Narodil som sa v Tuckahoe, neďaleko Hillsborough a asi dvanásť míľ od Eastonu v okresne Talbot, štát Maryland. Nemám žiadnu presnejšiu vedomosť o mojom veku a nikdy som o ňom nevidel žiadny autentický záznam. Väčšina otrokov vie o svojom veku tak málo, ako o tom svojom vedia kone, a pokiaľ viem, ide o želanie väčšiny pánov, ich cieľom je udržiavať otrokov neznalých. Nepamätám si, že by som niekedy stretol otroka, ktorý by vedel, kedy má narodeniny. Zriedka sa otroci dostanú ďalej, ako k spoznaniu času na sadenie, žatvu, času, keď dozrievajú čerešne, keď sa začína jar či jeseň. Túžba získať informácie o mojom vlastnom narodení sa stala pre mňa zdrojom nešťastia už počas môjho detstva. Biele deti vedeli povedať, koľko majú rokov. Ja som nevedel pochopiť, prečo by som mal byť podobného privilégia zbavený. Nebolo mi dovolené nijaké zisťovanie, nijaké preverovanie u môjho pána, ktoré by sa toho týkalo. Všetky takéto otázky povžoval zo strany otroka za nevhodné a nepatričné, za dôkaz neprispôsobivosti. Najbližší odhad, akého som schopný, mi hovorí, že môžem mať okolo dvadsaťsedem alebo dvadsaťosem rokov. Vychádzam pritom z toho, že môj pán kedysi povedal, že niekedy v roku 1835 som mal okolo sedemnásť rokov. .čierna matka, biely otec
Moja mama sa volala Harriet Baileyová. Bola dcérou Izáka a Betsey Baileyovcov, obidvaja boli farební a dosť čierni. Moja mama mala tmavšiu pokožku ako jej otec aj mama.
Môj otec bol beloch. Podľa všetkého, čo som o svojom pôvode počul, bol biely. Šepkalo sa aj to, že mojím otcom bol môj pán. Či je to tak, alebo je to nepravdivé, to nedokážem posúdiť. Od svojej matky som bol oddelený ešte ako dieťa, ešte predtým, ako som ju ako matku stihol spoznať. V Marylande, odkiaľ som utiekol, je takáto prax, oddeliť deti od matky v skorom veku, bežná. Zväčša sa to deje predtým, než dieťa dosiahne dvanásť mesiacov. Matka je od dieťaťa oddelená a najatá na prácu na farme v dostatočnej vzdialenosti. Dieťa dajú do opatery nejakej staršej ženy, príliš starej na prácu. Nevyhnutným dôsledkom je, že sa zničí vývoj vzťahu dieťaťa k matke a prirodzené city matky k dieťaťu.
Nevidel som svoju matku, bez toho, aby som vedel, že je to ona, viac ako štyri- alebo päťkrát v mojom živote. Vždy to bolo nakrátko a v noci. Bola najatá pánom Stewartom, čo bolo asi dvanásť míl od môjho domova. Podnikla tie cesty, len aby ma videla, vždy to bolo v noci, išla peši po celodennej práci. Pracovala na poli, čo znamenalo, že ak nebola počas východu slnka na poli, bola zbičovaná. Taký bol trest, ak nemal otrok špeciálne povolenie od pána. Povolenie bolo len zriedka možné získať. Nepamätám si, že by som niekedy videl svoju mamu v dennom svetle. Bola so mnou iba v noci. Bola so mnou, uložila ma spať, a dlho predtým, než som vstal, musela odísť. Odohralo sa medzi nami len veľmi málo spoločných rozhovorov. Smrť veľmi skoro ukončila to málo, čo medzi nami mohlo byť, keď žila, so všetkým tým biedením a utrpením. Zomrela, keď som mohol mať okolo sedem rokov, stalo sa to na jednej z fariem môjho pána, neďaleko Leeovho mlyna. Nebolo mi dovolené, aby som bol pri nej počas jej choroby, smrti alebo pohrebu. kým som sa o tom dozvedel, bola už dávno po smrti. Keďže som nikdy nezažil vo významnej miere jej utišujúcu prítomnosť, jej nežnosť a pozornú starostlivosť, prijal som správy o jej smrti s podobnými emóciami, aké by som cítil pri smrti nejakého cudzinca. .skazené túžby a ich dôsledky
Keďže bola tak náhle povolaná, opustila ma bez jediného náznaku o tom, kto bol môj otec. Klebeta o tom, že mojím otcom môže byť môj pán môže alebo nemusí byť pravdivá, a či už je pravdivá, alebo nie, má pre mňa malý význam. A to dovtedy, kým platí do očí bijúca odpornosť, ktorú si objednali a schválili majitelia otrokov, podľa ktorej deti otrokýň budú vždy nasledovať život svojich matiek. Toto sa vykonáva, samozrejme, najmä kvôli ich sexuálnym chúťkam, aby bola ukojená ich skazená sexuálna túžba, ktorá pre nich znamená úžitok aj potešenie, len aby pritom ich ľstivé a prefíkané pravidlá neohrozili ich dvojaké vzťahy otca a pána.
Viem o prípadoch, a treba to spomenúť, že takto počaté deti otrokýň zažívajú väčšie strasti a utrpenie a musia sa potýkať s väčšími problémami, ako iní. Na prvom mieste sú prehreškom pre ich paničky. Pani domu je vždy pripravená nájsť na nich chybu, a oni môžu len zriedka urobiť niečo, čím by si ju udobrili. Nič ich tak nepoteší, ako to, keď ich majú pod dohľadom, najmä ak panie domu podozrievajú svojich manželov, že svojim mulatským deťom robia ústupky, ktoré sa nedostávajú iným čiernym otrokom. Pán je často donútený, aby radšej predal celú skupinu otrokov, ktorá sa neteší úcte jeho bielej manželky, a musí zažiť krutosť, ktorá sa dotkne každého, kto si uvedomí, že otec predáva svoje vlastné deti obchodníkom so živým mäsom. Pre pána je to často diktát ľudskosti, pretože, ak to neurobí, musí ich sám nielen bičovať, ale musí sa pozerať, ako jeho biely syn zviaže svojho trochu tmavšieho brata a do krvi ho bičuje a ak pritom z jeho úst vyjde čo i len slovko nesúhlasu, všetko sa len zhorší. Pre pána samotného, aj otroka, ktorého by chcel brániť. .chamovi dediči
Každý rok znamená príchod celých zástupov takejto triedy otrokov. Nemám pochybnosti, že to bude mať svoje následky. Jeden veľký štátnik z Juhu predpovedal, že otroctvo čaká koniec len pre nevyhnutný populačný zákon. Či už sa toto proroctvo niekedy naplní, alebo nie, je jasné, že na Juhu vyrastá v otroctve celkom inak vyzerajúca skupina ľudí. Líši sa od tých, ktorí boli pôvodne do tejto krajiny dovezení z Afriky a ak ich narastajúci počet neprinesie nič dobré, bude to len potvrdenie argumentu, že Boh preklial Chama (odkaz na Knihu Genezis a Noeho kliatbu svojho syna Chama, čo sa používalo ako biblický argument na ospravedlnenie otroctva, poznámka prekladateľa), a teda americké otroctvo je správne. Ak sú podľa Písma potomkovia Chama jediní, ktorí môžu byť zotročení, tak sa čoskoro otroctvo na Juhu dostane do sporu s Bibliou. Pretože každý rok prichádzajú na svet tisíce takých, ako ja, ktorí vďačia za svoju existenciu svojim bielym otcom a títo otcovia sú najčastejšie ich pánmi.
Ja som mal dvoch pánov. Prvý sa volal Anthony, nepamätám si jeho krstné meno. Volali ho kapitán Anthony, titul pravdepodobne získal počas plavieb na Chesapeake Bay. Nebol považovaný za bohatého otrokára. Vlastnil dve alebo tri farmy a asi tridsať otrokov. Na jeho farmy a otrokov dával pozor dozorca. Jeho meno bolo Plummer. Pán Plummer bol mizerný človek a pijan, hrubé a surové monštrum. Vždy prišiel ozbrojený. Zažil som ho, ako mláti a bije ženy po ich hlavách tak hrubo, že dokonca aj pána rozzúrila jeho krutosť a musel mu pohroziť, že ak si nedá pozor, bude ho musieť zbičovať. Náš pán však nebol žiadny humánny otrokár. Aby ho dozorca vyprovokoval, musel sa správať obzvlášť barbarsky. Bol to krutý človek, stvrdnutý životom otrokára. Občas ho potešilo, ak mohol len tak pre potešenie zbičovať otroka. Často ma pred východom slnka zobudilo srdcervúce jačanie mojej tety, ktorú zvykol pripútať k trámu a bičovať jej nahý chrbát, až kým nebol celý krvavý. Žiadne slová, slzy ani modlitby jeho skrvavenej obete nepohli jeho železným srdcom. Čím hlasnejšie kričala, tým viac ju bičoval. A tam, kde sa jej krv pustila najviac, tam udieral najčastejšie. Bičoval ju preto, aby ju donútil plakať, bičoval ju, aby ju donútil mlčať. Pamätám si, ako som bol svedkom tejto hroznej exhibície po prvý raz. Bol som ešte dieťa, ale pamätám si to dobre. Nikdy na to nezabudnem. Bolo to prvýkrát a potom ešte veľakrát, čo som bol donútený byť niečoho takého účastný. Strašne ma to zasiahlo. Bola to zakrvavená brána, vstup do pekla otroctva, ktorou som musel prejsť. Bol to ten najhroznejší výjav. Kiež by som mohol dať na papier pocity, ktoré som vtedy mal. Frederick Douglass (1818 –1895) získal medzinárodnú reputáciu ako veľký rečník a bojovník proti otroctvu. Po smrti prvej manželky, s ktorou mal päť detí, sa oženil s beloškou, čo vyvolalo škandál. Bol aktívny vo viacerých politických kampaniach a neskôr zastával viaceré politické úrady vrátane ministra a generálneho konzula na Haiti počas vlády prezidenta Benjamina Harrisona. Jeho dom vo Washingtone DC je národnokultúrnou pamiatkou USA. Predpokladá sa, že jeho otcom bol Aaron Anthony, spomínaný v úryvku.
Moja mama sa volala Harriet Baileyová. Bola dcérou Izáka a Betsey Baileyovcov, obidvaja boli farební a dosť čierni. Moja mama mala tmavšiu pokožku ako jej otec aj mama.
Môj otec bol beloch. Podľa všetkého, čo som o svojom pôvode počul, bol biely. Šepkalo sa aj to, že mojím otcom bol môj pán. Či je to tak, alebo je to nepravdivé, to nedokážem posúdiť. Od svojej matky som bol oddelený ešte ako dieťa, ešte predtým, ako som ju ako matku stihol spoznať. V Marylande, odkiaľ som utiekol, je takáto prax, oddeliť deti od matky v skorom veku, bežná. Zväčša sa to deje predtým, než dieťa dosiahne dvanásť mesiacov. Matka je od dieťaťa oddelená a najatá na prácu na farme v dostatočnej vzdialenosti. Dieťa dajú do opatery nejakej staršej ženy, príliš starej na prácu. Nevyhnutným dôsledkom je, že sa zničí vývoj vzťahu dieťaťa k matke a prirodzené city matky k dieťaťu.
Nevidel som svoju matku, bez toho, aby som vedel, že je to ona, viac ako štyri- alebo päťkrát v mojom živote. Vždy to bolo nakrátko a v noci. Bola najatá pánom Stewartom, čo bolo asi dvanásť míl od môjho domova. Podnikla tie cesty, len aby ma videla, vždy to bolo v noci, išla peši po celodennej práci. Pracovala na poli, čo znamenalo, že ak nebola počas východu slnka na poli, bola zbičovaná. Taký bol trest, ak nemal otrok špeciálne povolenie od pána. Povolenie bolo len zriedka možné získať. Nepamätám si, že by som niekedy videl svoju mamu v dennom svetle. Bola so mnou iba v noci. Bola so mnou, uložila ma spať, a dlho predtým, než som vstal, musela odísť. Odohralo sa medzi nami len veľmi málo spoločných rozhovorov. Smrť veľmi skoro ukončila to málo, čo medzi nami mohlo byť, keď žila, so všetkým tým biedením a utrpením. Zomrela, keď som mohol mať okolo sedem rokov, stalo sa to na jednej z fariem môjho pána, neďaleko Leeovho mlyna. Nebolo mi dovolené, aby som bol pri nej počas jej choroby, smrti alebo pohrebu. kým som sa o tom dozvedel, bola už dávno po smrti. Keďže som nikdy nezažil vo významnej miere jej utišujúcu prítomnosť, jej nežnosť a pozornú starostlivosť, prijal som správy o jej smrti s podobnými emóciami, aké by som cítil pri smrti nejakého cudzinca. .skazené túžby a ich dôsledky
Keďže bola tak náhle povolaná, opustila ma bez jediného náznaku o tom, kto bol môj otec. Klebeta o tom, že mojím otcom môže byť môj pán môže alebo nemusí byť pravdivá, a či už je pravdivá, alebo nie, má pre mňa malý význam. A to dovtedy, kým platí do očí bijúca odpornosť, ktorú si objednali a schválili majitelia otrokov, podľa ktorej deti otrokýň budú vždy nasledovať život svojich matiek. Toto sa vykonáva, samozrejme, najmä kvôli ich sexuálnym chúťkam, aby bola ukojená ich skazená sexuálna túžba, ktorá pre nich znamená úžitok aj potešenie, len aby pritom ich ľstivé a prefíkané pravidlá neohrozili ich dvojaké vzťahy otca a pána.
Viem o prípadoch, a treba to spomenúť, že takto počaté deti otrokýň zažívajú väčšie strasti a utrpenie a musia sa potýkať s väčšími problémami, ako iní. Na prvom mieste sú prehreškom pre ich paničky. Pani domu je vždy pripravená nájsť na nich chybu, a oni môžu len zriedka urobiť niečo, čím by si ju udobrili. Nič ich tak nepoteší, ako to, keď ich majú pod dohľadom, najmä ak panie domu podozrievajú svojich manželov, že svojim mulatským deťom robia ústupky, ktoré sa nedostávajú iným čiernym otrokom. Pán je často donútený, aby radšej predal celú skupinu otrokov, ktorá sa neteší úcte jeho bielej manželky, a musí zažiť krutosť, ktorá sa dotkne každého, kto si uvedomí, že otec predáva svoje vlastné deti obchodníkom so živým mäsom. Pre pána je to často diktát ľudskosti, pretože, ak to neurobí, musí ich sám nielen bičovať, ale musí sa pozerať, ako jeho biely syn zviaže svojho trochu tmavšieho brata a do krvi ho bičuje a ak pritom z jeho úst vyjde čo i len slovko nesúhlasu, všetko sa len zhorší. Pre pána samotného, aj otroka, ktorého by chcel brániť. .chamovi dediči
Každý rok znamená príchod celých zástupov takejto triedy otrokov. Nemám pochybnosti, že to bude mať svoje následky. Jeden veľký štátnik z Juhu predpovedal, že otroctvo čaká koniec len pre nevyhnutný populačný zákon. Či už sa toto proroctvo niekedy naplní, alebo nie, je jasné, že na Juhu vyrastá v otroctve celkom inak vyzerajúca skupina ľudí. Líši sa od tých, ktorí boli pôvodne do tejto krajiny dovezení z Afriky a ak ich narastajúci počet neprinesie nič dobré, bude to len potvrdenie argumentu, že Boh preklial Chama (odkaz na Knihu Genezis a Noeho kliatbu svojho syna Chama, čo sa používalo ako biblický argument na ospravedlnenie otroctva, poznámka prekladateľa), a teda americké otroctvo je správne. Ak sú podľa Písma potomkovia Chama jediní, ktorí môžu byť zotročení, tak sa čoskoro otroctvo na Juhu dostane do sporu s Bibliou. Pretože každý rok prichádzajú na svet tisíce takých, ako ja, ktorí vďačia za svoju existenciu svojim bielym otcom a títo otcovia sú najčastejšie ich pánmi.
Ja som mal dvoch pánov. Prvý sa volal Anthony, nepamätám si jeho krstné meno. Volali ho kapitán Anthony, titul pravdepodobne získal počas plavieb na Chesapeake Bay. Nebol považovaný za bohatého otrokára. Vlastnil dve alebo tri farmy a asi tridsať otrokov. Na jeho farmy a otrokov dával pozor dozorca. Jeho meno bolo Plummer. Pán Plummer bol mizerný človek a pijan, hrubé a surové monštrum. Vždy prišiel ozbrojený. Zažil som ho, ako mláti a bije ženy po ich hlavách tak hrubo, že dokonca aj pána rozzúrila jeho krutosť a musel mu pohroziť, že ak si nedá pozor, bude ho musieť zbičovať. Náš pán však nebol žiadny humánny otrokár. Aby ho dozorca vyprovokoval, musel sa správať obzvlášť barbarsky. Bol to krutý človek, stvrdnutý životom otrokára. Občas ho potešilo, ak mohol len tak pre potešenie zbičovať otroka. Často ma pred východom slnka zobudilo srdcervúce jačanie mojej tety, ktorú zvykol pripútať k trámu a bičovať jej nahý chrbát, až kým nebol celý krvavý. Žiadne slová, slzy ani modlitby jeho skrvavenej obete nepohli jeho železným srdcom. Čím hlasnejšie kričala, tým viac ju bičoval. A tam, kde sa jej krv pustila najviac, tam udieral najčastejšie. Bičoval ju preto, aby ju donútil plakať, bičoval ju, aby ju donútil mlčať. Pamätám si, ako som bol svedkom tejto hroznej exhibície po prvý raz. Bol som ešte dieťa, ale pamätám si to dobre. Nikdy na to nezabudnem. Bolo to prvýkrát a potom ešte veľakrát, čo som bol donútený byť niečoho takého účastný. Strašne ma to zasiahlo. Bola to zakrvavená brána, vstup do pekla otroctva, ktorou som musel prejsť. Bol to ten najhroznejší výjav. Kiež by som mohol dať na papier pocity, ktoré som vtedy mal. Frederick Douglass (1818 –1895) získal medzinárodnú reputáciu ako veľký rečník a bojovník proti otroctvu. Po smrti prvej manželky, s ktorou mal päť detí, sa oženil s beloškou, čo vyvolalo škandál. Bol aktívny vo viacerých politických kampaniach a neskôr zastával viaceré politické úrady vrátane ministra a generálneho konzula na Haiti počas vlády prezidenta Benjamina Harrisona. Jeho dom vo Washingtone DC je národnokultúrnou pamiatkou USA. Predpokladá sa, že jeho otcom bol Aaron Anthony, spomínaný v úryvku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.