PJ, Amy a Adele
Vraj ženy nerozumejú vojne, preto by o nej nemali písať, povedal raz jeden starý zahraničný redaktor zo SME.
.no ten isto nepočul posledný album britskej alternatívnej speváčky Pj Harvey. Jej počin Lets England Shake je podĺa viacerých prestížnych hudobných magazínov albumom roka, pretože táto hudobníčka sa tak ponorila do vojnových konfliktov minulosti a súčasnosti, že o nich podala vzrušujúce hudobné svedectvo. „Dokonca aj vojnoví veteráni, ktorí počuli moje nové pesničky, mi povedali, že silu a hrôzu vojny som v nich vystihla dosť presne,“ povedala nedávno hudobnému magazínu Uncut. PJ Harvey môže byť na svoj album veľmi hrdá. Vďaka nemu totiž v septembri vyhrala prestížnu cenu britských kritikov Mercury Prize a odohrala vypredané turné, v rámci ktorého sa zastavila aj v Prahe. PJ Harvey z roku 2011 je úplne inou osobou ako v začiatku svojej hudobnej dráhy. Vtedy ju považovali za akúsi alternatívnu Madonnu, ktorá do dráždivých rockových rytmov provokatívne spievala svoje sexuálne zážitky. Časom sa jej hudba zjemňovala, no jej jazyk zostal rovnako ostrý. Po dvoch predchádzajúcich a treba povedať, že aj menej výrazných albumoch, zmenila spôsob skladania piesní. Na začiatku držala v rukách gitaru, no dnes s autoharfou v náručí skôr pripomína čiernu vílu, ktorá prišla svetu zvestovať nie veľmi príjemné správy.
Zavrela sa do knižnice a začala študovať krvavú históriu Británie a poznatky postupne zapisovala do piesňových textov. Až neskôr k ním zložila hudbu. Lets England Shake skutočne zatriasol s Anglickom, najmä preto, že cez históriu sa PJ Harvey pozerá na súčasnosť a hovorí nám, že vďaka Iraku a Afganistanu sa celá vojnová scenéria znovu opakuje. Lets England Shake poslucháča prenáša rôznymi bojiskami. Od Galipoli, kde sa Briti a Austrálčania topili v krvavom kúpeli cez konflikt na Blízkom východe až po ťaženie spojeneckých vojsk na Baghdad. PJ Harvey v tomto smere zasluhuje metál. Robí presne to, čo trubadúri v minulých storočiach, ktorí hrdinstvá a útrapy vojny zaznamenávali do svojich piesní. Jedna vec sú súčasné médiá, ale krv na obrazovke a fotografiách vás o vojne neprinúti premýšľať tak ako výborná hlboká pieseň.
Vo všeobecnosti rok 2011 patril hlavne ženám. Bohužiaľ, na jeseň sme sa museli rozlúčiť so speváčkou Amy Winehouse, aj najtalentovanejšou hudobníčkou posledných rokov, ktorá stavila všetko na svoj životný štýl a jej chabé telo jednoducho nevydržalo nápor alkoholu a drog. Zastúpila ju však jej nasledovníčka Adele, ktorá sa presadila vďaka úspechu Amy v druhej polovici minulého desaťročia, keď sa do hitparád dostali speváčky, ktorým nestačilo, že niekde v pozadí im hrá strojový „tuc tuc“ rytmus. Moletka Adele má hlas ako hrom, jej pesničky sa pohybujú niekde medzi popom, pesničkárstvom, soulom a džezom a má talent aj na skladanie výrazných melódií, ktorých je v súčasných hitparádach tak málo. Jej druhý album 21 nie je síce taký výrazný ako Back to Black od Amy Winehouse, ale stačí si vypočuť jej singel Rolling In The Deep, už dnes je jasné že je to moderná klasika, čo svedčí o tom, že aj medzi pesničky v hiparádach, ktoré znejú skôr ako produkty, sa dokáže prepašovať výborná pieseň.
Tomas Tranströmer/
Nobelova cena za literatúru tento rok mnohých prekvapila. Získal ju vo Švédsku uznávaný a milovaný, no vo svete málo známy básnik Tomas Tranströmer. Vďaka prekladom Milana Richtera poznáme modernú, no pritom zrozumiteľnú a prístupnú poéziu tohto básnika aj na Slovensku. Woody Allen/
O americkom filmovom klasikovi sa hovorí, že najlepšie dni má za sebou. Nie je to pravda. Stačí vidieť jeho poslednú snímku Midnight In Paris (Polnoc v Paríži). Úsmevný príbeh amerického spisovateľa, očareného zlatými časmi parížskej kultúry, sa dokonca stal aj Allenovým kasovým trhákom. Tom Waits/
Čím som starší, tým som som bláznivejší, hovorí americký spevák Tom Waits a .týždeň k tomu dodáva, že aj čoraz lepší. Jeho posledný album Bad As Me je čistá nádhera a posluchové dobrodružstvo, v ktoromj sa Waits ponára do sveta, ktorý možno vidieť napríklad vo filmoch bratov Coenovcov – do starej divnej Ameriky.
Vraj ženy nerozumejú vojne, preto by o nej nemali písať, povedal raz jeden starý zahraničný redaktor zo SME.
.no ten isto nepočul posledný album britskej alternatívnej speváčky Pj Harvey. Jej počin Lets England Shake je podĺa viacerých prestížnych hudobných magazínov albumom roka, pretože táto hudobníčka sa tak ponorila do vojnových konfliktov minulosti a súčasnosti, že o nich podala vzrušujúce hudobné svedectvo. „Dokonca aj vojnoví veteráni, ktorí počuli moje nové pesničky, mi povedali, že silu a hrôzu vojny som v nich vystihla dosť presne,“ povedala nedávno hudobnému magazínu Uncut. PJ Harvey môže byť na svoj album veľmi hrdá. Vďaka nemu totiž v septembri vyhrala prestížnu cenu britských kritikov Mercury Prize a odohrala vypredané turné, v rámci ktorého sa zastavila aj v Prahe. PJ Harvey z roku 2011 je úplne inou osobou ako v začiatku svojej hudobnej dráhy. Vtedy ju považovali za akúsi alternatívnu Madonnu, ktorá do dráždivých rockových rytmov provokatívne spievala svoje sexuálne zážitky. Časom sa jej hudba zjemňovala, no jej jazyk zostal rovnako ostrý. Po dvoch predchádzajúcich a treba povedať, že aj menej výrazných albumoch, zmenila spôsob skladania piesní. Na začiatku držala v rukách gitaru, no dnes s autoharfou v náručí skôr pripomína čiernu vílu, ktorá prišla svetu zvestovať nie veľmi príjemné správy.
Zavrela sa do knižnice a začala študovať krvavú históriu Británie a poznatky postupne zapisovala do piesňových textov. Až neskôr k ním zložila hudbu. Lets England Shake skutočne zatriasol s Anglickom, najmä preto, že cez históriu sa PJ Harvey pozerá na súčasnosť a hovorí nám, že vďaka Iraku a Afganistanu sa celá vojnová scenéria znovu opakuje. Lets England Shake poslucháča prenáša rôznymi bojiskami. Od Galipoli, kde sa Briti a Austrálčania topili v krvavom kúpeli cez konflikt na Blízkom východe až po ťaženie spojeneckých vojsk na Baghdad. PJ Harvey v tomto smere zasluhuje metál. Robí presne to, čo trubadúri v minulých storočiach, ktorí hrdinstvá a útrapy vojny zaznamenávali do svojich piesní. Jedna vec sú súčasné médiá, ale krv na obrazovke a fotografiách vás o vojne neprinúti premýšľať tak ako výborná hlboká pieseň.
Vo všeobecnosti rok 2011 patril hlavne ženám. Bohužiaľ, na jeseň sme sa museli rozlúčiť so speváčkou Amy Winehouse, aj najtalentovanejšou hudobníčkou posledných rokov, ktorá stavila všetko na svoj životný štýl a jej chabé telo jednoducho nevydržalo nápor alkoholu a drog. Zastúpila ju však jej nasledovníčka Adele, ktorá sa presadila vďaka úspechu Amy v druhej polovici minulého desaťročia, keď sa do hitparád dostali speváčky, ktorým nestačilo, že niekde v pozadí im hrá strojový „tuc tuc“ rytmus. Moletka Adele má hlas ako hrom, jej pesničky sa pohybujú niekde medzi popom, pesničkárstvom, soulom a džezom a má talent aj na skladanie výrazných melódií, ktorých je v súčasných hitparádach tak málo. Jej druhý album 21 nie je síce taký výrazný ako Back to Black od Amy Winehouse, ale stačí si vypočuť jej singel Rolling In The Deep, už dnes je jasné že je to moderná klasika, čo svedčí o tom, že aj medzi pesničky v hiparádach, ktoré znejú skôr ako produkty, sa dokáže prepašovať výborná pieseň.
Tomas Tranströmer/
Nobelova cena za literatúru tento rok mnohých prekvapila. Získal ju vo Švédsku uznávaný a milovaný, no vo svete málo známy básnik Tomas Tranströmer. Vďaka prekladom Milana Richtera poznáme modernú, no pritom zrozumiteľnú a prístupnú poéziu tohto básnika aj na Slovensku. Woody Allen/
O americkom filmovom klasikovi sa hovorí, že najlepšie dni má za sebou. Nie je to pravda. Stačí vidieť jeho poslednú snímku Midnight In Paris (Polnoc v Paríži). Úsmevný príbeh amerického spisovateľa, očareného zlatými časmi parížskej kultúry, sa dokonca stal aj Allenovým kasovým trhákom. Tom Waits/
Čím som starší, tým som som bláznivejší, hovorí americký spevák Tom Waits a .týždeň k tomu dodáva, že aj čoraz lepší. Jeho posledný album Bad As Me je čistá nádhera a posluchové dobrodružstvo, v ktoromj sa Waits ponára do sveta, ktorý možno vidieť napríklad vo filmoch bratov Coenovcov – do starej divnej Ameriky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.