.dočítali sme sa, že do Ríma ste odišli študovať v roku 1987. Ako sa to vtedy dalo?
Vlakom. (Smiech.) Bol som čerstvo vysvätený kňaz, vtedajší administrátor gréckokatolíckej cirkvi Mons. Ján Hirka oficiálne požiadal o možnosť štúdia v zahraničí. Aj keď išlo len o Poľsko, zamietli mu to. Tak sa zrodila myšlienka odísť do zahraničia inak. Bol v tom kúsok romantiky, neznalosti aj naivity. Požiadal som o možnosť vycestovať na dovolenku do Juhoslávie, tam som opustil svoju turistickú skupinu a prišiel na taliansku ambasádu. Po desiatich dňoch som dostal vízum do Talianska.
.takže ste emigrovali.
Formálne áno, aj keď ja som to tak nebral.
.doma ste boli za útek odsúdený?
Áno, v deň výročia mojej vysviacky som mal súd. Dostal som symbolické dva roky, na súde sa zúčastnila iba moja mama.
.kto vás čakal v Ríme?
Samozrejme, nikto tam o mne nič nevedel. (Úsmev.) Súhrou náhod som sa ešte v Juhoslávii dozvedel, že starostlivosťou o slovenskú cirkev v Ríme je poverený istý juhoslovanský kňaz, synovec biskupa, ktorý ma svätil. Ten mi povedal, že keď sa dostanem do Ríma, aby som sa uňho ohlásil. Takže som vedel jednu adresu a tam som išiel. Na druhý deň som prišiel na úrad, kde dnes pôsobím, stál som však vtedy na opačnej strane stola, predstavil som sa a povedal, že ma zo Slovenska posielajú na štúdiá. Nemal som žiadny papier, poverenie, nič, bolo to len na dobré slovo. Vtedajší arcibiskup Marusin povedal, že aj on bol emigrant, utekal cez Slovensko a ľudia mu tam pomohli, tak mi poskytli štipendium aj ubytovanie v ukrajinskom kolégiu, takže som mal všetko. Mal som kde študovať, kde bývať, mal som zaplatenú školu.
.čo ste študovali?
Východné cirkevné právo na pápežskom východnom inštitúte. Mal som záujem o históriu, ale vtedajší rektor mi odporučil právo, že históriu môžem mať ako hoby. Neskôr som zistil, že to bol právnik. (Smiech.)
.a potom ste sa rektorom tohto inštitútu stali vy.
Bolo to postupné. (Úsmev.)
.čím sa tento inštitút vlastne zaoberá?
Pápežský východný ústav je špecializovaná akademická inštitúcia založená v roku 1917 a je prejavom záujmu pápežov o východné katolícke cirkvi vrátane spolupráce s nekatolíckymi cirkvami. Vznikla v čase, keď slovo ekumenizmus ešte ani neexistovalo.
.na čo slúži?
Na výchovu odborníkov, ktorí pôjdu ako misionári na východ, ale aj na to, aby mali východní katolíci v Ríme dom vyšších štúdii a tiež aby pravoslávni mohli študovať v katolíckom prostredí, a tak sme mohli spoznávať spoločné korene a tradície. Tieto tri princípy sú platné dodnes.
.máme si to predstaviť ako riadnu vysokú školu?
Sme skôr špecializovaná nadstavbová inštitúcia, ktorá má okolo 300 až 400 študentov. Dnes má inštitút dve fakulty. Fakultu východného cirkevného práva, ktorá je jedinou svojho druhu na svete, a fakultu východných cirkevných vied, kam patrí teologická, historická a liturgická sekcia. Študovať tam môžu iba absolventi teológie, študujú tu katolíci, pravoslávni, kňazi aj nekňazi. Práve z pravoslávneho prostredia prichádzajú najčastejšie laici. Máme tiež dobrú knižnicu, nie síce veľkú, ide len o 200-tisíc zväzkov, ale je úzko špecializovaná a odborníci ju vyhľadávajú.
.ako sa vám darí v pravoslávnom prostredí?
Máme troch pravoslávnych učiteľov. Najslávnejší pravoslávny študent a náš odchovanec je carihradský patriarcha Bartolomej, našou inštitúciou prešli viacerí vrcholoví predstavitelia pravoslávnych cirkví. Pravoslávne cirkvi si veľmi vážia činnosť nášho inštitútu aj odborníkov, ktorí tam vyrástli. Svedčí o tom aj to, že boli aj sú pozývaní prednášať do pravoslávnych inštitúcii.
.aké veľké spory a konflikty sa na škole vedú?
Keď sa študuje seriózne, nie je priestor na povrchné polemiky. Takže diskusie samozrejme sú, ale patria k nim aj veľmi dobré osobné vzťahy. Poznanie núti na kritické pozeranie aj na vlastné dejiny, a to odbúrava mnohé predsudky. Za celé tie roky som nepocítil, že by bol medzi študentmi alebo vyučujúcimi nejaký problém. Na akademickej úrovni napätia neexistujú.
.zjednodušený pohľad hovorí, že hlavným problémom medzi katolíkmi a pravoslávnymi je stáročný spor o slovíčko Filioque (v preklade „i zo Syna“) vo vyznaní viery. Je to tak aj v skutočnosti?
Skutočnosť je taká, že to, čo nazývame spormi, je skôr prejavom toho, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Isté rozdiely v interpretácii teologických právd existovali a budú existovať, dnes nikto nepopiera ani legitimitu istých rozdielov pri interpretácii. Chybou je, keď sa tieto odlišné prístupy stávajú zdrojom napätia alebo dôvodom na rozdelenie. Myslím si, že objektívni historici a teológovia chápu, že toto nie je dôvod, aby boli cirkvi rozdelené. Rozdelenie vzniklo a pretrváva z iných dôvodov.
.aké sú to dôvody?
Historické, to by bola dlhá prednáška, začínajúca sa rozdelením Rímskej ríše.
.a dnešné dôvody?
Jediným skutočným dôvodom dnes je rozdielna interpretácia pápežského primátu. Má to teologický základ, o ktorý spor až tak nie je, ale skôr o jeho administratívne dôsledky. Otázka stojí tak, čo chápeme pod slovom primát a ako má byť konkrétne aplikovaný. Je logické, že po toľkých storočiach sú tu isté obavy, že uznanie primátu by znamenalo obmedzenie cirkví. Fakt je aj to, že v západnej cirkvi sa uplatňovanie primátu v posledných storočiach detailnejšie upravilo a skonkretizovalo.
.odkedy existuje váš inštitút, tak sa spor o interpretáciu primátu nejako vyvíja alebo zostáva skôr nemenný?
Cirkevné dokumenty sú dnes ovplyvnené naším inštitútom.
.napríklad?
Napríklad, keď Druhý vatikánsky koncil povedal, že rozdelenie nastalo nie bez viny ľudí z obidvoch strán. To je značný pokrok. Pred koncilom sme pravoslávnych v katolíckej cirkvi nazývali schizmatikmi alebo „takzvanými pravoslávnymi“, dnes hovoríme o „takmer úplnej jednote“ s katolíckou cirkvou, s tým, že majú množstvo známok cirkevného života a množstvo prostriedkov spásy. To všetko je výsledkom činnosti aj tohto inštitútu.
.ďalší rozšírený názor je, že hlavný problém medzi pravoslávnym a katolíckym svetom je konflikt medzi ruským pravoslávím a Rímom. Je to tak?
To je druhý problém. Pravoslávny svet nie je monolit. Katolícka cirkev, v dobrom či zlom, dokáže napokon hovoriť jednotným jazykom, napriek názoru niektorých teológov teda má oficiálny a definitívny postoj k niektorým problémom. Pravoslávna cirkev však neexistuje, poznáme 14 autokefálnych pravoslávnych cirkví, ktoré sú v istom poradí dôležitosti. Tá je daná jednak historicky, kde má primát carihradský patriarcha, a za ním ďalší historickí patriarchovia – alexandrijský, antiochijský, jeruzalemský. Potom sú nové patriarcháty, na prvom mieste moskovský, potom tie, ktoré vznikli v priebehu storočí na Balkáne. Druhá vec je reálna moc, a tam je najváženejší patriarchát moskovský, pretože je najpočetnejší. Aj vnútri pravoslávneho sveta existujú isté napätia, ako dať tie dva prvky do rovnováhy.
.rusi sa správajú ako vodcovia pravoslávia alebo hrajú viac na seba?
Je pochopiteľné, že vzhľadom na počet chcú mať väčšiu váhu. Na druhej strane sú tu uznesenia prvých koncilov, kde sa hovorí o potrebe uznania prednosti historických patriarchátov. Tieto vzťahy sú dosť komplikované. Z pohľadu Západu sa prijalo rozhodnutie, že dialóg sa nevedie s jednotlivými cirkvami, ale s celým pravoslávím. Ide o kolektívny orgán, čo prienik názorov sťažuje.
.ktorá z pravoslávnych cirkví je najviac protikatolícka? Počas vojny na Balkáne sa zdalo, že srbská.
To sa nedá tak povedať. Netreba zabúdať, že etnická a náboženská identita sa prepletá. Keď sa na Balkáne povie katolík, myslí sa Chorvát, keď sa povie pravoslávny, myslí sa Srb. Takto sa do cirkevnej roviny prenášajú etnické a politické napätia. Iným prípadom je snaha potvrdiť vlastnú konzervatívnosť antikatolíckou rétorikou. Ale často záleží na tom, s kým hovoríte, aké má vzdelanie a úmysly. Niekedy sa tí istí ľudia v kontakte s obyčajnými veriacimi vyjadrujú inak ako na ekumenickom dialógu.
.o bývalom pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý sa snažil o zblíženie s pravoslávím, sa hovorilo, že jeho najväčším problémom je, že je Poliak. Je pre Benedikta výhodou, že nie je Poliak?
Nemyslím si, že je to dôležité. Či je pápež Poliak, Nemec, Francúz alebo Hotentot, je to osoba, ktorá stojí nad etnikami. Dôkazom je napríklad úspech poľského pápeža na Ukrajine, v Nemecku a podobne.
.vy ste momentálne najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne..
Už sa to stáva pomaly bonmotom. (Smiech.)
.ste sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. Čo je vlastne vaša práca?
Snažím sa robiť dobrý dojem. (Smiech.)
.čo je to kongregácia?
Je to časť rímskej kúrie, kongregácie sú niečo ako ministerstvá, tematicky zamerané inštitúcie, ktoré pomáhajú pápežovi. Kongregácia pre východné cirkvi má na rozdiel od iných personálne kompetencie, vstupuje do všetkých vzťahov, ktoré sa týkajú východných katolíkov kdekoľvek na svete. Riešime teda všetky témy. Na niektorých územiach, približne od Egypta po Irán, máme v správe aj tamojšie latinské cirkvi.
.koľko u vás pracuje ľudí?
Spolu 23 ľudí aj s vrátnikmi.
.to pripomína skôr think-tank ako ministerstvo.
Áno, aj. Je tam však aj dosť administratívnej práce. Všetko, čo sa deje medzi východnými cirkvami a Rímom, ide cez nás.
.rozhodujete aj o nových biskupoch, ktorých odporúčate pápežovi?
To je ďalšie špecifikum východných cirkví. Majú rozličné právne usporiadanie a v rámci toho rozličné spôsoby menovania biskupov. Normálna situácia je, že patriarchálne cirkvi majú právo slobodnej voľby biskupov. Voľba má prebiehať spomedzi kandidátov, ktorým dal odobrenie rímsky pápež, prípadne bolo udelené po zvolení. Používame na to slovo asensus, predtým išlo o konsenzus. Metropolitné cirkvi majú právo predložiť troch kandidátov a z neho, alebo aj mimo neho, môže pápež vybrať nového biskupa. V cirkvách, ktoré nie sú ani metropolitné, rozhoduje iba pápež.
.kto sú to východní katolíci?
Katolíci ktoréhokoľvek z východných obradov a z ktorejkoľvek východnej cirkvi. Dnes hovoríme o 22 východných cirkvách rozdelených do piatich obradov. Katolícka cirkev sa skladá z viacerých východných cirkví a latinskej cirkvi. Väčšia časť východných kresťanov nie je v plnej jednote s Rímom. Prakticky každá časť má svoju paralelu v niektorej východnej katolíckej cirkvi. Väčšinou sú východné katolícke cirkvi oproti pravoslávnym menšinové, Slovensko je v tom výnimkou.
.o akom počte veriacich hovoríme?
Štatistiky nie sú silnou stránkou východných cirkví, takže presné číslo vám nepoviem. Rádovo ide asi o 20 až 25 miliónov, nie je to veľké číslo. Najväčšia je ukrajinská gréckokatolícka cirkev, ktorá pôsobí predovšetkým na západnej Ukrajine, ale aj v diaspóre. Potom je tu maronitská cirkev, chaldejská cirkev, druhá najväčšia cirkev je však sýrsko-malabarská v južnej Indii. Majú množstvo povolaní a vynikajúco organizovaný cirkevný život. Je zaujímavé, že je zdrojom povolaní aj pre latinskú cirkev v Indii, asi 80 percent latinských kňazov v Indii pochádza z východnej cirkvi. Je to jedna z cirkví, ktorá rastie najprogresívnejšie.
.čím to je?
Možno tým, že po stáročiach útlmu, keď nemala ani vlastnú právnu štruktúru, sa od konca 19. storočia vymaňovala zo závislosti od latinskej cirkvi a funguje podľa vlastných pravidiel. Pôsobí najmä v indickom spolkovom štáte Kerala a má veľmi dobrú sociálnu štruktúru, silné sociálne cítenie. Ťaží z väzby na univerzálnu cirkev, aj univerzálne rehoľné spoločenstvá. Svoj význam má aj spoločensko-etnický faktor, kresťanmi sa stali ľudia z vyšších spoločenských vrstiev, ktorí mali schopnosť dobre sa organizovať. V živote cirkvi majú tiež silné zastúpenie laikov, najmä žien, čo má v Indii osobitný význam.
.v mnohých krajinách, ktoré spadajú pod vašu kongregáciu, dochádza k prenasledovaniu kresťanov. Riešite aj to?
Samozrejme, je to dôležitá vec agendy. Tam, kde veci fungujú, nie je dôvod vstupovať. Tam, kde sú problémy, venujeme väčšiu pozornosť. A mnohé východné cirkvi čelia prenasledovaniu, vyháňaniu kresťanov, je ohrozený život tamojších inštitúcii alebo jednotlivcov. Napríklad chaldejská cirkev v Iraku je poznačená obrovskou migráciou, ktorá bola priamo alebo nepriamo vynútená tamojším vývojom, ťažko povedať, že bola priamo cielená proti kresťanom. Kresťania sú v osobitom postavení, v Iraku sú menšinou, preto sú zraniteľní a zároveň sú súčasťou väčšieho celku, osobitne katolíci, ktorí patria ku katolíckemu svetu, čo im istým spôsobom uľahčuje možnosť rozhodnúť sa odísť z vlasti a žiť v iných krajinách.
.čo konkrétne robíte pre irackých kresťanov?
To, čo môže náš úrad urobiť, je senzibilizovať verejnú mienku. To znamená snažiť sa, aby sa o situácii týchto komunít dozvedela čo najširšia verejnosť. V niektorých prípadoch môžeme apelovať na svetové veľmoci, aby pri voľbe politických krokov dbali aj na dopady, ktoré tie kroky majú na kresťanské komunity.
.funguje to?
Do istej miery. Politické inštitúcie citlivo vnímajú pozíciu cirkvi, nakoľko ju rešpektujú, to už je iná otázka. Stačí si spomenúť, koľkokrát apeloval ešte Ján Pavol II. na to, aby sa nezačala vojna v Iraku, keďže mnohé z vecí, ktoré sa potom udiali, už vtedy predvídal. Napriek tomu to nedosiahol. Počúvali ho, ale nevypočuli. Aj dnes mnohí politici síce deklarujú záujem vypočuť si názor cirkvi na tieto veci, žiaľ, ich následné rozhodnutia sú často motivované inými faktormi. Kongregácia pre východné cirkvi však koordinuje aj sieť dobročinných organizácií, ktoré pomáhajú týmto cirkvám. V posledných rokoch sa sústreďujeme práve na oblasť Blízkeho východu.
.kresťania v Iraku často upozorňujú, že bojujú o holé prežitie. Je to tak?
Často sa stretávame s radikálne odlišnými názormi. Niektoré sú úplne alarmistické a hovoria, že kresťanom tam hrozí koniec, iné sú zase až prehnane optimistické a tvrdia, že sa tam nič nedeje. Veľmi to závisí aj od miestnej situácie a lokálnej politiky. Iná je situácia v oblastiach, kde sú kresťania početnou a organizovanou menšinou, a iná v regiónoch, kde sú len malé izolované komunity. Treba tiež rozlišovať medzi nábožensky motivovaným prenasledovaním a javmi, ako sú napríklad únosy kresťanských obchodníkov pre výkupné. Tie sa nemusia diať primárne z náboženských dôvodov, ale preto, že únoscovia vedia, že tento človek ma za sebou komunitu, ktorá ho vykúpi. Takej hrozbe čelia aj nekresťania. Samozrejme, že keď vtrhne do katedrály komando a zabije desiatky ľudí, tak to nie je náhodná záležitosť, ale cielený útok. Kresťania v Iraku znášajú na jednej strane údel všetkých obyvateľov tejto krajiny so všetkou neistotou, kriminalitou a chaosom, na druhej strane sú aj terčom cielených útokov.
.s pádom diktatúry a snahou o demokratizáciu sa situácia kresťanov v Iraku zhoršila. Dokážu kresťania prežiť, ak sa bude Irak ďalej islamizovať?
To je problém. Momentálne ani náš západný svet neposkytuje atraktívnu, alebo uskutočniteľnú opciu voči doterajším systémom, ktoré boli založené na tradičnej mentalite a viedli k nedemokratickým totalitným režimom. Tie, ako nakoniec všetky totalitné režimy, garantovali istý vnútorný poriadok. Síce pod terorom, ale zabezpečovali pokojný život pre tých, ktorí nevstupovali do politických problémov. Starobylé kresťanské komunity boli v týchto oblastiach často chránené aj preto, že pri moci boli menšinové skupiny, ktoré cítili potrebu chrániť iné menšiny. Totalitné režimy tiež vnímali, že je pre ne výhodnejšie správať sa voči kresťanom aj keď nie úplne pozitívne, tak aspoň neutrálne a neznepokojovať tak verejnú mienku na Západe. Keď tieto režimy padli, tak sú kresťania často prví na rane, pretože boli za predchádzajúceho režimu chránení, niekde aj trochu zvýhodňovaní, aj keď s týmto režimom neboli nijako vnútorne spojení.
.vy zrejme to, čo sa nazýva Arabská jar, sledujete s dosť veľkou opatrnosťou.
Samozrejme, všetci si želáme, aby tieto spoločnosti išli cestou demokracie a ochrany ľudských práv. Otázkou je, či ich zmeny, ktoré sa tam dejú, na túto cestu privedú, alebo sa len jedna forma režimu nahradí inou. Kresťania, ktorí žijú v týchto krajinách, majú obavu, že akákoľvek zmena bude pre nich zmenou k horšiemu. Pretože momentálne sa zdá, že v tejto časti sveta je tou najpríťažlivejšou politickou ideou radikálny islam.
.čo by malo byť politikou Západu pre kresťanov na Blízkom východe? Veľkorysá ponuka azylov? Alebo snaha podporovať ich v domovských krajinách?
Mala by sa odvíjať od bezprostrednej situácie. Môžem si dať veľký cieľ, aby bola zachovaná silná prítomnosť kresťanov v tomto regióne, keď však mám pred sebou človeka, ktorému vyvraždili rodinu, nemôžem mu povedať, zostaň kvôli tomuto môjmu snu vo svojej krajine. Ten človek potrebuje bezprostrednú pomoc. Ak nie je iná cesta ako pomôcť mu utiecť, tak to treba urobiť. Na druhej strane nemôžete rezignovať na vytváranie tlaku na tieto krajiny, aby v nich k takýmto situáciám nedochádzalo.
.slovensko zatiaľ nerobí ani jedno, ani druhé. Prečo je to tak?
Slovensko sa zrejme ešte necíti na to, aby vstupovalo do nejakých väčších medzinárodných dialógov. Sme malá krajina, ktorá bola naučená byť stále v závese nejakého bloku a chýba nám dlhšia tradícia štátnosti a tým pádom aj nejakého dlhodobejšieho štátneho záujmu. Ten sa u nás mení so striedaním vlád.
.čo by sme mali s ohľadom na naše pomery a ekonomické možnosti v tejto oblasti robiť, aby nás bolo viac cítiť?
Ale Slovensko je cítiť. Nechcem vstupovať do politickej roviny a budem hovoriť len o cirkvi. Zoberte si, koľko táto krajina vyprodukovala misionárov v pomere k počtu obyvateľov. Netreba sa na to pozerať len z pohľadu štátu, veľa robia aj rôzne neštátne inštitúcie a konkrétni ľudia. Slováci prevádzkujú nemocnicu v Keni, slovenskí lekári pomáhajú v Kambodži a Sudáne.
.doterajší ministri zahraničných vecí sa téme prenasledovania kresťanov nevenovali. Ak by po voľbách prišiel minister, ktorý by tak chcel urobiť, aké realistické ciele by si mal stanoviť?
Skôr by som očakával, že bude formulovať jasné postoje a aj nejakú obranu vnútornej nezávislosti na tých fórach, kde má na to väčšie možnosti. Myslím tým Európsku úniu a mentalitu, ktorá dnes v rámci európskych štruktúr začína prevládať. To je prvá platforma, kde by sme mali prezentovať, že sme schopní mať vlastný názor a postoje. Pokiaľ ide o Blízky východ, nemáme tradíciu väzieb na túto časť sveta. Nikdy sme tam nemali kolónie, nemáme tam kultúrne väzby. Viac rozumieme krajinám, s ktorými sme znášali podobný osud v rámci Východného bloku.
.keď sa pozriete na slovenskú cirkev, čo je jej najväčšia prednosť a čo najväčšia slabina?
Cirkev na Slovensku vychádza z toho, že ešte stále máme tradičnú základňu ľudovej zbožnosti. Tá sa postupne transformuje a už nie je taká, ako pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi. Je dobré vedieť o tejto základni, ale treba rátať s tým, že to nie je samozrejmá a trvalá vec. Myslím, že cirkev na Slovensku si to uvedomuje a snaží sa reagovať. Nájsť vhodnú formu je veľkou výzvou. To znamená využiť to pozitívne, čo tu bolo a dokázať to pretransformovať na novú situáciu.
.nemala by byť slovenská katolícka hierarchia a biskupi vo verejnom priestore aktívnejší, ako sú dnes?
V prvom rade by mali byť aktívnejší ľudia, ktorí sú veriaci a majú právo a niekedy aj povinnosť vyjadrovať sa k veciam verejným. Vo chvíli, keď budú aktívnejší títo ľudia, nebudú ani biskupi vnímaní len ako predstavitelia nejakej hierarchie. Menej tiež niekedy môže byť viac. Keby sa cirkevní predstavitelia vyjadrovali príliš často a k všetkému, ich hlas by mohol stratiť váhu. Bol by len jedným z mnohých hlasov, ktoré bežne zaznievajú v politických debatách.
.stíhate sledovať slovenskú politiku?
Snažím sa.
.aký z nej máte základný pocit?
Neexistuje na svete štát, kde by boli ľudia spokojní so svojím životným štandardom. Rovnako neexistuje na svete štát, kde by boli ľudia spokojní so svojím vedením či reprezentáciou. Samozrejme, s výnimkou Vatikánu. (Smiech.) V tomto zmysle sme sa zaradili medzi normálne krajiny.
.prečo slovenskí gréckokatolíci v takej miere volia ľavicové postkomunistické strany?
Skôr je to otázka demografie a sociológie než konfesie. Gréckokatolíci žijú v oblastiach, kde sú oveľa väčšie sociálne problémy ako v okresoch okolo Bratislavy. Sú to skôr vidiecke oblasti, kde žijú ľudia s nižším vzdelaním, ktorí ľahšie podľahnú propagande a veľkým sľubom. Preto skôr podľahnú stranám, ktoré dokážu svoj program predstavovať na tejto vlnovej dĺžke. Ja to však otočím. Prečo ich strany, ktoré chcú ich hlasy, doteraz nedokázali osloviť a získať?
.mnoho ľudí čaká, či pápež Benedikt XVI navštívi Slovensko . Je to pravdepodobné?
Neviem dať na to jednoznačnú odpoveď. Je to naša túžba, ale momentálne Svätá stolica dopredu nezverejňuje dlhodobý plán ciest Svätého otca. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav sa oznamujú len tie cesty, o ktorých si je Svätý otec istý, že ich vykoná. Verím, že sa tak stane.
Cyril Vasiľ (46)
je sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, rektor Pápežského východného inštitútu a profesor na viacerých univerzitách. Je titulárny arcibiskup líbyjskej diecézy Ptolemaide, žije a pôsobí v Ríme.
Vlakom. (Smiech.) Bol som čerstvo vysvätený kňaz, vtedajší administrátor gréckokatolíckej cirkvi Mons. Ján Hirka oficiálne požiadal o možnosť štúdia v zahraničí. Aj keď išlo len o Poľsko, zamietli mu to. Tak sa zrodila myšlienka odísť do zahraničia inak. Bol v tom kúsok romantiky, neznalosti aj naivity. Požiadal som o možnosť vycestovať na dovolenku do Juhoslávie, tam som opustil svoju turistickú skupinu a prišiel na taliansku ambasádu. Po desiatich dňoch som dostal vízum do Talianska.
.takže ste emigrovali.
Formálne áno, aj keď ja som to tak nebral.
.doma ste boli za útek odsúdený?
Áno, v deň výročia mojej vysviacky som mal súd. Dostal som symbolické dva roky, na súde sa zúčastnila iba moja mama.
.kto vás čakal v Ríme?
Samozrejme, nikto tam o mne nič nevedel. (Úsmev.) Súhrou náhod som sa ešte v Juhoslávii dozvedel, že starostlivosťou o slovenskú cirkev v Ríme je poverený istý juhoslovanský kňaz, synovec biskupa, ktorý ma svätil. Ten mi povedal, že keď sa dostanem do Ríma, aby som sa uňho ohlásil. Takže som vedel jednu adresu a tam som išiel. Na druhý deň som prišiel na úrad, kde dnes pôsobím, stál som však vtedy na opačnej strane stola, predstavil som sa a povedal, že ma zo Slovenska posielajú na štúdiá. Nemal som žiadny papier, poverenie, nič, bolo to len na dobré slovo. Vtedajší arcibiskup Marusin povedal, že aj on bol emigrant, utekal cez Slovensko a ľudia mu tam pomohli, tak mi poskytli štipendium aj ubytovanie v ukrajinskom kolégiu, takže som mal všetko. Mal som kde študovať, kde bývať, mal som zaplatenú školu.
.čo ste študovali?
Východné cirkevné právo na pápežskom východnom inštitúte. Mal som záujem o históriu, ale vtedajší rektor mi odporučil právo, že históriu môžem mať ako hoby. Neskôr som zistil, že to bol právnik. (Smiech.)
.a potom ste sa rektorom tohto inštitútu stali vy.
Bolo to postupné. (Úsmev.)
.čím sa tento inštitút vlastne zaoberá?
Pápežský východný ústav je špecializovaná akademická inštitúcia založená v roku 1917 a je prejavom záujmu pápežov o východné katolícke cirkvi vrátane spolupráce s nekatolíckymi cirkvami. Vznikla v čase, keď slovo ekumenizmus ešte ani neexistovalo.
.na čo slúži?
Na výchovu odborníkov, ktorí pôjdu ako misionári na východ, ale aj na to, aby mali východní katolíci v Ríme dom vyšších štúdii a tiež aby pravoslávni mohli študovať v katolíckom prostredí, a tak sme mohli spoznávať spoločné korene a tradície. Tieto tri princípy sú platné dodnes.
.máme si to predstaviť ako riadnu vysokú školu?
Sme skôr špecializovaná nadstavbová inštitúcia, ktorá má okolo 300 až 400 študentov. Dnes má inštitút dve fakulty. Fakultu východného cirkevného práva, ktorá je jedinou svojho druhu na svete, a fakultu východných cirkevných vied, kam patrí teologická, historická a liturgická sekcia. Študovať tam môžu iba absolventi teológie, študujú tu katolíci, pravoslávni, kňazi aj nekňazi. Práve z pravoslávneho prostredia prichádzajú najčastejšie laici. Máme tiež dobrú knižnicu, nie síce veľkú, ide len o 200-tisíc zväzkov, ale je úzko špecializovaná a odborníci ju vyhľadávajú.
.ako sa vám darí v pravoslávnom prostredí?
Máme troch pravoslávnych učiteľov. Najslávnejší pravoslávny študent a náš odchovanec je carihradský patriarcha Bartolomej, našou inštitúciou prešli viacerí vrcholoví predstavitelia pravoslávnych cirkví. Pravoslávne cirkvi si veľmi vážia činnosť nášho inštitútu aj odborníkov, ktorí tam vyrástli. Svedčí o tom aj to, že boli aj sú pozývaní prednášať do pravoslávnych inštitúcii.
.aké veľké spory a konflikty sa na škole vedú?
Keď sa študuje seriózne, nie je priestor na povrchné polemiky. Takže diskusie samozrejme sú, ale patria k nim aj veľmi dobré osobné vzťahy. Poznanie núti na kritické pozeranie aj na vlastné dejiny, a to odbúrava mnohé predsudky. Za celé tie roky som nepocítil, že by bol medzi študentmi alebo vyučujúcimi nejaký problém. Na akademickej úrovni napätia neexistujú.
.zjednodušený pohľad hovorí, že hlavným problémom medzi katolíkmi a pravoslávnymi je stáročný spor o slovíčko Filioque (v preklade „i zo Syna“) vo vyznaní viery. Je to tak aj v skutočnosti?
Skutočnosť je taká, že to, čo nazývame spormi, je skôr prejavom toho, že kto chce psa biť, palicu si nájde. Isté rozdiely v interpretácii teologických právd existovali a budú existovať, dnes nikto nepopiera ani legitimitu istých rozdielov pri interpretácii. Chybou je, keď sa tieto odlišné prístupy stávajú zdrojom napätia alebo dôvodom na rozdelenie. Myslím si, že objektívni historici a teológovia chápu, že toto nie je dôvod, aby boli cirkvi rozdelené. Rozdelenie vzniklo a pretrváva z iných dôvodov.
.aké sú to dôvody?
Historické, to by bola dlhá prednáška, začínajúca sa rozdelením Rímskej ríše.
.a dnešné dôvody?
Jediným skutočným dôvodom dnes je rozdielna interpretácia pápežského primátu. Má to teologický základ, o ktorý spor až tak nie je, ale skôr o jeho administratívne dôsledky. Otázka stojí tak, čo chápeme pod slovom primát a ako má byť konkrétne aplikovaný. Je logické, že po toľkých storočiach sú tu isté obavy, že uznanie primátu by znamenalo obmedzenie cirkví. Fakt je aj to, že v západnej cirkvi sa uplatňovanie primátu v posledných storočiach detailnejšie upravilo a skonkretizovalo.
.odkedy existuje váš inštitút, tak sa spor o interpretáciu primátu nejako vyvíja alebo zostáva skôr nemenný?
Cirkevné dokumenty sú dnes ovplyvnené naším inštitútom.
.napríklad?
Napríklad, keď Druhý vatikánsky koncil povedal, že rozdelenie nastalo nie bez viny ľudí z obidvoch strán. To je značný pokrok. Pred koncilom sme pravoslávnych v katolíckej cirkvi nazývali schizmatikmi alebo „takzvanými pravoslávnymi“, dnes hovoríme o „takmer úplnej jednote“ s katolíckou cirkvou, s tým, že majú množstvo známok cirkevného života a množstvo prostriedkov spásy. To všetko je výsledkom činnosti aj tohto inštitútu.
.ďalší rozšírený názor je, že hlavný problém medzi pravoslávnym a katolíckym svetom je konflikt medzi ruským pravoslávím a Rímom. Je to tak?
To je druhý problém. Pravoslávny svet nie je monolit. Katolícka cirkev, v dobrom či zlom, dokáže napokon hovoriť jednotným jazykom, napriek názoru niektorých teológov teda má oficiálny a definitívny postoj k niektorým problémom. Pravoslávna cirkev však neexistuje, poznáme 14 autokefálnych pravoslávnych cirkví, ktoré sú v istom poradí dôležitosti. Tá je daná jednak historicky, kde má primát carihradský patriarcha, a za ním ďalší historickí patriarchovia – alexandrijský, antiochijský, jeruzalemský. Potom sú nové patriarcháty, na prvom mieste moskovský, potom tie, ktoré vznikli v priebehu storočí na Balkáne. Druhá vec je reálna moc, a tam je najváženejší patriarchát moskovský, pretože je najpočetnejší. Aj vnútri pravoslávneho sveta existujú isté napätia, ako dať tie dva prvky do rovnováhy.
.rusi sa správajú ako vodcovia pravoslávia alebo hrajú viac na seba?
Je pochopiteľné, že vzhľadom na počet chcú mať väčšiu váhu. Na druhej strane sú tu uznesenia prvých koncilov, kde sa hovorí o potrebe uznania prednosti historických patriarchátov. Tieto vzťahy sú dosť komplikované. Z pohľadu Západu sa prijalo rozhodnutie, že dialóg sa nevedie s jednotlivými cirkvami, ale s celým pravoslávím. Ide o kolektívny orgán, čo prienik názorov sťažuje.
.ktorá z pravoslávnych cirkví je najviac protikatolícka? Počas vojny na Balkáne sa zdalo, že srbská.
To sa nedá tak povedať. Netreba zabúdať, že etnická a náboženská identita sa prepletá. Keď sa na Balkáne povie katolík, myslí sa Chorvát, keď sa povie pravoslávny, myslí sa Srb. Takto sa do cirkevnej roviny prenášajú etnické a politické napätia. Iným prípadom je snaha potvrdiť vlastnú konzervatívnosť antikatolíckou rétorikou. Ale často záleží na tom, s kým hovoríte, aké má vzdelanie a úmysly. Niekedy sa tí istí ľudia v kontakte s obyčajnými veriacimi vyjadrujú inak ako na ekumenickom dialógu.
.o bývalom pápežovi Jánovi Pavlovi II., ktorý sa snažil o zblíženie s pravoslávím, sa hovorilo, že jeho najväčším problémom je, že je Poliak. Je pre Benedikta výhodou, že nie je Poliak?
Nemyslím si, že je to dôležité. Či je pápež Poliak, Nemec, Francúz alebo Hotentot, je to osoba, ktorá stojí nad etnikami. Dôkazom je napríklad úspech poľského pápeža na Ukrajine, v Nemecku a podobne.
.vy ste momentálne najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne..
Už sa to stáva pomaly bonmotom. (Smiech.)
.ste sekretárom Kongregácie pre východné cirkvi. Čo je vlastne vaša práca?
Snažím sa robiť dobrý dojem. (Smiech.)
.čo je to kongregácia?
Je to časť rímskej kúrie, kongregácie sú niečo ako ministerstvá, tematicky zamerané inštitúcie, ktoré pomáhajú pápežovi. Kongregácia pre východné cirkvi má na rozdiel od iných personálne kompetencie, vstupuje do všetkých vzťahov, ktoré sa týkajú východných katolíkov kdekoľvek na svete. Riešime teda všetky témy. Na niektorých územiach, približne od Egypta po Irán, máme v správe aj tamojšie latinské cirkvi.
.koľko u vás pracuje ľudí?
Spolu 23 ľudí aj s vrátnikmi.
.to pripomína skôr think-tank ako ministerstvo.
Áno, aj. Je tam však aj dosť administratívnej práce. Všetko, čo sa deje medzi východnými cirkvami a Rímom, ide cez nás.
.rozhodujete aj o nových biskupoch, ktorých odporúčate pápežovi?
To je ďalšie špecifikum východných cirkví. Majú rozličné právne usporiadanie a v rámci toho rozličné spôsoby menovania biskupov. Normálna situácia je, že patriarchálne cirkvi majú právo slobodnej voľby biskupov. Voľba má prebiehať spomedzi kandidátov, ktorým dal odobrenie rímsky pápež, prípadne bolo udelené po zvolení. Používame na to slovo asensus, predtým išlo o konsenzus. Metropolitné cirkvi majú právo predložiť troch kandidátov a z neho, alebo aj mimo neho, môže pápež vybrať nového biskupa. V cirkvách, ktoré nie sú ani metropolitné, rozhoduje iba pápež.
.kto sú to východní katolíci?
Katolíci ktoréhokoľvek z východných obradov a z ktorejkoľvek východnej cirkvi. Dnes hovoríme o 22 východných cirkvách rozdelených do piatich obradov. Katolícka cirkev sa skladá z viacerých východných cirkví a latinskej cirkvi. Väčšia časť východných kresťanov nie je v plnej jednote s Rímom. Prakticky každá časť má svoju paralelu v niektorej východnej katolíckej cirkvi. Väčšinou sú východné katolícke cirkvi oproti pravoslávnym menšinové, Slovensko je v tom výnimkou.
.o akom počte veriacich hovoríme?
Štatistiky nie sú silnou stránkou východných cirkví, takže presné číslo vám nepoviem. Rádovo ide asi o 20 až 25 miliónov, nie je to veľké číslo. Najväčšia je ukrajinská gréckokatolícka cirkev, ktorá pôsobí predovšetkým na západnej Ukrajine, ale aj v diaspóre. Potom je tu maronitská cirkev, chaldejská cirkev, druhá najväčšia cirkev je však sýrsko-malabarská v južnej Indii. Majú množstvo povolaní a vynikajúco organizovaný cirkevný život. Je zaujímavé, že je zdrojom povolaní aj pre latinskú cirkev v Indii, asi 80 percent latinských kňazov v Indii pochádza z východnej cirkvi. Je to jedna z cirkví, ktorá rastie najprogresívnejšie.
.čím to je?
Možno tým, že po stáročiach útlmu, keď nemala ani vlastnú právnu štruktúru, sa od konca 19. storočia vymaňovala zo závislosti od latinskej cirkvi a funguje podľa vlastných pravidiel. Pôsobí najmä v indickom spolkovom štáte Kerala a má veľmi dobrú sociálnu štruktúru, silné sociálne cítenie. Ťaží z väzby na univerzálnu cirkev, aj univerzálne rehoľné spoločenstvá. Svoj význam má aj spoločensko-etnický faktor, kresťanmi sa stali ľudia z vyšších spoločenských vrstiev, ktorí mali schopnosť dobre sa organizovať. V živote cirkvi majú tiež silné zastúpenie laikov, najmä žien, čo má v Indii osobitný význam.
.v mnohých krajinách, ktoré spadajú pod vašu kongregáciu, dochádza k prenasledovaniu kresťanov. Riešite aj to?
Samozrejme, je to dôležitá vec agendy. Tam, kde veci fungujú, nie je dôvod vstupovať. Tam, kde sú problémy, venujeme väčšiu pozornosť. A mnohé východné cirkvi čelia prenasledovaniu, vyháňaniu kresťanov, je ohrozený život tamojších inštitúcii alebo jednotlivcov. Napríklad chaldejská cirkev v Iraku je poznačená obrovskou migráciou, ktorá bola priamo alebo nepriamo vynútená tamojším vývojom, ťažko povedať, že bola priamo cielená proti kresťanom. Kresťania sú v osobitom postavení, v Iraku sú menšinou, preto sú zraniteľní a zároveň sú súčasťou väčšieho celku, osobitne katolíci, ktorí patria ku katolíckemu svetu, čo im istým spôsobom uľahčuje možnosť rozhodnúť sa odísť z vlasti a žiť v iných krajinách.
.čo konkrétne robíte pre irackých kresťanov?
To, čo môže náš úrad urobiť, je senzibilizovať verejnú mienku. To znamená snažiť sa, aby sa o situácii týchto komunít dozvedela čo najširšia verejnosť. V niektorých prípadoch môžeme apelovať na svetové veľmoci, aby pri voľbe politických krokov dbali aj na dopady, ktoré tie kroky majú na kresťanské komunity.
.funguje to?
Do istej miery. Politické inštitúcie citlivo vnímajú pozíciu cirkvi, nakoľko ju rešpektujú, to už je iná otázka. Stačí si spomenúť, koľkokrát apeloval ešte Ján Pavol II. na to, aby sa nezačala vojna v Iraku, keďže mnohé z vecí, ktoré sa potom udiali, už vtedy predvídal. Napriek tomu to nedosiahol. Počúvali ho, ale nevypočuli. Aj dnes mnohí politici síce deklarujú záujem vypočuť si názor cirkvi na tieto veci, žiaľ, ich následné rozhodnutia sú často motivované inými faktormi. Kongregácia pre východné cirkvi však koordinuje aj sieť dobročinných organizácií, ktoré pomáhajú týmto cirkvám. V posledných rokoch sa sústreďujeme práve na oblasť Blízkeho východu.
.kresťania v Iraku často upozorňujú, že bojujú o holé prežitie. Je to tak?
Často sa stretávame s radikálne odlišnými názormi. Niektoré sú úplne alarmistické a hovoria, že kresťanom tam hrozí koniec, iné sú zase až prehnane optimistické a tvrdia, že sa tam nič nedeje. Veľmi to závisí aj od miestnej situácie a lokálnej politiky. Iná je situácia v oblastiach, kde sú kresťania početnou a organizovanou menšinou, a iná v regiónoch, kde sú len malé izolované komunity. Treba tiež rozlišovať medzi nábožensky motivovaným prenasledovaním a javmi, ako sú napríklad únosy kresťanských obchodníkov pre výkupné. Tie sa nemusia diať primárne z náboženských dôvodov, ale preto, že únoscovia vedia, že tento človek ma za sebou komunitu, ktorá ho vykúpi. Takej hrozbe čelia aj nekresťania. Samozrejme, že keď vtrhne do katedrály komando a zabije desiatky ľudí, tak to nie je náhodná záležitosť, ale cielený útok. Kresťania v Iraku znášajú na jednej strane údel všetkých obyvateľov tejto krajiny so všetkou neistotou, kriminalitou a chaosom, na druhej strane sú aj terčom cielených útokov.
.s pádom diktatúry a snahou o demokratizáciu sa situácia kresťanov v Iraku zhoršila. Dokážu kresťania prežiť, ak sa bude Irak ďalej islamizovať?
To je problém. Momentálne ani náš západný svet neposkytuje atraktívnu, alebo uskutočniteľnú opciu voči doterajším systémom, ktoré boli založené na tradičnej mentalite a viedli k nedemokratickým totalitným režimom. Tie, ako nakoniec všetky totalitné režimy, garantovali istý vnútorný poriadok. Síce pod terorom, ale zabezpečovali pokojný život pre tých, ktorí nevstupovali do politických problémov. Starobylé kresťanské komunity boli v týchto oblastiach často chránené aj preto, že pri moci boli menšinové skupiny, ktoré cítili potrebu chrániť iné menšiny. Totalitné režimy tiež vnímali, že je pre ne výhodnejšie správať sa voči kresťanom aj keď nie úplne pozitívne, tak aspoň neutrálne a neznepokojovať tak verejnú mienku na Západe. Keď tieto režimy padli, tak sú kresťania často prví na rane, pretože boli za predchádzajúceho režimu chránení, niekde aj trochu zvýhodňovaní, aj keď s týmto režimom neboli nijako vnútorne spojení.
.vy zrejme to, čo sa nazýva Arabská jar, sledujete s dosť veľkou opatrnosťou.
Samozrejme, všetci si želáme, aby tieto spoločnosti išli cestou demokracie a ochrany ľudských práv. Otázkou je, či ich zmeny, ktoré sa tam dejú, na túto cestu privedú, alebo sa len jedna forma režimu nahradí inou. Kresťania, ktorí žijú v týchto krajinách, majú obavu, že akákoľvek zmena bude pre nich zmenou k horšiemu. Pretože momentálne sa zdá, že v tejto časti sveta je tou najpríťažlivejšou politickou ideou radikálny islam.
.čo by malo byť politikou Západu pre kresťanov na Blízkom východe? Veľkorysá ponuka azylov? Alebo snaha podporovať ich v domovských krajinách?
Mala by sa odvíjať od bezprostrednej situácie. Môžem si dať veľký cieľ, aby bola zachovaná silná prítomnosť kresťanov v tomto regióne, keď však mám pred sebou človeka, ktorému vyvraždili rodinu, nemôžem mu povedať, zostaň kvôli tomuto môjmu snu vo svojej krajine. Ten človek potrebuje bezprostrednú pomoc. Ak nie je iná cesta ako pomôcť mu utiecť, tak to treba urobiť. Na druhej strane nemôžete rezignovať na vytváranie tlaku na tieto krajiny, aby v nich k takýmto situáciám nedochádzalo.
.slovensko zatiaľ nerobí ani jedno, ani druhé. Prečo je to tak?
Slovensko sa zrejme ešte necíti na to, aby vstupovalo do nejakých väčších medzinárodných dialógov. Sme malá krajina, ktorá bola naučená byť stále v závese nejakého bloku a chýba nám dlhšia tradícia štátnosti a tým pádom aj nejakého dlhodobejšieho štátneho záujmu. Ten sa u nás mení so striedaním vlád.
.čo by sme mali s ohľadom na naše pomery a ekonomické možnosti v tejto oblasti robiť, aby nás bolo viac cítiť?
Ale Slovensko je cítiť. Nechcem vstupovať do politickej roviny a budem hovoriť len o cirkvi. Zoberte si, koľko táto krajina vyprodukovala misionárov v pomere k počtu obyvateľov. Netreba sa na to pozerať len z pohľadu štátu, veľa robia aj rôzne neštátne inštitúcie a konkrétni ľudia. Slováci prevádzkujú nemocnicu v Keni, slovenskí lekári pomáhajú v Kambodži a Sudáne.
.doterajší ministri zahraničných vecí sa téme prenasledovania kresťanov nevenovali. Ak by po voľbách prišiel minister, ktorý by tak chcel urobiť, aké realistické ciele by si mal stanoviť?
Skôr by som očakával, že bude formulovať jasné postoje a aj nejakú obranu vnútornej nezávislosti na tých fórach, kde má na to väčšie možnosti. Myslím tým Európsku úniu a mentalitu, ktorá dnes v rámci európskych štruktúr začína prevládať. To je prvá platforma, kde by sme mali prezentovať, že sme schopní mať vlastný názor a postoje. Pokiaľ ide o Blízky východ, nemáme tradíciu väzieb na túto časť sveta. Nikdy sme tam nemali kolónie, nemáme tam kultúrne väzby. Viac rozumieme krajinám, s ktorými sme znášali podobný osud v rámci Východného bloku.
.keď sa pozriete na slovenskú cirkev, čo je jej najväčšia prednosť a čo najväčšia slabina?
Cirkev na Slovensku vychádza z toho, že ešte stále máme tradičnú základňu ľudovej zbožnosti. Tá sa postupne transformuje a už nie je taká, ako pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi. Je dobré vedieť o tejto základni, ale treba rátať s tým, že to nie je samozrejmá a trvalá vec. Myslím, že cirkev na Slovensku si to uvedomuje a snaží sa reagovať. Nájsť vhodnú formu je veľkou výzvou. To znamená využiť to pozitívne, čo tu bolo a dokázať to pretransformovať na novú situáciu.
.nemala by byť slovenská katolícka hierarchia a biskupi vo verejnom priestore aktívnejší, ako sú dnes?
V prvom rade by mali byť aktívnejší ľudia, ktorí sú veriaci a majú právo a niekedy aj povinnosť vyjadrovať sa k veciam verejným. Vo chvíli, keď budú aktívnejší títo ľudia, nebudú ani biskupi vnímaní len ako predstavitelia nejakej hierarchie. Menej tiež niekedy môže byť viac. Keby sa cirkevní predstavitelia vyjadrovali príliš často a k všetkému, ich hlas by mohol stratiť váhu. Bol by len jedným z mnohých hlasov, ktoré bežne zaznievajú v politických debatách.
.stíhate sledovať slovenskú politiku?
Snažím sa.
.aký z nej máte základný pocit?
Neexistuje na svete štát, kde by boli ľudia spokojní so svojím životným štandardom. Rovnako neexistuje na svete štát, kde by boli ľudia spokojní so svojím vedením či reprezentáciou. Samozrejme, s výnimkou Vatikánu. (Smiech.) V tomto zmysle sme sa zaradili medzi normálne krajiny.
.prečo slovenskí gréckokatolíci v takej miere volia ľavicové postkomunistické strany?
Skôr je to otázka demografie a sociológie než konfesie. Gréckokatolíci žijú v oblastiach, kde sú oveľa väčšie sociálne problémy ako v okresoch okolo Bratislavy. Sú to skôr vidiecke oblasti, kde žijú ľudia s nižším vzdelaním, ktorí ľahšie podľahnú propagande a veľkým sľubom. Preto skôr podľahnú stranám, ktoré dokážu svoj program predstavovať na tejto vlnovej dĺžke. Ja to však otočím. Prečo ich strany, ktoré chcú ich hlasy, doteraz nedokázali osloviť a získať?
.mnoho ľudí čaká, či pápež Benedikt XVI navštívi Slovensko . Je to pravdepodobné?
Neviem dať na to jednoznačnú odpoveď. Je to naša túžba, ale momentálne Svätá stolica dopredu nezverejňuje dlhodobý plán ciest Svätého otca. Vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav sa oznamujú len tie cesty, o ktorých si je Svätý otec istý, že ich vykoná. Verím, že sa tak stane.
Cyril Vasiľ (46)
je sekretár Kongregácie pre východné cirkvi, rektor Pápežského východného inštitútu a profesor na viacerých univerzitách. Je titulárny arcibiskup líbyjskej diecézy Ptolemaide, žije a pôsobí v Ríme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.