. A je vo veľkej forme,“ odpovedala na provokačnú otázku týždenníka Panorama bývalá ministerka pre turizmus a jedna z Berlusconiho politických chránenkýň Michela Vittoria Brambilla. Suverénne pokračovala aj ďalej: „Ľudia sú na našej strane, v týchto dňoch sme dosiahli úroveň 1,2 milióna straníckych legitimácií.“ Či sa to Talianom páči, alebo nie, Berlusconi ostane stredopravým lídrom aj počas najbližších volieb. Bez ohľadu na to, či sa uskutočnia už na budúci rok, alebo si úradnícka vláda Maria Montiho presadí dlhší mandát. A tiež bez ohľadu na to, koľko škandálov ešte vypláva na povrch. Aj keď to znie drsne, tohto politického chameleóna odstaví od moci zrejme až pozvánka na druhý svet.
Il Cavaliere v najnovšom vydaní však bude iný ako v roku 2008, keď sa dostal štvrtýkrát k moci. Keďže (nielen) na Apeninskom polostrove momentálne letí euroskepticizmus, Berlusconi sa prispôsobí novému trendu. Podľa prieskumov sú až dve tretiny Talianov nespokojné s jednotnou menou a v najbližšom období očakávajú zhoršenie európskej ekonomiky. Nerozhodnutých je pritom až 40 percent voličov. „Zvíťazí ten, kto bude vedieť lepšie odpovedať na tento strach,“ citoval týždenník L´Espresso Berlusconiho obľúbenú analytičku Alessandru Ghisleri z Euromedia Research. Dojem obrany Talianska pred najegoistickejšími štátmi kontinentu – Francúzskom a Nemeckom – by mal vzbudzovať aj nový názov strany: keďže Berlusconiho Ľud slobody (PDL) neznie až tak sexy ako stará značka Forza Italia, uvažuje sa o názvoch Viva l´Italia (Nech žije Taliansko) alebo Italia per sempre (Navždy Taliansko). Svojím euroskepticizmom sa Berlusconi bude snažiť odlákať aj voličov čoraz úspešnejšej Ligy severu.
Napriek tomu najbližšia kampaň nebude Berluscova one man show. Do popredia sa čoraz viac dostáva jeho korunný princ, 41-ročný Angelino Alfano. „Prichádza chvíľa, keď sa Alfano musí postaviť na vlastné nohy,“ napísal v komentári pre týždenník Panorama populárny moderátor a novinár Bruno Vespa. Základnou a najťažšou misiou bude udržať stranu jednotnú. Berlusconi totiž v snahe vytvoriť čo najsilnejší politický subjekt dostal pod jednu strechu časť legendárnej Democrazia Cristiana, ale aj liberálov, socialistov a postfašistov. Odstredivý potenciál týchto síl už potvrdil odchod lídra postfašistickej Národnej aliancie a súčasného šéfa dolnej komory parlamentu Gianfranca Finiho, ktorý sa mal stať Berlusconiho nástupcom.
Na druhej strane, práve Alfano ako líder postkresťanskodemokratického krídla môže k Berlusconiho táboru silnejšie pripútať kresťanskodemokratickú Úniu stredu, ktorá môže byť jazýčkom na váhach medzi Berlusconim a jeho najväčším súperom, stredoľavou Demokratickou stranou (PD), taktiež so silným kresťanskodemokratickým krídlom. Berlusconi bude zatiaľ dohliadať na to, aby sa príliš nezhoršili vzťahy s nevyspytateľnou Ligou severu, ktorá bola v poslednej vláde jeho koaličným partnerom.
Karty však môže výrazne premiešať zatiaľ populárny premiér Mario Monti. Tak ako sa pred niekoľkými týždňami musel on uchádzať o podporu PD a PDL, tak mu možno čoskoro budú dvoriť obe strany. Autor je spolupracovník .týždňa www.svetkrestanstva.sk
Il Cavaliere v najnovšom vydaní však bude iný ako v roku 2008, keď sa dostal štvrtýkrát k moci. Keďže (nielen) na Apeninskom polostrove momentálne letí euroskepticizmus, Berlusconi sa prispôsobí novému trendu. Podľa prieskumov sú až dve tretiny Talianov nespokojné s jednotnou menou a v najbližšom období očakávajú zhoršenie európskej ekonomiky. Nerozhodnutých je pritom až 40 percent voličov. „Zvíťazí ten, kto bude vedieť lepšie odpovedať na tento strach,“ citoval týždenník L´Espresso Berlusconiho obľúbenú analytičku Alessandru Ghisleri z Euromedia Research. Dojem obrany Talianska pred najegoistickejšími štátmi kontinentu – Francúzskom a Nemeckom – by mal vzbudzovať aj nový názov strany: keďže Berlusconiho Ľud slobody (PDL) neznie až tak sexy ako stará značka Forza Italia, uvažuje sa o názvoch Viva l´Italia (Nech žije Taliansko) alebo Italia per sempre (Navždy Taliansko). Svojím euroskepticizmom sa Berlusconi bude snažiť odlákať aj voličov čoraz úspešnejšej Ligy severu.
Napriek tomu najbližšia kampaň nebude Berluscova one man show. Do popredia sa čoraz viac dostáva jeho korunný princ, 41-ročný Angelino Alfano. „Prichádza chvíľa, keď sa Alfano musí postaviť na vlastné nohy,“ napísal v komentári pre týždenník Panorama populárny moderátor a novinár Bruno Vespa. Základnou a najťažšou misiou bude udržať stranu jednotnú. Berlusconi totiž v snahe vytvoriť čo najsilnejší politický subjekt dostal pod jednu strechu časť legendárnej Democrazia Cristiana, ale aj liberálov, socialistov a postfašistov. Odstredivý potenciál týchto síl už potvrdil odchod lídra postfašistickej Národnej aliancie a súčasného šéfa dolnej komory parlamentu Gianfranca Finiho, ktorý sa mal stať Berlusconiho nástupcom.
Na druhej strane, práve Alfano ako líder postkresťanskodemokratického krídla môže k Berlusconiho táboru silnejšie pripútať kresťanskodemokratickú Úniu stredu, ktorá môže byť jazýčkom na váhach medzi Berlusconim a jeho najväčším súperom, stredoľavou Demokratickou stranou (PD), taktiež so silným kresťanskodemokratickým krídlom. Berlusconi bude zatiaľ dohliadať na to, aby sa príliš nezhoršili vzťahy s nevyspytateľnou Ligou severu, ktorá bola v poslednej vláde jeho koaličným partnerom.
Karty však môže výrazne premiešať zatiaľ populárny premiér Mario Monti. Tak ako sa pred niekoľkými týždňami musel on uchádzať o podporu PD a PDL, tak mu možno čoskoro budú dvoriť obe strany. Autor je spolupracovník .týždňa www.svetkrestanstva.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.