Rudolf Hess: spory zostávajú

Britský národný archív zverejnil dokumenty o väzení Rudolfa Hessa, pobočníka Adolfa Hitlera, z ktorých vysvitajú zaujímavé skutočnosti o tom, ako sa s ním vo väzení zaobchádzalo. Rudolf Hess si odpykával doživotný trest v berlínskej väznici Spandau, a napokon ukončil svoj život samovraždou v roku 1987 ako 93-ročný. Bol posledným nacistom za múrmi Spandau a stal sa jablkom sváru medzi správcami tejto inštitúcie. Spandau totiž spravovali štyri spojenecké veľmoci – USA, Veľká Británia, Francúzsko a Sovietsky zväz – aj v období, keď už neboli spojencami, ale protivníkmi v studenej vojne. Ako vysvitá z archívnych dokumentov, počas Hessovho väzenia sa už nezhodli ani na tom, v akých podmienkach má tento svetoznámy väzeň žiť. Sovieti presadzovali čo najprísnejší režim, súčasťou ktorého bola konfiškácia čítacích okuliarov či osobného zápisníka, Briti boli naklonení mäkším pravidlám – aj pre vysoký vek trestanca. Jednak sa im nepozdávalo, že Sovieti chcú zo Spandau vytvoriť „odnož Gulagu“, a jednak sa obávali, že takto z Hessa, aj tak uctievaného neonacistami, vyrobia zbytočne „politického mučeníka“, ktorý nevojde do dejín ako spolupáchateľ nacistických zverstiev, ale ako obeť. V tomto zmysle napokon Sovieti uspeli – keď sa Hess v roku 1987 obesil, podľa oficiálnej správy na kľučke od okna, neonacisti naozaj získali silnú ikonu martýra a dodnes dokonca pochybujú, že si na život siahol sám. Miernejší postoj Britov k Hessovi vysvetľuje ešte jedna skutočnosť. Hess totiž nebol celkom bežný nacistický väzeň. V zajatí bol od roku 1941, keď pristál padákom v Škótsku a tvrdil, že prišiel vyjednať s Britániou mier. Okolnosti jeho čudnej samotárskej misie, ktorú Hitler promptne odsúdil, nie sú dodnes vyjasnené a sú predmetom mnohých špekulácií – napríklad aj o tom, či bol Hess vôbec duševne zdravý.
.mg