Dňa 5. augusta 1981 prepustil americký prezident 11 000 štrajkujúcich dispečerov riadiacich letovú prevádzku, pretože ignorovali príkaz vrátiť sa do práce. Rozsiahle prepustenie federálnych zamestnancov spomalilo komerčnú leteckú dopravu, ale neochromilo systém, ako sa štrajkujúci domnievali. Dva dni predtým takmer 13 000 letových dispečerov zastavilo prácu po neúspešnom rokovaní s Federálnym úradom pre letectvo, takže bolo okamžite zrušených približne 7 000 letov. Odborári žiadali zvýšenie ročného platu o 10 000 dolárov a zníženie pracovného času z piatich dní týždenne na štyri. Federálny úrad pre letectvo ponúkol zvýšenie v celkovej sume 40 miliónov dolárov, odbory žiadali 770 miliónov.
Prezident Reagan označil štrajk za protizákonný. A pohrozil: kto sa do 48 hodín nevráti do práce, bude s okamžitou platnosťou prepustený. Federálny súd bol pripravený uvaliť pokutu odborovej organizácií vo výške jedného milióna dolárov denne. Takýto štrajk bol totiž podľa zákona z roku 1955 trestaný buď pokutou, alebo rokom väzenia. Najvyšší súd potvrdil jeho správnosť v roku 1971.
Približne k dvom tisíckam kontrolórov, ktorí odmietli štrajkovať, nastúpili na kontrolné veže aj všetci vedúci pracovníci Federálneho úradu pre letectvo a na výpomoc prišlo 900 dispečerov vojenských leteckých síl. Osemdesiatpercent letov preto operovalo v normálnom režime. Prezident Reagan potom právnou cestou uvalil celoživotný zákaz znovuprijatia tých štrajkujúcich dispečerov, ktorí sa odmietli vrátiť do nariadených 48 hodín.
Všimnime si podobnosti so štrajkom našich lekárov: Obe profesie sú rovnako závažné a zodpovedné. Napätie, ktoré vzniklo, pocítili najmä občania. Obom skupinám išlo predovšetkým o zvýšenie platov s niektorými ďalšími výhradami. Vtedy i dnes prišli na pomoc vojenskí odborníci. Aj vtedy, aj dnes sa našlo pár stoviek statočných, ktorí si uvedomili svoju zodpovednosť za ľudské životy a odmietli štrajkovať, aj keď to bolo pre nich nevýhodné.
Lekári nie sú na Slovensku docenení. Riešením však nie je štrajk, hromadné provokatívne odchody a umelé péenky pod taktovkou agresívnych odborov. Ľudia rozhodnú, ktorej strane prejavia rešpekt za riešenie situácie v dvoch pre ľudské životy rovnako zodpovedných profesiách. Či tej z roku 1981, alebo tej z roku 2011. Autor pracoval v Hlase Ameriky.
Prezident Reagan označil štrajk za protizákonný. A pohrozil: kto sa do 48 hodín nevráti do práce, bude s okamžitou platnosťou prepustený. Federálny súd bol pripravený uvaliť pokutu odborovej organizácií vo výške jedného milióna dolárov denne. Takýto štrajk bol totiž podľa zákona z roku 1955 trestaný buď pokutou, alebo rokom väzenia. Najvyšší súd potvrdil jeho správnosť v roku 1971.
Približne k dvom tisíckam kontrolórov, ktorí odmietli štrajkovať, nastúpili na kontrolné veže aj všetci vedúci pracovníci Federálneho úradu pre letectvo a na výpomoc prišlo 900 dispečerov vojenských leteckých síl. Osemdesiatpercent letov preto operovalo v normálnom režime. Prezident Reagan potom právnou cestou uvalil celoživotný zákaz znovuprijatia tých štrajkujúcich dispečerov, ktorí sa odmietli vrátiť do nariadených 48 hodín.
Všimnime si podobnosti so štrajkom našich lekárov: Obe profesie sú rovnako závažné a zodpovedné. Napätie, ktoré vzniklo, pocítili najmä občania. Obom skupinám išlo predovšetkým o zvýšenie platov s niektorými ďalšími výhradami. Vtedy i dnes prišli na pomoc vojenskí odborníci. Aj vtedy, aj dnes sa našlo pár stoviek statočných, ktorí si uvedomili svoju zodpovednosť za ľudské životy a odmietli štrajkovať, aj keď to bolo pre nich nevýhodné.
Lekári nie sú na Slovensku docenení. Riešením však nie je štrajk, hromadné provokatívne odchody a umelé péenky pod taktovkou agresívnych odborov. Ľudia rozhodnú, ktorej strane prejavia rešpekt za riešenie situácie v dvoch pre ľudské životy rovnako zodpovedných profesiách. Či tej z roku 1981, alebo tej z roku 2011. Autor pracoval v Hlase Ameriky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.