Coldplay: Mylo Xyloto (EMI)
Nežné a láskavé vody popu hladia moje uši už asi dve hodiny. V tomto čase si uvedomujem, že ten nový Coldplay je mimoriadne dobrý. A tu by sa mohla recenzia skončiť. Coldplay predsa všetci poznajú a nový album je zo subjektívneho pohľadu recenzenta skvelý. Nie je to však také jednoduché. Napriek nespornej kvalite tohto diela, podobajúceho sa na obrovský megalyt, som na Coldplay vždy čosi nemal rád. Či už to bola akási nevýraznosť a šedosť vnútorného vyžarovania smerom von, alebo bezpohlavnosť prejavu Chrisa Martina, to všetko ma necháva po roky pôsobenia kapely chladným. Čo ma však chladným nenecháva, je tá veľkoleposť niektorých kúskov na albume, tá alchýmia zvukového inžinierstva či zaranžovanie skladieb. Darmo, pri Coldplay kašlať na sprievodné symptómy rock ´n´ rollu. Ide predsa o pop. Pop veľký, nadčasový, kontroverzný z hľadiska ich premenlivej diskografie aj pop inteligentný. Prosto, slabý odvar Radiohead, ako poznamenal Chris Martin.
4/5
.renat Khallo Feist: Metals (Polydor)
Veľký rešpekt tejto Kanaďanke za to, že si robí naďalej veci po svojom, drsne, aj keď málokedy až tak odvážne a objavne ako kolegyne Kate Bush či Laurie Anderson, ku ktorým má výrazom blízko. Ak pre nič iné, tak pre skladby A Commotion (s vtipným aranžmánom pre sláčiky a
mužský zbor), Undiscovered First (akési alternatívne moderné blues, pripomínajúce tvorbu The The) a singlovú How Come You Never Go There sa oplatí album si vypočuť. Málo je to len zdanlivo: to, čo neprekvapí jedného, môže iného svojou inakosťou priam šokovať. Treba sa pripraviť na maximálne stredné tempá, ostré gitarové riffy, klavír, vintage klávesy, rytmické tlieskanie a dupot nôh a skladby, čo sa vám akoby vlastne ani nechcú veľmi páčiť, alebo aspoň nie na prvý raz. Škoda že toho života je v novej muzike Feist o čosi viac, než tej predsa len o štipku dôležitejšej prísady: melódií, vďaka ktorým môžete so speváčkou ísť od začiatku na koniec albumu. To síce môžete aj tak, len o tom po pár skladbách už ani nemusíte vedieť.
4/5
.daniel Baláž k.d.lang and the Siss Boom Bang: Sing it Loud (Nonesuch Records)
Hoci sa to už mohlo tak zdať, k.d. lang nepatrí k hudobným ikonám, ktoré sa spoliehajú už len na svoj štýl a meno z minulosti. Novým albumom a spoluprácou s kapelou sa do jej hudby vlialo nielen viac optimizmu a nádeje, ale aj nápadov. Lebo k. d. vie dodávať pesničkám identitu, či už pomocou detailov – priechodzieho poltónu, opakovania frázy, alebo (síce zriedkavejšie, ale predsa aj) melódie schopnej prežiť nezávisle od interpreta. Ako obvykle, prakticky nepoužíva iné než stredné a pomalšie tempá, čo jej však nebráni využiť rozsah a dynamiku spevu bohatého na výraz. A tak je k.d.lang skvelá interpretka so srdcom na jazyku a kapela Siss Boom Bang jej postavila chrám, v ktorom jej hlas lieta bez obmedzenia a násobí svoj účinok. Speváčka sa doslova kúpe vo farbách country-rockových nástrojov a pláva v ich trojrozmernom priestore ako ryba v akváriu.
3/5
.martin Chrobák Peter Broderick: Music For Cofluence (Erased Tapes/Wegart)
Americký hudobník Peter Broderick akoby bol predurčený na sprevádzanie pozoruhodných obrazov rôznych médií z úzadia. Sprvoti aranžoval pre tanečné predstavenie zachytávajúce vnútorný svet pacienta psychiatrie, neskôr prišiel koncertný dokument dánskej kapely Efterklang a Broderick sa vydal aj do lákavých vôd filmu za mentorovania vplyvného Clinta Mansella. Čerstvá nahrávka Music For Cofluence je hudobným elementom dokumentu Cofluence, ktorý sa vracia na začiatok osemdesiatych rokov k záhadným zmiznutiam a vraždám niekoľkých dievčat v Lewistone, Idaho. Už v Berlíne usadený Broderick opäť demonštruje svoju lásku k multiinštrumentalizmu a obrazy sprevádza minimalistickými, krištáľovými plochami klavíra, huslí, teplom gitary a akéhokoľvek nájdeného nástroja. Albumu však chýba tenzia a budovanie temnej nálady, ktoré v deji ustavične intenzívnejú a napriek plochej nádhere pokoja nestimuluje dostatočne a nechytá úplne za tú správnu časť srdca.
3/5
.tomáš Slaninka
Nežné a láskavé vody popu hladia moje uši už asi dve hodiny. V tomto čase si uvedomujem, že ten nový Coldplay je mimoriadne dobrý. A tu by sa mohla recenzia skončiť. Coldplay predsa všetci poznajú a nový album je zo subjektívneho pohľadu recenzenta skvelý. Nie je to však také jednoduché. Napriek nespornej kvalite tohto diela, podobajúceho sa na obrovský megalyt, som na Coldplay vždy čosi nemal rád. Či už to bola akási nevýraznosť a šedosť vnútorného vyžarovania smerom von, alebo bezpohlavnosť prejavu Chrisa Martina, to všetko ma necháva po roky pôsobenia kapely chladným. Čo ma však chladným nenecháva, je tá veľkoleposť niektorých kúskov na albume, tá alchýmia zvukového inžinierstva či zaranžovanie skladieb. Darmo, pri Coldplay kašlať na sprievodné symptómy rock ´n´ rollu. Ide predsa o pop. Pop veľký, nadčasový, kontroverzný z hľadiska ich premenlivej diskografie aj pop inteligentný. Prosto, slabý odvar Radiohead, ako poznamenal Chris Martin.
4/5
.renat Khallo Feist: Metals (Polydor)
Veľký rešpekt tejto Kanaďanke za to, že si robí naďalej veci po svojom, drsne, aj keď málokedy až tak odvážne a objavne ako kolegyne Kate Bush či Laurie Anderson, ku ktorým má výrazom blízko. Ak pre nič iné, tak pre skladby A Commotion (s vtipným aranžmánom pre sláčiky a
mužský zbor), Undiscovered First (akési alternatívne moderné blues, pripomínajúce tvorbu The The) a singlovú How Come You Never Go There sa oplatí album si vypočuť. Málo je to len zdanlivo: to, čo neprekvapí jedného, môže iného svojou inakosťou priam šokovať. Treba sa pripraviť na maximálne stredné tempá, ostré gitarové riffy, klavír, vintage klávesy, rytmické tlieskanie a dupot nôh a skladby, čo sa vám akoby vlastne ani nechcú veľmi páčiť, alebo aspoň nie na prvý raz. Škoda že toho života je v novej muzike Feist o čosi viac, než tej predsa len o štipku dôležitejšej prísady: melódií, vďaka ktorým môžete so speváčkou ísť od začiatku na koniec albumu. To síce môžete aj tak, len o tom po pár skladbách už ani nemusíte vedieť.
4/5
.daniel Baláž k.d.lang and the Siss Boom Bang: Sing it Loud (Nonesuch Records)
Hoci sa to už mohlo tak zdať, k.d. lang nepatrí k hudobným ikonám, ktoré sa spoliehajú už len na svoj štýl a meno z minulosti. Novým albumom a spoluprácou s kapelou sa do jej hudby vlialo nielen viac optimizmu a nádeje, ale aj nápadov. Lebo k. d. vie dodávať pesničkám identitu, či už pomocou detailov – priechodzieho poltónu, opakovania frázy, alebo (síce zriedkavejšie, ale predsa aj) melódie schopnej prežiť nezávisle od interpreta. Ako obvykle, prakticky nepoužíva iné než stredné a pomalšie tempá, čo jej však nebráni využiť rozsah a dynamiku spevu bohatého na výraz. A tak je k.d.lang skvelá interpretka so srdcom na jazyku a kapela Siss Boom Bang jej postavila chrám, v ktorom jej hlas lieta bez obmedzenia a násobí svoj účinok. Speváčka sa doslova kúpe vo farbách country-rockových nástrojov a pláva v ich trojrozmernom priestore ako ryba v akváriu.
3/5
.martin Chrobák Peter Broderick: Music For Cofluence (Erased Tapes/Wegart)
Americký hudobník Peter Broderick akoby bol predurčený na sprevádzanie pozoruhodných obrazov rôznych médií z úzadia. Sprvoti aranžoval pre tanečné predstavenie zachytávajúce vnútorný svet pacienta psychiatrie, neskôr prišiel koncertný dokument dánskej kapely Efterklang a Broderick sa vydal aj do lákavých vôd filmu za mentorovania vplyvného Clinta Mansella. Čerstvá nahrávka Music For Cofluence je hudobným elementom dokumentu Cofluence, ktorý sa vracia na začiatok osemdesiatych rokov k záhadným zmiznutiam a vraždám niekoľkých dievčat v Lewistone, Idaho. Už v Berlíne usadený Broderick opäť demonštruje svoju lásku k multiinštrumentalizmu a obrazy sprevádza minimalistickými, krištáľovými plochami klavíra, huslí, teplom gitary a akéhokoľvek nájdeného nástroja. Albumu však chýba tenzia a budovanie temnej nálady, ktoré v deji ustavične intenzívnejú a napriek plochej nádhere pokoja nestimuluje dostatočne a nechytá úplne za tú správnu časť srdca.
3/5
.tomáš Slaninka
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.