Phurikane, afterPhurikane
Pred desiatimi rokmi vznikol projekt Phurikane giľa, v roku 2009 vzniklo afterPhurikane, tento rok vyšiel spevník a album Neve giľa. Pozoruhodné a cenné veci, akých na Slovensku nie je veľa.
.už ako študentka etnografie začala Jana Belišová zbierať staré rómske pesničky. Chodila do osád a dedín, zoznamovala sa s ich obyvateľmi a rozprávala s nimi o ich živote. Tí starší jej zaspievali pesničky, ktoré ich deti a vnuci už nepoznali. Vznikol tak projekt Phurikane giľa („Starodávne piesne"), vďaka ktorému tieto piesne zostali na nahrávkach a v spevníkoch. Marián Varga vtedy napísal, že Jana Belišová urobila pre rómsky folklór to, čo pre ten slovenský urobil Béla Bartók: zachovala ho pre ďalšie generácie.
V priebehu ďalších rokov Jana priviedla rómskych spevákov na Pohodu a neskôr aj do hudobných klubov. Vďaka tomu sme sa zoznámili s „rómskym Tomom Waitsom" Bélom Pokutom, s mimoriadne muzikálnymi súrodencami Ďuďovcami, s Irenkou Pokutovou, s Marcelkou a Jozefom Dreveňákovcami. Títo talentovaní hudobníci už nespievali len „starodávne", ale aj úplne súčasné, často ich vlastné piesne. Od začiatku s nimi spolupracoval violončelista Jozef Lupták a niekedy v roku 2009 vznikol nápad spojiť naturálnu muzikalitu rómskych spevákov s majstrovstvom „študovaných" hudobníkov. Na niekoľkých workshopoch sa hudobne aj ľudsky spoznávali, tvorili spoločnú hudbu a v roku 2010 pod názvom afterPhurikane nahrali album Cigarety a pesničky, ktorého súčasťou je aj DVD so skvelým dokumentárnym filmom Mareka Šulíka. Okrem spomínaného Jozefa Luptáka na ňom hrá špičkový akordeonista Boris Lenko a v Bratislave žijúci africký perkusionista Thierry Ebam (na workshopoch sa zúčastnil ešte Juraj Dobrakov a anglický trombonista Hilary Jeffery). Vznikol tak unikátny projekt, v ktorom sa rôzne hudobné tradície nerozvarili do beztvarého multi-kulti gulášu, ale každý jeden hudobník a spevák zostal samým sebou, pričom výsledok skôr pripománal krásnu, pestrofarebnú vitráž. afterPhurikane vystúpili na viacerých festivaloch na Slovensku aj v zahraničí a v septembri na festivale Konvergencie odohrali dvojkoncert s Jankou Kirschner. Vznikla z toho užšia spolupráca a štvorkoncertné turné s názvom Cestou domov. Ako hovorí Jana Kirschner v rozhovore na inom mieste tohto časopisu, nešlo o žiadny „sociálny projekt", ale o skutočnú hudobnú spoluprácu ľudí s rôznymi kultúrnymi a hudobnými koreňmi. Hrali a spievali spolu tango, reggae, slovenské aj rómske pesničky a spolu s Janou aj jej filmový hit Pokoj v duši. Pokutovci, Ďuďovci a Dreveňákovci brali koncerty s plnou vážnosťou. Keď napríklad počas zvukovej skúšky pred koncertom v bratislavskom KC Dunaj vysvitlo, že v jednej piesni majú menší problém s intonáciou, zavreli sa do šatne a kým ich „bieli" spoluhráči sedeli v bare, oni trpezlivo cvičili problematické pasáže.
V jeseni tohto roku vydala Jana Belišová spevník, album a DVD s názvom Neve giľa, čiže „Nové piesne". Tvoria ho nahrávky súčasných popových rómskych kapiel, ktoré síce nepočuť v rádiách, no tvoria nesmierne zaujímavý segment slovenskej popmusic.
Phurikane giľa, afterPhurikane a Neve giľa považujeme za dôležitý projekt, kultúrny počin, ktorý výrazným spôsobom obohacuje našu, teda slovensko-rómsko-africkú hudobnú scénu.
Hraný film/
V posledných rokoch žila slovenská kinematografia v dokumentárnej tvorbe, tento rok sa prebral k životu aj hraný film. Dom, Cigán, Marhuľový ostrov, Viditeľný svet, Love – štyri slovenské filmy z roku 2011, ktoré treba vidieť. To tu už dávno nebolo. Tanečné divadlo/
Od banskobystrického Divadla Štúdia tanca cez komunitu okolo divadla elledanse až po novovzniknutý Balet Bratislava minulý rok pokračovala renesancia slovenského tanečného divadla. Tvorili ju nenápadné predstavenia, väčšinou v komorných priestoroch, často bez veľkého PR a bez veľkých sponzorov. Košice/
V roku 2011 nič nezamestnávalo slovenskú kultúrnu politku viac ako projekt EHMK 2013. Menili sa riaditelia, modifikovali sa plány, aj keď celkové smerovanie zostalo viac-menej rovnaké. Stále nie je isté, či tento projekt tamojšej kultúre z dlhodobého hľadiska pomôže.
Pred desiatimi rokmi vznikol projekt Phurikane giľa, v roku 2009 vzniklo afterPhurikane, tento rok vyšiel spevník a album Neve giľa. Pozoruhodné a cenné veci, akých na Slovensku nie je veľa.
.už ako študentka etnografie začala Jana Belišová zbierať staré rómske pesničky. Chodila do osád a dedín, zoznamovala sa s ich obyvateľmi a rozprávala s nimi o ich živote. Tí starší jej zaspievali pesničky, ktoré ich deti a vnuci už nepoznali. Vznikol tak projekt Phurikane giľa („Starodávne piesne"), vďaka ktorému tieto piesne zostali na nahrávkach a v spevníkoch. Marián Varga vtedy napísal, že Jana Belišová urobila pre rómsky folklór to, čo pre ten slovenský urobil Béla Bartók: zachovala ho pre ďalšie generácie.
V priebehu ďalších rokov Jana priviedla rómskych spevákov na Pohodu a neskôr aj do hudobných klubov. Vďaka tomu sme sa zoznámili s „rómskym Tomom Waitsom" Bélom Pokutom, s mimoriadne muzikálnymi súrodencami Ďuďovcami, s Irenkou Pokutovou, s Marcelkou a Jozefom Dreveňákovcami. Títo talentovaní hudobníci už nespievali len „starodávne", ale aj úplne súčasné, často ich vlastné piesne. Od začiatku s nimi spolupracoval violončelista Jozef Lupták a niekedy v roku 2009 vznikol nápad spojiť naturálnu muzikalitu rómskych spevákov s majstrovstvom „študovaných" hudobníkov. Na niekoľkých workshopoch sa hudobne aj ľudsky spoznávali, tvorili spoločnú hudbu a v roku 2010 pod názvom afterPhurikane nahrali album Cigarety a pesničky, ktorého súčasťou je aj DVD so skvelým dokumentárnym filmom Mareka Šulíka. Okrem spomínaného Jozefa Luptáka na ňom hrá špičkový akordeonista Boris Lenko a v Bratislave žijúci africký perkusionista Thierry Ebam (na workshopoch sa zúčastnil ešte Juraj Dobrakov a anglický trombonista Hilary Jeffery). Vznikol tak unikátny projekt, v ktorom sa rôzne hudobné tradície nerozvarili do beztvarého multi-kulti gulášu, ale každý jeden hudobník a spevák zostal samým sebou, pričom výsledok skôr pripománal krásnu, pestrofarebnú vitráž. afterPhurikane vystúpili na viacerých festivaloch na Slovensku aj v zahraničí a v septembri na festivale Konvergencie odohrali dvojkoncert s Jankou Kirschner. Vznikla z toho užšia spolupráca a štvorkoncertné turné s názvom Cestou domov. Ako hovorí Jana Kirschner v rozhovore na inom mieste tohto časopisu, nešlo o žiadny „sociálny projekt", ale o skutočnú hudobnú spoluprácu ľudí s rôznymi kultúrnymi a hudobnými koreňmi. Hrali a spievali spolu tango, reggae, slovenské aj rómske pesničky a spolu s Janou aj jej filmový hit Pokoj v duši. Pokutovci, Ďuďovci a Dreveňákovci brali koncerty s plnou vážnosťou. Keď napríklad počas zvukovej skúšky pred koncertom v bratislavskom KC Dunaj vysvitlo, že v jednej piesni majú menší problém s intonáciou, zavreli sa do šatne a kým ich „bieli" spoluhráči sedeli v bare, oni trpezlivo cvičili problematické pasáže.
V jeseni tohto roku vydala Jana Belišová spevník, album a DVD s názvom Neve giľa, čiže „Nové piesne". Tvoria ho nahrávky súčasných popových rómskych kapiel, ktoré síce nepočuť v rádiách, no tvoria nesmierne zaujímavý segment slovenskej popmusic.
Phurikane giľa, afterPhurikane a Neve giľa považujeme za dôležitý projekt, kultúrny počin, ktorý výrazným spôsobom obohacuje našu, teda slovensko-rómsko-africkú hudobnú scénu.
Hraný film/
V posledných rokoch žila slovenská kinematografia v dokumentárnej tvorbe, tento rok sa prebral k životu aj hraný film. Dom, Cigán, Marhuľový ostrov, Viditeľný svet, Love – štyri slovenské filmy z roku 2011, ktoré treba vidieť. To tu už dávno nebolo. Tanečné divadlo/
Od banskobystrického Divadla Štúdia tanca cez komunitu okolo divadla elledanse až po novovzniknutý Balet Bratislava minulý rok pokračovala renesancia slovenského tanečného divadla. Tvorili ju nenápadné predstavenia, väčšinou v komorných priestoroch, často bez veľkého PR a bez veľkých sponzorov. Košice/
V roku 2011 nič nezamestnávalo slovenskú kultúrnu politku viac ako projekt EHMK 2013. Menili sa riaditelia, modifikovali sa plány, aj keď celkové smerovanie zostalo viac-menej rovnaké. Stále nie je isté, či tento projekt tamojšej kultúre z dlhodobého hľadiska pomôže.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.