V Iowe sa budú konať prvé republikánske primárky zo série, ktorá prebehne postupne v každom americkom štáte. Na jej konci sa z výsledkov hlasovania medzi republikánmi „vydestiluje“ meno toho, kto pravdepodobne pôjde bojovať o úrad prezidenta s Barackom Obamom. Samozrejme, posledné slovo bude mať nominačný zjazd Republikánskej strany. A keďže iowskí republikáni budú z tých svojich kandidátov vyberať už v januári, fakt, že teraz uprednostňujú Newta Gingricha (dali mu 33 percent hlasov) pred Mittom Romneym a Ronom Paulom (obaja dostali po 18 percent), niečo znamená.
Ak Newt Gingrich vydrží, môže uspieť. Ale musí amerických republikánov presvedčiť, že v priamom súboji proti Obamovi bude mať reálnu šancu na víťazstvo. Newt Gingrich si totiž ľahko môže popudiť konzervatívnejšiu časť republikánskych voličov. .nezmar Newt
V politike si urobil meno ráznosťou, výrečnosťou, ale aj tým, že sa viackrát vyrovnal s horšími obdobiami a vrátil sa z nich silnejší. Hoci spočiatku bol skôr liberál, postupne sa z neho stala jedna z mediálne najznámejších tvárí Republikánskej strany. Svoje prvé voľby vyhral v roku 1978. Patril k autorom Zmluvy s Amerikou, politického manifestu republikánov, ktorý bol zverejnený v kampani pred kongresovými voľbami v roku 1994. Zmluva uvádzala osem reforiem, ktoré sľubovali republikáni, ak získajú väčšinu: napríklad rozšírenie platnosti všetkých zákonov aj na kongresmanov; ďalej prísľub celkového zníženia veľkosti a moci štátneho sektora; väčšia transparentnosť práce kongresových komisií, a tiež požiadavka, aby na zvyšovanie daní bola potrebná minimálne trojpätinová väčšina hlasov.
Newt Gingrich bol v deväťdesiatych rokoch lídrom Snemovne reprezentantov. Počas škandálu, ktorý prepukol po odhalení aféry Billa Clintona s Monikou Lewinskou, viedol vyšetrovanie prezidenta.
V roku 1998 reagoval na rast nevôle verejnosti voči svojej osobe rezignáciou, aj keď bol zvolený – po jedenásty raz – medzi zástupcov amerického ľudu. Neutiahol sa, ale vytvoril si silnú pozíciu ako konzultant, prednášateľ, analytik a tiež publicista. Je autorom a spoluautorom dvadsiatich troch kníh. Jeho meno neupadlo do zabudnutia, „pauza“ však vytvorila priestor naoddych od jeho stálej prítomnosti na scéne a v konečnom dôsledku mu politicky pomohla. .pozri, kto hovorí
Keď Newt Gingrich oznámil rozhodnutie kandidovať na prezidentský úrad, vyvolal rozruch nielen medzi svojimi priaznivcami, ktorých nie je málo, ale aj medzi tými, ktorí ho považujú za kontroverzného.
Hoci mnohí republikáni majú s Gingrichom spoločné politické názory, obdivujú jeho nezlomnosť a majú rešpekt pred dlhými rokmi práce v politike, zároveň ťažko prižmurujú oči nad jeho súkromím. V Spojených štátoch amerických je súkromie politika rovnako dôležité ako jeho verejná prezentácia. A keď o rodinných hodnotách a mieste náboženstva hovorí konzervatívcom človek, ako je Newt Gingrich, nejeden z nich sa začne ošívať. .priveľa práce, priveľa zábavy?
S každým z troch manželstiev Newta Gingricha sa totiž spája neveľmi konzervatívne znejúci príbeh. S prvou manželkou, Jackie Battleyovou, sa oženil v roku 1962 ako 19-ročný. Vtedy 26-ročná Jackie ho učila geometriu a on sa údajne ešte pred absolvovaním strednej školy zaprisahal, že si ju vezme. Láska však neprežila dve desaťročia – v roku 1980 sa Newt a Jackie rozviedli. Spory o tom, kto koho požiadal o rozvod a či sa Gingrich naozaj vyjadril, že Jackie „nie je dosť mladá ani pekná, aby bola prezidentovou manželkou, a okrem toho má rakovinu“, dlhší čas zamestnávali médiá. Šesť mesiacov po rozvode sa Gingrich oženil s Marianne Gintherovou. Nová dekáda však priniesla aj novú fázu. Keď Gingrich koncom deväťdesiatych rokov viedol vyšetrovanie prezidenta Billa Clintona v súvislosti s Lewinskou, sám udržiaval mimomanželský vzťah – s Callistou Bisekovou, o 23 rokov mladšou ženou, ktorá praxovala v Kongrese ako stážistka. Keď sa v roku 2000 s Bisekovou oženil (krátko po tom, čo sa s Gintherovou dohodli na rozvode), jeho súkromie sa, aspoň zdanlivo, upokojilo. Gingrich verejne priznal chyby, hoci najmä jedno ospravedlnenie vyznelo alibisticky: „V istých chvíľach som, hnaný aj vášnivou láskou k tejto krajine, priveľa pracoval a v mojom živote sa vtedy stali veci, ktoré neboli vhodné.“
Dlhoročný protestant Newt Gingrich konvertoval na katolicizmus. Zdôrazňuje, že je potrebné uchovať a rozšíriť miesto náboženských hodnôt v čoraz sekularizovanejšej Amerike. Usiluje sa osloviť celé spektrum republikánskych voličov, od liberálnejších až po tých, ktorým jeho praktický prístup k posvätnosti rodiny robí problém. Títo konzervatívni republikáni sa už môžu len modliť, aby Newt v budúcnosti priveľa nepracoval pre blaho vlasti, lebo sa zase môže prihodiť niečo „nevhodné“.
Ak Newt Gingrich vydrží, môže uspieť. Ale musí amerických republikánov presvedčiť, že v priamom súboji proti Obamovi bude mať reálnu šancu na víťazstvo. Newt Gingrich si totiž ľahko môže popudiť konzervatívnejšiu časť republikánskych voličov. .nezmar Newt
V politike si urobil meno ráznosťou, výrečnosťou, ale aj tým, že sa viackrát vyrovnal s horšími obdobiami a vrátil sa z nich silnejší. Hoci spočiatku bol skôr liberál, postupne sa z neho stala jedna z mediálne najznámejších tvárí Republikánskej strany. Svoje prvé voľby vyhral v roku 1978. Patril k autorom Zmluvy s Amerikou, politického manifestu republikánov, ktorý bol zverejnený v kampani pred kongresovými voľbami v roku 1994. Zmluva uvádzala osem reforiem, ktoré sľubovali republikáni, ak získajú väčšinu: napríklad rozšírenie platnosti všetkých zákonov aj na kongresmanov; ďalej prísľub celkového zníženia veľkosti a moci štátneho sektora; väčšia transparentnosť práce kongresových komisií, a tiež požiadavka, aby na zvyšovanie daní bola potrebná minimálne trojpätinová väčšina hlasov.
Newt Gingrich bol v deväťdesiatych rokoch lídrom Snemovne reprezentantov. Počas škandálu, ktorý prepukol po odhalení aféry Billa Clintona s Monikou Lewinskou, viedol vyšetrovanie prezidenta.
V roku 1998 reagoval na rast nevôle verejnosti voči svojej osobe rezignáciou, aj keď bol zvolený – po jedenásty raz – medzi zástupcov amerického ľudu. Neutiahol sa, ale vytvoril si silnú pozíciu ako konzultant, prednášateľ, analytik a tiež publicista. Je autorom a spoluautorom dvadsiatich troch kníh. Jeho meno neupadlo do zabudnutia, „pauza“ však vytvorila priestor naoddych od jeho stálej prítomnosti na scéne a v konečnom dôsledku mu politicky pomohla. .pozri, kto hovorí
Keď Newt Gingrich oznámil rozhodnutie kandidovať na prezidentský úrad, vyvolal rozruch nielen medzi svojimi priaznivcami, ktorých nie je málo, ale aj medzi tými, ktorí ho považujú za kontroverzného.
Hoci mnohí republikáni majú s Gingrichom spoločné politické názory, obdivujú jeho nezlomnosť a majú rešpekt pred dlhými rokmi práce v politike, zároveň ťažko prižmurujú oči nad jeho súkromím. V Spojených štátoch amerických je súkromie politika rovnako dôležité ako jeho verejná prezentácia. A keď o rodinných hodnotách a mieste náboženstva hovorí konzervatívcom človek, ako je Newt Gingrich, nejeden z nich sa začne ošívať. .priveľa práce, priveľa zábavy?
S každým z troch manželstiev Newta Gingricha sa totiž spája neveľmi konzervatívne znejúci príbeh. S prvou manželkou, Jackie Battleyovou, sa oženil v roku 1962 ako 19-ročný. Vtedy 26-ročná Jackie ho učila geometriu a on sa údajne ešte pred absolvovaním strednej školy zaprisahal, že si ju vezme. Láska však neprežila dve desaťročia – v roku 1980 sa Newt a Jackie rozviedli. Spory o tom, kto koho požiadal o rozvod a či sa Gingrich naozaj vyjadril, že Jackie „nie je dosť mladá ani pekná, aby bola prezidentovou manželkou, a okrem toho má rakovinu“, dlhší čas zamestnávali médiá. Šesť mesiacov po rozvode sa Gingrich oženil s Marianne Gintherovou. Nová dekáda však priniesla aj novú fázu. Keď Gingrich koncom deväťdesiatych rokov viedol vyšetrovanie prezidenta Billa Clintona v súvislosti s Lewinskou, sám udržiaval mimomanželský vzťah – s Callistou Bisekovou, o 23 rokov mladšou ženou, ktorá praxovala v Kongrese ako stážistka. Keď sa v roku 2000 s Bisekovou oženil (krátko po tom, čo sa s Gintherovou dohodli na rozvode), jeho súkromie sa, aspoň zdanlivo, upokojilo. Gingrich verejne priznal chyby, hoci najmä jedno ospravedlnenie vyznelo alibisticky: „V istých chvíľach som, hnaný aj vášnivou láskou k tejto krajine, priveľa pracoval a v mojom živote sa vtedy stali veci, ktoré neboli vhodné.“
Dlhoročný protestant Newt Gingrich konvertoval na katolicizmus. Zdôrazňuje, že je potrebné uchovať a rozšíriť miesto náboženských hodnôt v čoraz sekularizovanejšej Amerike. Usiluje sa osloviť celé spektrum republikánskych voličov, od liberálnejších až po tých, ktorým jeho praktický prístup k posvätnosti rodiny robí problém. Títo konzervatívni republikáni sa už môžu len modliť, aby Newt v budúcnosti priveľa nepracoval pre blaho vlasti, lebo sa zase môže prihodiť niečo „nevhodné“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.