Bežná vražda?

Ruský generálny prokurátor vydal bizarné rozhodnutie: členov ruskej cárskej rodiny, zastrelených v roku 1918, nemožno pokladať za obete politického prenasledovania. Zároveň odmietol rehabilitovať cára Mikuláša II., jeho manželku Alexandru a ich detí Oľgu, Tatianu, Máriu, Anastáziu a Alexeja. Politická rehabilitácia sa totiž viaže na „status“ obete politického zločinu. A generálny prokurátor Ruska je toho názoru, že Romanovci boli obeťami vraždy. Pritom je zrejmé, že to bežná vražda nebola. Cár Mikuláš II. v roku 1917 abdikoval. V roku 1918 ho aj s rodinou prepravili do Jekaterinburgu a tam všetkých 17. júla zastrelili. Pre boľševikov mohol byť cár so svojimi deťmi síce oslabeným protivníkom, no ich smrť bola politická. Stala sa bodkou – krvavo skutočnou a zároveň symbolickou – za cárstvom v Rusku. Vyhlasovať, že nešlo o politický zločin, je nezmysel, ale dnes, keď sa Rusko vracia k mnohým komunistickým tradíciám, sa dal očakávať. Po rozhodnutí generálneho prokurátora však majú potomkovia dynastie Romanovcov ešte stále možnosť vymôcť rehabilitáciu súdnou cestou.
.mg