.na úvod niekoľko suchých čísiel: 23,8 percenta / 733 511 hlasov (rok 1992, kandidovalo 23 strán, do parlamentu sa dostalo 5), 13,1 percenta / 374 427 hlasov (rok 1994, kandidovalo 17 strán, dostalo sa 6), 5,8 percenta / 194 264 hlasov (rok 1998, kandidovalo 17 strán, dostalo sa 6), 18,2 percenta / 522 885 hlasov (rok 2002, kandidovalo 25 strán, dostalo sa 7), 12,0 percenta / 275 815 hlasov (rok 2006, kandidovalo 21 strán, dostalo sa 6), 15,9 percenta / 402 153 (rok 2010, kandidovalo 18 strán, dostalo sa 6).
.prepadnuté hlasy
Tieto čísla udávajú relatívne podiely a absolútne počty hlasov v jednotlivých parlamentných voľbách, ktoré sa nepremietli do mandátov, pretože politické strany, ktoré ich dostali, neprekročili stanovené kvórum 5 percent. Uvedené hlasy sa zvyknú označovať aj ako prepadnuté hlasy, ktoré v konečnom dôsledku nemali priamy vplyv na zloženie parlamentu, i keď nepriamo práve tým, že sa pri rozdeľovaní mandátov k týmto hlasom neprihliadalo, umožnili vznik vládnych koalícií, ktoré by inak pravdepodobne nevznikli. Exemplárnym príkladom bol rok 1992, keď prepad takmer štvrtiny platných hlasov spôsobil, že HZDS získalo 74 poslaneckých mandátov, pričom pri nulovom prepade by ich malo len 57. Podobne však napríklad vo voľbách 2002 umožnil fakt, že do parlamentu nepostúpila ani jedna zo strán SNS a PSNS, vznik druhej Dzurindovej vlády.
Vysledovať nejakú logiku či závislosť medzi percentom prepadnutých hlasov a konkrétnymi parametrami príslušných parlamentných volieb je naozaj ťažké. Mohlo by sa zdať, že samotný počet kandidujúcich strán má vplyv na počet prepadnutých hlasov, alebo inak povedané, čím viac strán kandiduje, tým väčšie percento prepadnutých hlasov sa dá očakávať. Historická skúsenosť túto súvislosť celkom nepotvrdzuje, i keď, na druhej strane, k najväčšiemu prepadu hlasov prišlo práve pri voľbách, keď kandidoval najväčší počet politických subjektov (23, respektíve 25).
.získa Smer väčšinu?
Nadchádzajúce voľby budú historické aj tým, že v nich bude kandidovať doposiaľ najväčší počet strán a hnutí, konkrétne 26 – i keď rovnako to bolo aj v roku 2002, vtedy však DS krátko pred voľbami odstúpila. Preto sa dá očakávať, že aj prepad hlasov môže byť o čosi výraznejší. Posledný prieskum agentúry FOCUS zo začiatku decembra minulého roka síce ukazoval prepad hlasov len na úrovni približne 11 percent, zároveň sa však až tri politické subjekty pohybovali tesne nad hranicou zvoliteľnosti (Obyčajní ľudia – Nezávislé osobnosti, SaS a SNS). Okrem toho sa ponuka politických strán kandidujúcich v nadchádzajúcich parlamentných voľbách výrazne rozrástla. Reálnu nádej na vstup do parlamentu má 6-7 subjektov. Zostávajúce strany pravdepodobne kvórum v podobe 5 percent neprekročia. Ak tieto subjekty na seba naviažu v priemere čo i len necelé percento hlasov, potom sa len z tohto titulu prepad priblíži k 20 percentám. A ak by takpovediac „zahučala“ niektorá zo strán, ktoré sa v súčasnosti pohybujú tesne nad hranicou zvoliteľnosti, tak by prepad hlasov mohol byť ešte výraznejší.
Aké dôsledky to môže mať? Predpokladajme teda, že v najbližších voľbách môže prepadnúť približne pätina platných hlasov. To znamená, že mandáty by sa potom rozdeľovali na základe 80 % platných hlasov. Aby jediná strana pri týchto predpokladoch získala väčšinu v parlamente (teda 76 mandátov), jej volebný výsledok by sa musel pohybovať na úrovni 40 percent, v prípade vyššieho prepadu by jej, samozrejme, stačilo menej. Ponechávam na čitateľa, aby si vytvoril vlastný názor, do akej miery je takýto scenár reálny.
Autor je sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS.
.prepadnuté hlasy
Tieto čísla udávajú relatívne podiely a absolútne počty hlasov v jednotlivých parlamentných voľbách, ktoré sa nepremietli do mandátov, pretože politické strany, ktoré ich dostali, neprekročili stanovené kvórum 5 percent. Uvedené hlasy sa zvyknú označovať aj ako prepadnuté hlasy, ktoré v konečnom dôsledku nemali priamy vplyv na zloženie parlamentu, i keď nepriamo práve tým, že sa pri rozdeľovaní mandátov k týmto hlasom neprihliadalo, umožnili vznik vládnych koalícií, ktoré by inak pravdepodobne nevznikli. Exemplárnym príkladom bol rok 1992, keď prepad takmer štvrtiny platných hlasov spôsobil, že HZDS získalo 74 poslaneckých mandátov, pričom pri nulovom prepade by ich malo len 57. Podobne však napríklad vo voľbách 2002 umožnil fakt, že do parlamentu nepostúpila ani jedna zo strán SNS a PSNS, vznik druhej Dzurindovej vlády.
Vysledovať nejakú logiku či závislosť medzi percentom prepadnutých hlasov a konkrétnymi parametrami príslušných parlamentných volieb je naozaj ťažké. Mohlo by sa zdať, že samotný počet kandidujúcich strán má vplyv na počet prepadnutých hlasov, alebo inak povedané, čím viac strán kandiduje, tým väčšie percento prepadnutých hlasov sa dá očakávať. Historická skúsenosť túto súvislosť celkom nepotvrdzuje, i keď, na druhej strane, k najväčšiemu prepadu hlasov prišlo práve pri voľbách, keď kandidoval najväčší počet politických subjektov (23, respektíve 25).
.získa Smer väčšinu?
Nadchádzajúce voľby budú historické aj tým, že v nich bude kandidovať doposiaľ najväčší počet strán a hnutí, konkrétne 26 – i keď rovnako to bolo aj v roku 2002, vtedy však DS krátko pred voľbami odstúpila. Preto sa dá očakávať, že aj prepad hlasov môže byť o čosi výraznejší. Posledný prieskum agentúry FOCUS zo začiatku decembra minulého roka síce ukazoval prepad hlasov len na úrovni približne 11 percent, zároveň sa však až tri politické subjekty pohybovali tesne nad hranicou zvoliteľnosti (Obyčajní ľudia – Nezávislé osobnosti, SaS a SNS). Okrem toho sa ponuka politických strán kandidujúcich v nadchádzajúcich parlamentných voľbách výrazne rozrástla. Reálnu nádej na vstup do parlamentu má 6-7 subjektov. Zostávajúce strany pravdepodobne kvórum v podobe 5 percent neprekročia. Ak tieto subjekty na seba naviažu v priemere čo i len necelé percento hlasov, potom sa len z tohto titulu prepad priblíži k 20 percentám. A ak by takpovediac „zahučala“ niektorá zo strán, ktoré sa v súčasnosti pohybujú tesne nad hranicou zvoliteľnosti, tak by prepad hlasov mohol byť ešte výraznejší.
Aké dôsledky to môže mať? Predpokladajme teda, že v najbližších voľbách môže prepadnúť približne pätina platných hlasov. To znamená, že mandáty by sa potom rozdeľovali na základe 80 % platných hlasov. Aby jediná strana pri týchto predpokladoch získala väčšinu v parlamente (teda 76 mandátov), jej volebný výsledok by sa musel pohybovať na úrovni 40 percent, v prípade vyššieho prepadu by jej, samozrejme, stačilo menej. Ponechávam na čitateľa, aby si vytvoril vlastný názor, do akej miery je takýto scenár reálny.
Autor je sociológ a riaditeľ agentúry FOCUS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.