KNIHA Alta Vášová: Sfarbenia (F.R.&G., 2011)
„Myslím, že to, čo sa povie a čomu sa potom aj rozumie a uverí, sa raz stane, vyletelo z neho. Myslím, že slová sú na to, aby sa stali, a nie na táranie." Také sú slová Alty Vášovej (nielen) v jej najnovšej knihe Sfarbenia. Pani Alta je opakom grafomana, ktorý píše, lebo nič iné robiť nevie a dúfa, že aspoň niečo
z napísaného niekoho osloví. Ona píše slová, do ktorých vyúsťuje jej vnímanie sveta, jej úvahy. Slová, ktoré sa stali, slová, ktoré sa majú stať. Všíma si detail, cíti farby a ich atmosféry, jemné odtiene. Prostredníctvom náhodných stretnutí a spomienok nazerá do hĺbok a dáva nám poetickú správu o tom, čo v nich vidí. Sfarbenia je knižka textov zviazaných s farbami. Ako keby sa pozerala na abstraktné obrazy a kdesi vnútri sa z pocitov rodili príbehy. Príbehy ľudí, ktorí vykračujú z každodennej rutiny, ktorí strácajú, túžia, unikajú, objavujú a niekedy sa aj obávajú. Tie príbehy tých ľudí, ich vnútorné svety, vidíme ako v prítmí, ako cez farebný filter. Dívame sa cez presné slová s poetickým presahom. Sú krehké, jemné – akoby ich autorka hovorila či písala potichu. Napísaním sa stávajú. Neopisujú realitu, sú ňou.
.jk KNIHA: Thomas Gunzig: Kuru (Garamond Praha, 2010)
Tento belgický spisovateľ, píšuci po francúzsky, nie je v našich končinách neznámy. Kuru, s podtitulom Antiglobalizačný príbeh, je už jeho štvrtou knihou preloženou do češtiny. Podľa jeho vlastných slov na dobrý román nestačí jeden dobrý nápad, musia byť aspoň dva. V prípade Kuru to bol nápad napísať knihu o mladých ľuďoch, ktorých živia rodičia, takže nemajú žiadnu potrebu pracovať, a tak nevediac, čo od dobroty, hrdinsky bojujú proti systému aj rodičom, ktorí im záhaľčivý život umožňujú. Druhým nápadom bolo oživiť reálny príbeh nečakanými posunmi do žánrov, ako sú sci-fi, triler či groteska. To sa mu podarilo jednak tým, že množstvo konšpiračných teórií bojovníkov proti kapitalizmu sa v jeho románe stáva reálnymi a tiež tým, že z jednu z hlavných postáv obdaril nadprirodzenými schopnosťami. Hlavní hrdinovia prichádzajú do Berlína, kde sa koná summit G8, aby tu nielen demonštrovali proti kapitalizmu a globalizácii, ale aj dokázali a zdokumentovali, že polícia proti demonštrantom nasadzuje tajné zbrane a mučí ich. Mládežníci, nezvyknutí na berlínsku zimu, sparťanské podmienky, ozajstnú prácu ani na praktické myslenie, nieto ešte na partizánsky boj to budú mať ťažké a nepomôže im ani kamarátka, schopná premiestňovať predmety a privolať diabla. Čitatelia, zvyknutí na mixovanie žánrov, to budú mať, naopak, ľahké a zažijú absurdnú, divokú a zábavnú jazdu.
.ea KNIHA Daniel Wallace: Veľká ryba (Artforum, 2011)
Edward Bloom zomiera. Jeho syn sa pokúša využiť posledné chvíle otcovho života na to, aby si povedali to, čo dovtedy nestihli. Ak však čakáte dojímavý slzopudný dryják, tak sa nedočkáte. Veľká ryba je totiž kniha vtipná a radostná. Dobre ju charakterizuje podnadpis: Kniha mýtických rozmerov. Lebo ono je to vždy tak: lúčenie s odchádzajúcim otcom vedie človeka k spomienkam a tie mávajú skôr charakter mýtu ako vecnej biografie. A ak ide o Edwarda Blooma, tak to platí mnohonásobne viac. Bol to totiž človek mýtov, rozprávač, ktorého príbehy takmer vždy presahovali realitu. Ešte aj na smrteľnej posteli hovorí vtipy. Otázkou je len to, či sa nimi snaží uniknúť vlastnej úzkosti, alebo len odľahčiť tragiku chvíle. Daniel Wallace, známy americký spisovateľ, napísal Veľkú rybu hravo. Z dedikácie je jasné, že ide o mýtický príbeh jeho vlastného otca. Rozpráva nám ho v sérii krátkych – miestami celkom realistických, inokedy neuveriteľných – spomienok. Otec, ktorý sa práve narodil, otec, ktorému sa podarilo odísť z rodného mesta, otec, neposedný obchodný cestujúci, otec, ktorý si kúpil mesto aj s krásnou Jenny, otec chorý, plávajúci, zomierajúci. Otec, ktorý sa ako veľká ryba vracia do vody. Aj vďaka skvelému prekladu Miroslavy a Jána Gavurovcov a príjemnej grafickej úprave Ada Juráčka je čítanie Veľkej ryby veľkým zážitkom.
.jk
„Myslím, že to, čo sa povie a čomu sa potom aj rozumie a uverí, sa raz stane, vyletelo z neho. Myslím, že slová sú na to, aby sa stali, a nie na táranie." Také sú slová Alty Vášovej (nielen) v jej najnovšej knihe Sfarbenia. Pani Alta je opakom grafomana, ktorý píše, lebo nič iné robiť nevie a dúfa, že aspoň niečo
z napísaného niekoho osloví. Ona píše slová, do ktorých vyúsťuje jej vnímanie sveta, jej úvahy. Slová, ktoré sa stali, slová, ktoré sa majú stať. Všíma si detail, cíti farby a ich atmosféry, jemné odtiene. Prostredníctvom náhodných stretnutí a spomienok nazerá do hĺbok a dáva nám poetickú správu o tom, čo v nich vidí. Sfarbenia je knižka textov zviazaných s farbami. Ako keby sa pozerala na abstraktné obrazy a kdesi vnútri sa z pocitov rodili príbehy. Príbehy ľudí, ktorí vykračujú z každodennej rutiny, ktorí strácajú, túžia, unikajú, objavujú a niekedy sa aj obávajú. Tie príbehy tých ľudí, ich vnútorné svety, vidíme ako v prítmí, ako cez farebný filter. Dívame sa cez presné slová s poetickým presahom. Sú krehké, jemné – akoby ich autorka hovorila či písala potichu. Napísaním sa stávajú. Neopisujú realitu, sú ňou.
.jk KNIHA: Thomas Gunzig: Kuru (Garamond Praha, 2010)
Tento belgický spisovateľ, píšuci po francúzsky, nie je v našich končinách neznámy. Kuru, s podtitulom Antiglobalizačný príbeh, je už jeho štvrtou knihou preloženou do češtiny. Podľa jeho vlastných slov na dobrý román nestačí jeden dobrý nápad, musia byť aspoň dva. V prípade Kuru to bol nápad napísať knihu o mladých ľuďoch, ktorých živia rodičia, takže nemajú žiadnu potrebu pracovať, a tak nevediac, čo od dobroty, hrdinsky bojujú proti systému aj rodičom, ktorí im záhaľčivý život umožňujú. Druhým nápadom bolo oživiť reálny príbeh nečakanými posunmi do žánrov, ako sú sci-fi, triler či groteska. To sa mu podarilo jednak tým, že množstvo konšpiračných teórií bojovníkov proti kapitalizmu sa v jeho románe stáva reálnymi a tiež tým, že z jednu z hlavných postáv obdaril nadprirodzenými schopnosťami. Hlavní hrdinovia prichádzajú do Berlína, kde sa koná summit G8, aby tu nielen demonštrovali proti kapitalizmu a globalizácii, ale aj dokázali a zdokumentovali, že polícia proti demonštrantom nasadzuje tajné zbrane a mučí ich. Mládežníci, nezvyknutí na berlínsku zimu, sparťanské podmienky, ozajstnú prácu ani na praktické myslenie, nieto ešte na partizánsky boj to budú mať ťažké a nepomôže im ani kamarátka, schopná premiestňovať predmety a privolať diabla. Čitatelia, zvyknutí na mixovanie žánrov, to budú mať, naopak, ľahké a zažijú absurdnú, divokú a zábavnú jazdu.
.ea KNIHA Daniel Wallace: Veľká ryba (Artforum, 2011)
Edward Bloom zomiera. Jeho syn sa pokúša využiť posledné chvíle otcovho života na to, aby si povedali to, čo dovtedy nestihli. Ak však čakáte dojímavý slzopudný dryják, tak sa nedočkáte. Veľká ryba je totiž kniha vtipná a radostná. Dobre ju charakterizuje podnadpis: Kniha mýtických rozmerov. Lebo ono je to vždy tak: lúčenie s odchádzajúcim otcom vedie človeka k spomienkam a tie mávajú skôr charakter mýtu ako vecnej biografie. A ak ide o Edwarda Blooma, tak to platí mnohonásobne viac. Bol to totiž človek mýtov, rozprávač, ktorého príbehy takmer vždy presahovali realitu. Ešte aj na smrteľnej posteli hovorí vtipy. Otázkou je len to, či sa nimi snaží uniknúť vlastnej úzkosti, alebo len odľahčiť tragiku chvíle. Daniel Wallace, známy americký spisovateľ, napísal Veľkú rybu hravo. Z dedikácie je jasné, že ide o mýtický príbeh jeho vlastného otca. Rozpráva nám ho v sérii krátkych – miestami celkom realistických, inokedy neuveriteľných – spomienok. Otec, ktorý sa práve narodil, otec, ktorému sa podarilo odísť z rodného mesta, otec, neposedný obchodný cestujúci, otec, ktorý si kúpil mesto aj s krásnou Jenny, otec chorý, plávajúci, zomierajúci. Otec, ktorý sa ako veľká ryba vracia do vody. Aj vďaka skvelému prekladu Miroslavy a Jána Gavurovcov a príjemnej grafickej úprave Ada Juráčka je čítanie Veľkej ryby veľkým zážitkom.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.