.pred šiestimi rokmi zamrzlo v Bratislave vyše dvadsať bezdomovcov. Čo sa odvtedy zmenilo?
V reakcii na to vznikol stanový tábor, čo dodnes považujem za zázrak. Vtedajší minister vnútra Palko má za to u mňa sto bodov. Vtedy nás zovšadiaľ vykopávali. Doslova. Z magistrátu, z ministerstiev. Nebola to ničia starosť. Ťažkí alkoholici z ulice boli odsúdení na smrť. Teplo malo byť luxusom, ktorý si treba zaslúžiť. Pre mňa čosi šialené. Pretrvávala predstava, že keby ten bezdomovec chcel, tak sa v ten deň nenapije. .je to mylná predstava?
Úplne. Po vzniku stanového tábora už nikto nemohol povedať, že tí ľudia nebudú mať záujem ísť niekam. To bol argument VÚC a mesta. Vraveli, že ich nocľahárne zívajú prázdnotou. Mali však pravidlá nastavené tak, že pre alkoholikov boli nesplniteľné. Za jednu noc bolo v stanovom tábore minimálne dvesto ľudí, ktorí predtým chceli, no nemali kam ísť. .čo bolo ďalej?
Bolo nám jasné, že na ulici je veľa bezdomovcov, ktorí nevyužívajú služby. Mnohí majú problém požiadať a prijať pomoc, aj z hrdosti. Začali sme uvažovať, ako vyraziť k ľuďom, ku ktorým sa pomoc nedostane. Tak vznikol streetwork. Prvý rok sme si definovali dva hlavné smery – záchranný a integračný streetwork. Väčšina ľudí na ulici nemá pokryté základné potreby, čo je úloha toho prvého, ktorý sme robili večer. Mali sme externý tím asi desiatich ľudí. Naším cieľom bola prevencia, aby ľudia nezmrzli. Išlo o to, aby sme im poskytli transport, poradenstvo a teplú stravu. Trikrát do týždňa v zime a dvakrát v lete. Krásny projekt, do ktorého sa zapojili Kresťania v meste a pripravovali pre nich doma varené jedlo. Našou víziou bolo robiť aj denný, integračný streetwork. To nám však zatiaľ nevyšlo. .dôvod?
Časopisu Nota Bene sa spočiatku veľmi darilo, z jeho predaja sme čiastočne financovali aj nočný streetwork. Nepodarilo sa nám však k tomu zdroju získať stabilného sponzora.
Pokiaľ fungoval dobre časopis, išlo všetko fajn. Potom nám však klesol predaj časopisu. Nemohli sme si dovoliť pokračovať v streetworku, nerobíme už ani Homeless ples, ani veľkolepý Vianočný večierok. Ale koniec streetu je pre mňa šok, doteraz sa z toho neviem spamätať. .prečo klesá predaj časopisu?
Jeden z dôvodov je, že ľudia dajú predajcovi peniaze, no nevezmú si od neho časopis. Celý systém tak prestáva fungovať, z predajcov sú žobráci. Prosíme preto ľudí, aby nedávali peniaze za nič. Škodí to projektu aj predajcom. Ostanú stáť s jedným časopisom ako s rekvizitou. Keď sme začínali a vydávali sme im polievky, tak si pamätám, že sa nám bezdomovci nedívali do očí a my sme sa cítili veľmi hlúpo, že im z výsosti pomáhame. Časopis, naopak, buduje ich sebaúctu – sme v rovnocennej pozícii, a to je veľmi dôležité. Druhý problém máme ten, že ľudia nerozlišujú falošných predajcov od skutočných, tí musia mať preukaz a dodržiavať kódex. .od nového roku budú robiť nočný streetwork vaši bývalí kolegovia, ktorí založili združenie Vagus. Vnímate ich ako partnerov alebo ako konkurentov?
No, nie je to ľahké pustiť z rúk projekt, ktorý budujete päť rokov. Dôležité však je, že v rámci združenia Vagus sa zachová a budú to robiť ľudia, ktorí to robia dobre. Držím im palce a na začiatku ich chceme podporiť aj tým, že majú k dispozícii naše priestory, vybavenie, auto a inú materiálnu pomoc. Štvalo nás, že so streetworkom musíme v združení Proti prúdu skončiť. Zachovali sme si aspoň jedného človeka, ktorý to celé budoval a počas tejto zimy budeme prevádzkovať denný streetwork. Paradoxne, vďaka kríze je teraz situácia pre bezdomovcov lepšia ako po iné zimy. Nebudú mať iba večerný, ale aj denný streetwork. A za to som vďačná.
V reakcii na to vznikol stanový tábor, čo dodnes považujem za zázrak. Vtedajší minister vnútra Palko má za to u mňa sto bodov. Vtedy nás zovšadiaľ vykopávali. Doslova. Z magistrátu, z ministerstiev. Nebola to ničia starosť. Ťažkí alkoholici z ulice boli odsúdení na smrť. Teplo malo byť luxusom, ktorý si treba zaslúžiť. Pre mňa čosi šialené. Pretrvávala predstava, že keby ten bezdomovec chcel, tak sa v ten deň nenapije. .je to mylná predstava?
Úplne. Po vzniku stanového tábora už nikto nemohol povedať, že tí ľudia nebudú mať záujem ísť niekam. To bol argument VÚC a mesta. Vraveli, že ich nocľahárne zívajú prázdnotou. Mali však pravidlá nastavené tak, že pre alkoholikov boli nesplniteľné. Za jednu noc bolo v stanovom tábore minimálne dvesto ľudí, ktorí predtým chceli, no nemali kam ísť. .čo bolo ďalej?
Bolo nám jasné, že na ulici je veľa bezdomovcov, ktorí nevyužívajú služby. Mnohí majú problém požiadať a prijať pomoc, aj z hrdosti. Začali sme uvažovať, ako vyraziť k ľuďom, ku ktorým sa pomoc nedostane. Tak vznikol streetwork. Prvý rok sme si definovali dva hlavné smery – záchranný a integračný streetwork. Väčšina ľudí na ulici nemá pokryté základné potreby, čo je úloha toho prvého, ktorý sme robili večer. Mali sme externý tím asi desiatich ľudí. Naším cieľom bola prevencia, aby ľudia nezmrzli. Išlo o to, aby sme im poskytli transport, poradenstvo a teplú stravu. Trikrát do týždňa v zime a dvakrát v lete. Krásny projekt, do ktorého sa zapojili Kresťania v meste a pripravovali pre nich doma varené jedlo. Našou víziou bolo robiť aj denný, integračný streetwork. To nám však zatiaľ nevyšlo. .dôvod?
Časopisu Nota Bene sa spočiatku veľmi darilo, z jeho predaja sme čiastočne financovali aj nočný streetwork. Nepodarilo sa nám však k tomu zdroju získať stabilného sponzora.
Pokiaľ fungoval dobre časopis, išlo všetko fajn. Potom nám však klesol predaj časopisu. Nemohli sme si dovoliť pokračovať v streetworku, nerobíme už ani Homeless ples, ani veľkolepý Vianočný večierok. Ale koniec streetu je pre mňa šok, doteraz sa z toho neviem spamätať. .prečo klesá predaj časopisu?
Jeden z dôvodov je, že ľudia dajú predajcovi peniaze, no nevezmú si od neho časopis. Celý systém tak prestáva fungovať, z predajcov sú žobráci. Prosíme preto ľudí, aby nedávali peniaze za nič. Škodí to projektu aj predajcom. Ostanú stáť s jedným časopisom ako s rekvizitou. Keď sme začínali a vydávali sme im polievky, tak si pamätám, že sa nám bezdomovci nedívali do očí a my sme sa cítili veľmi hlúpo, že im z výsosti pomáhame. Časopis, naopak, buduje ich sebaúctu – sme v rovnocennej pozícii, a to je veľmi dôležité. Druhý problém máme ten, že ľudia nerozlišujú falošných predajcov od skutočných, tí musia mať preukaz a dodržiavať kódex. .od nového roku budú robiť nočný streetwork vaši bývalí kolegovia, ktorí založili združenie Vagus. Vnímate ich ako partnerov alebo ako konkurentov?
No, nie je to ľahké pustiť z rúk projekt, ktorý budujete päť rokov. Dôležité však je, že v rámci združenia Vagus sa zachová a budú to robiť ľudia, ktorí to robia dobre. Držím im palce a na začiatku ich chceme podporiť aj tým, že majú k dispozícii naše priestory, vybavenie, auto a inú materiálnu pomoc. Štvalo nás, že so streetworkom musíme v združení Proti prúdu skončiť. Zachovali sme si aspoň jedného človeka, ktorý to celé budoval a počas tejto zimy budeme prevádzkovať denný streetwork. Paradoxne, vďaka kríze je teraz situácia pre bezdomovcov lepšia ako po iné zimy. Nebudú mať iba večerný, ale aj denný streetwork. A za to som vďačná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.