Pritom všetkom nejde o akýsi lokálny fenomén. Svoju vianočnú klasiku majú Francúzi, Nemci, Briti, Poliaci, Španieli, Američania, a tak ďalej. Ak dochádza k prieniku, tak zväčša prostredníctvom filmov s vianočnou tematikou, ktoré sa ocitli v globálnej distribúcii. Časom sa unifikujú aj televízne Vianoce. Žiadna Popoluška, Kubo, Noc pred Kračúnom, Vianočné oblátky a Vianoce Adama Boronču, ale Sám doma, Všade samé zvončeky, Santa Klaus a Vianočné prázdniny.
A s každou ďalšou generáciou to bude iba horšie, televízne Vianoce totiž môžeme vnímať aj ako sviatky generačnej pamäti, sviatky, počas ktorých sa dívame na programy, na ktoré sme sa dívali, keď boli Vianoce najsilnejšie. V detstve. Preto mám vo svojom zozname Kuba, a keď ho cez sviatky znova neuvidím, bude my chýbať, a preto, keď u nás začiatkom deväťdesiatych rokov trávil Vianoce lektor z Ameriky, jeho najväčšou starosťou bolo, kde zoženie videoprehrávač s NTSC normou, aby si mohol pozrieť Život je krásny Franka Capru. Krásny film, mimochodom, súčasť ich sviatkov, taká dôležitá, ako u nás, povedzme, Popoluška, ale aj taký starý ako Popoluška, preto sa súčasťou globálnych televíznych Vianoc budúcnosti už nestane.
Popoluškina pozícia ako nevyhnutnej súčasti vianočného televízneho folklóru u nás však nie je neotrasiteľná, naopak, už niektorí z mojich tohtoročných študentov (rok narodenia 1990 plus mínus) ju v zozname vianočnej klasiky vôbec neuvideli. Sám doma tam mali všetci.
Nie je to dobré ani zlé, lebo, nech sa na to pozriem z akejkoľvek strany, výsledok je vždy rovnaký. Na Vianoce treba telku vypnúť. Bizarným paradoxom totiž je, že veľmi podstatná časť týchto programov je autotematická, akoby tráviť Vianoce znamenalo dívať sa na Vianoce stvárnené vo filme či televíznej inscenácii. A tak to predsa nie je. Milostiplné a požehnané sviatky vospolok prajem.
A s každou ďalšou generáciou to bude iba horšie, televízne Vianoce totiž môžeme vnímať aj ako sviatky generačnej pamäti, sviatky, počas ktorých sa dívame na programy, na ktoré sme sa dívali, keď boli Vianoce najsilnejšie. V detstve. Preto mám vo svojom zozname Kuba, a keď ho cez sviatky znova neuvidím, bude my chýbať, a preto, keď u nás začiatkom deväťdesiatych rokov trávil Vianoce lektor z Ameriky, jeho najväčšou starosťou bolo, kde zoženie videoprehrávač s NTSC normou, aby si mohol pozrieť Život je krásny Franka Capru. Krásny film, mimochodom, súčasť ich sviatkov, taká dôležitá, ako u nás, povedzme, Popoluška, ale aj taký starý ako Popoluška, preto sa súčasťou globálnych televíznych Vianoc budúcnosti už nestane.
Popoluškina pozícia ako nevyhnutnej súčasti vianočného televízneho folklóru u nás však nie je neotrasiteľná, naopak, už niektorí z mojich tohtoročných študentov (rok narodenia 1990 plus mínus) ju v zozname vianočnej klasiky vôbec neuvideli. Sám doma tam mali všetci.
Nie je to dobré ani zlé, lebo, nech sa na to pozriem z akejkoľvek strany, výsledok je vždy rovnaký. Na Vianoce treba telku vypnúť. Bizarným paradoxom totiž je, že veľmi podstatná časť týchto programov je autotematická, akoby tráviť Vianoce znamenalo dívať sa na Vianoce stvárnené vo filme či televíznej inscenácii. A tak to predsa nie je. Milostiplné a požehnané sviatky vospolok prajem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.