Obaja autori, Richard Debnár aj Tomáš Čejka, sú rodičia a zároveň chovatelia domácich zvierat, preto sme im položili pár otázok, ako využiť skúsenosti s deťmi pri zvieratách alebo naopak. Vychádzali sme pritom z knihy novinárky New York Times Amy Sutherlandovej, vyšla v češtine pod názvom Co mě výcvik zvířat naučil o živote, lásce a manželství s podtitulom Proč metody výcviku zvířat fungují i u lidí. Ak vás predstava, že deti sa dajú cvičiť ako zvieratá, pohoršuje, tak si nalejte na upokojenie vianočný punč a vedzte, že moderný výcvik zvierat aj výchova detí, to je v prvom rade tvrdá drezúra tých, čo sú za ne zodpovední. .čo majú podľa vás deti a zvieratá spoločné okrem tých krásnych veľkých očí?
RD: Bezhranične milujú rodičov, tvária sa, že nepočujú a najlepšie vyzerajú v reklamách. Menia dospelým hlasy až do fistuly a rovnako zásadne vedia zmeniť ich život.
TČ: Sú pekne vypočítavé, deti vďaka vyššej emocionálnej inteligencii o niečo viac ako belgické ovčiaky a mačky. Pre zvieratá sme aspoň občas autoritou, už len preto, že si uvedomujú, že ich kŕmime a vďaka nám spia v teple. Deti majú už od útleho veku mimoriadne kvalitné právne povedomie, dostatok informácií a argumentov na to, aby svoj egocentrizmus a egoizmus brali ako samozrejmú vec. .čo vás naučili zvieratá o deťoch, a naopak?
RD: Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť.
TČ: Že máme byť aj so ženou vo všetkom dôslední. „Uprac si izbičku, lebo s nami nepôjdeš do cukrárne!“ „Fuj, pustíš tú zdochlinu, no počkaj!“ Nakoniec človek aj tak kapituluje, lebo má strašnú chuť na karamelový veterník a vo svojom veku už nie je taký obratný, aby psa dobehol a z papule mu vyrval ulovenú korisť. .amy Sutherlandová radí, odmeňovať len správanie, o ktoré stojíte a správanie, o ktoré nestojíte, absolútne ignorovať. Čo vy na to?
RD: Rodič ignorant bude asi istým spôsobom pomýlený. Nemôžem ignorovať chrapúnstvo, sebectvo a násilie. Ani to, keď mi naša mačka vbehne do postele, keď to má zakázané, čo pochopí každý, kto má alergiu na mačky.
TČ: Neviem si predstaviť, že by som ignoroval to, že syn susedovi vypustil na aute pneumatiky, alebo že sa pes podhrabal do jeho záhrady a rozdupal hyacinty a ako bonus tam po sebe nechal kôpku. Neviem si predstaviť ani to, že by som odmeňoval syna za to, že sa pritúli a že sa ešte nehanbí prejaviť mi svoju náklonnosť. .amy tiež radí: Vydržať a nepoľaviť! Stačí raz za rok nevydržať žobrajúci pohľad psa a niečo mu od stola hodiť, bude to skúšať stále. Stačí raz podľahnúť nervydrásajúcemu revu dieťaťa a dieťa bude vedieť, že keď vydrží dostatočne dlho, dosiahne, čo chce. Ako toto môže vydržať milujúci rodič či majiteľ?
RD: Nemôže to vydržať. Preto vymysleli kvalitný alkohol. Každé dieťa skôr či neskôr pochopí, čo platí na jeho rodičov. Ide len o vyvážený pomer akcie a reakcie. Snažím sa byť milujúca autorita.
TČ: S tým žobrajúcim psom, to je absolútna pravda. Smutnému psiemu pohľadu však viem odolať. Jednoducho tak, že ho zaženiem na miesto, takže moje prísne oko jeho smutné oko nevidí a srdce ma potom nebolí. Horšie je to s deťmi, ktoré majú neskutočný talent pre srdcervúcu hlasovú melodiku a špecifické žobravé frázovanie a herecké sklony hodné antickej drámy či telenovely. Nad to sa človeku občas nepodarí povzniesť, najmä na verejnosti, pokiaľ na seba nechce zbytočne upútavať pozornosť. .amy do tretice: Ak beriete nejaké správanie za samozrejmosť, ak ho občas neodmeňujete, vymizne.
TČ: Nesúhlasím. Možno trocha od veci: istý čas som si myslel, že je dobré psa pochváliť po tom, čo si hneď po vybehnutí z domu vybaví bezodkladne svoje fyziologické potreby. Neskôr sa mi jeden skúsený kynológ smial, že pes na mňa musí pozerať ako na blbca. Je to podobné, akoby sme sa za takéto niečo navzájom chválili a po pleci potľapkávali aj my ľudia.
RD: Používam slovo ďakujem nielen vtedy, keď syn vyloží umývačku. A chválim do zbláznenia. Ak si myslíte, že deti cítia vašu radosť, že niečo urobili dobre, spomeňte si na svoje detstvo a povedzte im to nahlas. Pokojne aj každý deň. Mačkám je to jedno. .ako prežiť v zdraví Vianoce s okatými stvoreniami?
TČ: Napriek klasickému stereotypu v myslení, podľa ktorého s deťmi treba pre upevňovanie svorkových sociálnych väzieb piecť vianočné pečivo a spievať koledy, odporúčal by som takéto riskantné aktivity obmedziť na minimum. Podobné pravidlo platí pri svornom ozdobovaní stromčeka, najmä ak používame klasické rozbitné ozdoby po prarodičoch a nemáme uzavretú výhodnú životnú poistku. Okrem toho, tie iskričky šťastia v očiach detí, pre ktoré by vraj mal každý rodič urobiť maximum, môžu byť príčinou ťažko uhasiteľných emotívnych požiarov medzi jednotlivými členmi rodiny.
RD: A nenúťte ich jesť kapra, keď nechcú.
RD: Bezhranične milujú rodičov, tvária sa, že nepočujú a najlepšie vyzerajú v reklamách. Menia dospelým hlasy až do fistuly a rovnako zásadne vedia zmeniť ich život.
TČ: Sú pekne vypočítavé, deti vďaka vyššej emocionálnej inteligencii o niečo viac ako belgické ovčiaky a mačky. Pre zvieratá sme aspoň občas autoritou, už len preto, že si uvedomujú, že ich kŕmime a vďaka nám spia v teple. Deti majú už od útleho veku mimoriadne kvalitné právne povedomie, dostatok informácií a argumentov na to, aby svoj egocentrizmus a egoizmus brali ako samozrejmú vec. .čo vás naučili zvieratá o deťoch, a naopak?
RD: Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť.
TČ: Že máme byť aj so ženou vo všetkom dôslední. „Uprac si izbičku, lebo s nami nepôjdeš do cukrárne!“ „Fuj, pustíš tú zdochlinu, no počkaj!“ Nakoniec človek aj tak kapituluje, lebo má strašnú chuť na karamelový veterník a vo svojom veku už nie je taký obratný, aby psa dobehol a z papule mu vyrval ulovenú korisť. .amy Sutherlandová radí, odmeňovať len správanie, o ktoré stojíte a správanie, o ktoré nestojíte, absolútne ignorovať. Čo vy na to?
RD: Rodič ignorant bude asi istým spôsobom pomýlený. Nemôžem ignorovať chrapúnstvo, sebectvo a násilie. Ani to, keď mi naša mačka vbehne do postele, keď to má zakázané, čo pochopí každý, kto má alergiu na mačky.
TČ: Neviem si predstaviť, že by som ignoroval to, že syn susedovi vypustil na aute pneumatiky, alebo že sa pes podhrabal do jeho záhrady a rozdupal hyacinty a ako bonus tam po sebe nechal kôpku. Neviem si predstaviť ani to, že by som odmeňoval syna za to, že sa pritúli a že sa ešte nehanbí prejaviť mi svoju náklonnosť. .amy tiež radí: Vydržať a nepoľaviť! Stačí raz za rok nevydržať žobrajúci pohľad psa a niečo mu od stola hodiť, bude to skúšať stále. Stačí raz podľahnúť nervydrásajúcemu revu dieťaťa a dieťa bude vedieť, že keď vydrží dostatočne dlho, dosiahne, čo chce. Ako toto môže vydržať milujúci rodič či majiteľ?
RD: Nemôže to vydržať. Preto vymysleli kvalitný alkohol. Každé dieťa skôr či neskôr pochopí, čo platí na jeho rodičov. Ide len o vyvážený pomer akcie a reakcie. Snažím sa byť milujúca autorita.
TČ: S tým žobrajúcim psom, to je absolútna pravda. Smutnému psiemu pohľadu však viem odolať. Jednoducho tak, že ho zaženiem na miesto, takže moje prísne oko jeho smutné oko nevidí a srdce ma potom nebolí. Horšie je to s deťmi, ktoré majú neskutočný talent pre srdcervúcu hlasovú melodiku a špecifické žobravé frázovanie a herecké sklony hodné antickej drámy či telenovely. Nad to sa človeku občas nepodarí povzniesť, najmä na verejnosti, pokiaľ na seba nechce zbytočne upútavať pozornosť. .amy do tretice: Ak beriete nejaké správanie za samozrejmosť, ak ho občas neodmeňujete, vymizne.
TČ: Nesúhlasím. Možno trocha od veci: istý čas som si myslel, že je dobré psa pochváliť po tom, čo si hneď po vybehnutí z domu vybaví bezodkladne svoje fyziologické potreby. Neskôr sa mi jeden skúsený kynológ smial, že pes na mňa musí pozerať ako na blbca. Je to podobné, akoby sme sa za takéto niečo navzájom chválili a po pleci potľapkávali aj my ľudia.
RD: Používam slovo ďakujem nielen vtedy, keď syn vyloží umývačku. A chválim do zbláznenia. Ak si myslíte, že deti cítia vašu radosť, že niečo urobili dobre, spomeňte si na svoje detstvo a povedzte im to nahlas. Pokojne aj každý deň. Mačkám je to jedno. .ako prežiť v zdraví Vianoce s okatými stvoreniami?
TČ: Napriek klasickému stereotypu v myslení, podľa ktorého s deťmi treba pre upevňovanie svorkových sociálnych väzieb piecť vianočné pečivo a spievať koledy, odporúčal by som takéto riskantné aktivity obmedziť na minimum. Podobné pravidlo platí pri svornom ozdobovaní stromčeka, najmä ak používame klasické rozbitné ozdoby po prarodičoch a nemáme uzavretú výhodnú životnú poistku. Okrem toho, tie iskričky šťastia v očiach detí, pre ktoré by vraj mal každý rodič urobiť maximum, môžu byť príčinou ťažko uhasiteľných emotívnych požiarov medzi jednotlivými členmi rodiny.
RD: A nenúťte ich jesť kapra, keď nechcú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.