.od malej krajiny nik nečaká giganty takého rangu ako Apple, Nokia či BMW. No aj u nás máme firmy, ktoré sa presadili v náročnej svetovej konkurencii a jej zamestnanci netvoria pridanú hodnotu „rukami“ ako pri skladaní áut či LCD televízorov, ale spôsobom, kde je pridaná hodnota práce omnoho vyššia – hlavou. Ich džob je v nových myšlienkach, ktoré sa pretavili do vývoja úspešného produktu. Príbeh niekoľkých slovenských inovatívnych hviezd je v mnohom inšpirujúci. Sú medzi nimi aj také, ktorým na začiatku nik neveril, nemali dostatok peňazí, alebo svet dobyli až po sérii zlyhaní.
.spinea a prevodovky
Biznis prešovskej firmy Spinea stojí na jednom z najúspešnejších slovenských vynálezov, vďaka ktorému má vo svete len dvoch japonských konkurentov. Produkty firmy Spinea vyvinul konštruktér Bartolomej Janek a jeho bývalý študent Tibor Fecko.
Janeka už od osemdesiatych rokov trápila nepresnosť výrobných robotov, ktoré montujú napríklad autá na montážnych linkách. Téme sa venoval aj vo svojej dizertačnej práci. Napadlo mu, ako túto chybu opraviť a vymyslel prevodovku s krížovým redukčným mechanizmom ako pohon robotov. V otcovej dielni skonštruoval prototyp a urobil prvé testy. Spoločnosť si dala Janekov mechanizmus patentovať a o šesť rokov sa začala sériová výroba. Medzitým získali certifikát aj v prestížnych svetových patentových centrách. Dnes tieto reduktory používajú najväčší výrobcovia v Európe a Spinea má z Janekovho vynálezu úspešný biznis (majoritným investorom a vlastníkom firmy je košická spoločnosť Kimex). Spinea ovláda jednu pätinu európskeho trhu v segmente vysoko presných prevodoviek. Prešovská firma s takmer 400 zamestnancami ich ročne predá vyše 30-tisíc a rastie rýchlym tempom – za posledné dva roky rástli jej tržby o polovicu.
Prevodovky z ich dielne majú kľúčový význam pri robotizácii, obrábacích strojoch či navigácii – teda tam, kde sú vysoké nároky na prenos krútiaceho momentu. Zároveň sa používajú aj pri výrobe LCD televízorov, kamerových systémov, v medicínskom, textilnom či leteckom priemysle. Prevodovky „pracujú“ v nemeckých robotoch Kuka a vďaka tomu sú aj na výrobných linkách BMW, Audi, Mercedes, Volvo, Ford a taktiež výrobcu lietadiel Boeing alebo výrobcu módnych doplnkov Swarovski.
Práve moment, keď sa ich produkt stal súčasťou „Kuka“, považuje Janek za chvíľu, keď sa stali úspešnými. Vysoko presná prevodovka je na takýchto linkách dôležitá, pretože robot manipuluje s veľkými kusmi s mimoriadnou presnosťou. Ak by sa robot pri skladaní auta o malú vzdialenosť pomýlil, vozidlo by bolo chybné.
Spinea dodáva reduktory aj pre švajčiarsky CERN na projekt urýchľovača jadrových častíc. Prešovská prevodovka je aj v rotačných dverách londýnskej radnice a dubajského „plachetnicového“ hotela Burj al Arab, označovaného za najluxusnejší na svete.
.neštandardný vývojár
Spinea sa nachádza v Prešove medzi rodinnými domami. V rôznych častiach haly prechádzame medzi paletami hotových reduktorov s veľkosťou priemeru od pingpongovej loptičky až po futbalovú loptu.
Janek je pred novinárskou návštevou spočiatku plachý. „Bránim sa veľkej publicite. Nepotrebujem to,“ vraví. Janek je jednoducho vývojár a do svojej kože sa dostane, až keď sa začneme baviť o jeho vynálezoch. S vášňou chlapca („vrtuľník je vlastne lietajúci reduktor“), ktorý sa pri vývoji akoby hrá s novými možnosťami, ukazuje prevodovky a vysvetľuje na reportérovom ramene, ako v robotovi fungujú. Tisíce otáčok motora prevodovka zredukuje na menší počet, ale s veľkou silou a presnosťou, ktorou potom dokážu ramená robota narábať s veľkými predmetmi.
„Naši japonskí konkurenti idú najmä do ťažších aplikácií. Naša výhoda je, že v robotoch, ktoré majú nosnosť pod 20 kg, vieme robiť reduktory len my. Máme tak čiastočne prerozdelený trh.“ Prečo sú jediní, čo na trhu v tomto segmente víťazia? „Vyplýva to z technickej podstaty riešenia. Na báze technických princípov, ktoré používa konkurencia, sa nedajú postaviť malé, veľmi presné konštrukcie či menšie roboty. Vyrábame aj väčšie reduktory, ale preferujeme tú časť, kde sme najlepší.“
Nový vývoj je dnes vo firme nasmerovaný do inovácii a vylepšovania reduktorov či nových aplikácii od robotiky, strojárskej výroby, zdravotníctva, obranného priemyslu až po letecký priemysel. „Za založenie nového štandardu v pohonoch robotov” v roku 2009 dostal Janek nomináciu na cenu Európsky vynálezca roka. Na inovácie treba mať odvahu, no Janek tvrdí, že úspešnosť sa dá predpovedať. „Častým dôvodom neúspechu je ignorovanie fyziky, toho, či sa dá produkt aj vyrábať, alebo zlý odhad budúcich nákladov či neznalosť stavu techniky a trhu.”
.ipesoft: riadenie v reálnom čase
Žilinská firma Ipesoft sa v deväťdesiatych rokoch pustila do neprebádaných vôd systémov nazvaných ako MES (Manufacturing Execution Systems) a vyvinula pre priemyselné a energetické podniky softvérové technológie na riadenie výroby a obchodu v „reálnom čase“.
Čo to znamená? Ide o informačné systémy, ktoré umožňujú manažérom dostať na „tanier” plynulo všetky dôležité údaje z výroby, vďaka ktorým dokážu lepšie plánovať, riadiť výrobu a rýchlejšie prijímať potrebné rozhodnutia. „V každej výrobe vzniká množstvo dát, no z nich je potrebné získať informácie,” tvrdí generálny riaditeľ firmy Miroslav Kunsch.
Na chodbách žilinskej firmy cítiť príjemnú pracovnú atmosféru, riaditeľské kancelárie na „šéfovskom“ poschodí majú otvorené dvere. Na nástenke je aj typická fráza o harmonickom rozvoji zamestnancov. Čo to pre nich znamená? „Pre väčšinu našich ľudí sme prvým zamestnávateľom, máme takmer nulovú fluktuáciu. Vzišli z režimu vyhľadávania talentov na univerzitách,” vraví Kunsch. Viacerí z dnešných riaditeľov začínali vo firme pred 15-timi rokmi, keď im Kunsch robil vedúceho diplomovky.
Ipesoft úzko spolupracuje so žilinskou univerzitou, kde garantuje predmet Programovanie systémov reálneho času. Kunsch uznáva, že loviť v škole bola nevyhnutnosť. „Kde inde nájsť šikovných, inovatívnych ľudí?” pýta sa. „Naše softvérové technológie nie sú v rámci IT bežné, sú to tie najzložitejšie postupy. Pre mnohé záležitosti, ktoré robíme, neexistujú na trhu práce kvalifikovaní ľudia.“
.know-how z tanku
Nemenej zaujímavý je však aj spôsob, z akých ideí vlastne firma vykvasila. Do vývoja nových produktov sa pustili traja vývojári na čele s Kunschom v roku 1993. Spočiatku im nik neveril, keďže v tom čase prevládal názor, že softvér sa dá objednať lacnejšie zo zahraničia, než ho vyvíjať.
Všetci štyria mali v začiatkoch skúsenosti s aplikáciami IT v reálnom prostredí. Sám Kunsch pred pádom režimu pracoval v žilinskom Výskumnom ústave výpočtovej techniky. „Už vtedy sa robili inovatívne riešenia. Rozvoj IT v tých dobách bol financovaný najmä vojenskými objednávkami,“ vraví Kunsch a s vášňou sa pustí do zákutí histórie informatiky. Jeho kolegovia s úsmevom vravia, že ak by vyšla kniha o histórii fachu, ich šéf by ju mohol editovať. Kunsch pracoval na „špeciáli“, kde sa používali rovnaké softvérové technológie ako v armádnych a vesmírnych projektoch. Systém riadenia pre tank T-72, ktorý vyvíjali v ústave v 80. rokoch, bol de facto systémom reálneho času, kde sa snažili na centimeter presne vypočítať dráhu projektilu z množstva dát či premenných veličín, akou je napríklad počasie. Aj tieto skúsenosti im neskôr pomohli pri vývoji univerzálneho softvéru pre riadenie vo firmách, kde monitorujú stav technológií, počasia či emisii. „Zachytávame údaje, ktoré vznikajú v čase a už sa nikdy nezopakujú.“
Za rozhodujúci míľnik považuje Kunsch zákazku pre Slovenské elektrárne. V Ipesofte to dnes pokladajú za vstupenku do najvyššej ligy, keďže im to pomohlo získať dôveru veľkých podnikov. V tomto období ich obrat vzrástol desaťnásobne. Ipesoft dokázal vyhrávať veľké tendre, kde dovtedy víťazili najmä lokálne zastúpenia zahraničných spoločností. Dodal riešenia pre SPP, U.S. Steel Košice, Slovnaft, trnavskú skláreň Johns Manville alebo český gigant ČEZ.
Ipesoft však predpokladá, že prudký biznis na Slovensku či Česku bude „len“ rozbehom na nové trhy. Firma sa etabluje v strednej Európe, na Balkáne a v bývalom socialistickom bloku, kde ešte len prebieha liberalizácia trhu s elektrinou a plynom, kvôli ktorým sa technológie modernizujú. Na Západe už podobné procesy prebehli skôr než u nás a trh je obsadený etablovanými firmami.
.elcom: pokladnice sú tiež značka
Ako inovatívna firma sa môže ukázať aj výrobca registračných pokladníc. Svedčí o tom príbeh prešovskej firmy Elcom. Ten bol pôvodne distribútorom japonského Sharpu, pre ktorého predával aj registračné pokladnice miestnym obchodníkom. Postupne sa však z miestneho predajcu „cudzej“ elektroniky stal podnik s vlastnou značkou. „Videli sme veľa možností, kde sa dal produkt zlepšiť,“ hovorí zakladateľ a generálny riaditeľ Elcomu Miloslav Karaffa.
Od roku 1997 Elcom predáva registračné pokladnice z vlastného vývoja, suverénna časť produkcie smeruje za hranice. Využíva ich 350-tisíc obchodníkov v 50-tich krajinách vrátane Nemecka, Francúzska či Škandinávie. Pokladnice majú pod „karosériou“ zložitý informačný systém, ktorý nepomáha len kontrolovať štátu dane, ale slúži aj podnikateľovi. Pokladnice sú prepojené s ekonomickou evidenciou vo firme, so skladom a zásobami, dokážu robiť inventúry či účtovníctvo. „Je to najlacnejšia a úplne lojálna účtovníčka, je nepodplatiteľná, nerobí chyby, nezabúda, nekradne a nemá zlú náladu...“ vypočítava Karaffa.
Výrobná hala Elcomu sa nachádza vedľa sídla firmy. Keďže výroba si vyžaduje čistotu, majiteľ ide príkladom a pred vstupom si oblieka biely plášť a modré návleky na topánky. V hale dnes vládne vedúci technickej prípravy výroby Vladimír Sabol. Ukazuje linku, kde sa na jednom konci vloží panel s doskami plošných spojov a na druhom o desať metrov ďalej vylezie hotový komponent – doska osadená súčiastkami pre novú pokladnicu či počítač. V hale sa nevyrábajú len produkty Elcomu, možnosti firmy siahajú ďalej. Pod jednou strechou vyrába aj spoločnosť MSC Electronics, ktorú vlastní Elcom s nemeckou spoločnosťou MSC.
„Nové technologické procesy a vývoj nám dávajú získanú moc. Cez embedované (vložené) systémy, ktoré sme robili pôvodne ako pokladnice, sme sa naučili robiť množstvo zložitejších produktov,“ vysvetľuje Karaffa. Pre zdravotnícky sektor napríklad vyvinuli rádioprijímač na ovládanie polohovateľného kresla a postele. No najkomplikovanejším kúskom bola pre nich zákazka na displej chirurgického elektrónového mikroskopu, na ktorý si ich najala firma Carl Zeiss. „Tá práca nás vyškolila, potili sme krv,“ vraví Karaffa. Keďže išlo o zdravotníctvo, Elcom musel splniť vysoké nároky. Monitor musel mať antibakteriálny povrch a displej musel byť zo skla, ktoré sa pri rozbití rozpadne na malé guľôčky. „Naučili sme sa veľmi veľa a ešte nám za to aj zaplatili,“ usmeje sa Karaffa. „Radi chodíme do zahraničia. Ak si niekto v Prešove myslí, že je v niečom najlepší, zahraničná konkurencia ho vráti do reality.“
.dizajn sa oplatí
Na trhu nevíťazia len výrobky, ktoré sú najlepšie, ale tie, ktoré sa predávajú – to si uvedomil nielen Steve Jobs, ale aj šéfovia Elcomu. Preto kladú veľký dôraz na dizajn výrobku. „Nikdy nedostanete druhú šancu urobiť prvý dojem. Kilo škaredého, aj kilo atraktívneho výrobku stojí rovnako. Atraktívny sa však lepšie predáva,“ tvrdí Karaffa. Dizajn produktu sa začína priamo v jeho pracovni, kde sám nakreslí prvý vizuálny náčrt. S reálnou podobou šéfovej vízie sa potom popasujú CAD inžinieri, ktorí rozpracujú 3-D model.
Pre sofistikovaný vývoj sú kľúčovými zamestnancami firmy vývojári. V inováciách firma nezaostáva. Začala predávať aj vlastný počítač Uniq PC s dotykovým panelom pre obchodné prevádzky, priemyselné podniky a zdravotnícke zariadenia. V Elcome práve pracujú na analýze myšlienky, aby Uniq fungoval cez deň ako pokladnica a v noci ako bezpečnostný systém.
Elcom spolupracuje s Technickou univerzitou v Košiciach, odkiaľ pochádza väčšina technikov vrátane samotného riaditeľa. Dnes zo školy nielen čerpajú, ale spolupracujú s ňou na prednáškach, seminároch či študentom pomáhajú s diplomovkami. „Robíme im aj motivačné prednášky, aby sme im vysvetlili, čo chce dnešný svet,“ tvrdí šéf vývoja softvéru Miroslav Petruš. Spolupráca so školou sa začala pred piatimi rokmi, keď sa začali pýtať na klesajúcu úroveň študentov na pohovoroch. „Spolupracujeme s docentmi a profesormi, ktorí nás upozornia na talenty,“ vraví vedúci technického oddelenia Branislav Poliak, ktorý vo firme pôvodne nastúpil ako absolvent. So študentmi Elcom zväčša pracuje 2-3 roky a každému, kto sa osvedčí, ponúknu prácu.
.špičky
Medzi našu špičku domácich podnikateľov patrí aj firma Virtual Reality Media (VRM), ktorá zvíťazila v celosvetovom tendri a dnes dodáva pre americkú armádu simulátor vrtuľníka, v ktorom sa školia piloti na misie v Iraku. Trenažér, vyvinutý v Trenčíne, dokáže dôsledne napodobniť krízové situácie, na ktoré by mal byť pilot pripravený, no nedajú sa nacvičiť v reálnom prostredí (alebo len raz). Firma Júliusa Beritha a Pavla Grmana najprv robila simulátory pre slovenské armádu, aby po rokoch so svojím know-how prerazila do celosvetovej konkurencie.
VRM nie je jediná súkromná firma, ktorá sofistikovanou technológiou vyvážanou do sveta nahrádza ťažkopádnu vojenskú techniku štátnych postsocialistických vojenských podnikov, ktoré sa dnes nevedia presadiť na trhu. Ďalším príkladom je „ká-stovka“ banskobystrického konštruktéra a exvojaka Jaroslava Kuracinu. Pištoľ, ktorej názov okrem iniciály tvorí jeho aktuálna hmotnosť v čase „pôrodu“ zbrane, si pochvaľujú na celom svete a nielen v odborných časopisoch. Kuracina dodáva aj na tie najnáročnejšie trhy vrátane USA či Kanady.
Škoda len, že si ju nepochvaľujú aj „kompetentní“ na Slovensku. Práve Kuracina upozornil na podozrivý tender nákupu zbraní pre policajtov a na jeho nuansy, ktoré na víťazstvo „predurčujú“ rakúske Glocky. Kuracina sa pritom ponúkol, že zbrane dodá za výrobnú cenu.
Do sveta zamierila a aj úspešne dorazila aj záhorácka firma OMS Vladimíra Levárskeho. Z bývalého učiteľa je dnes najväčší výrobca svetiel v strednej a východnej Európe. OMS patrí medzi európsku špičku. Produkcia siedmich stoviek zamestnancov pri Senici za 60 miliónov eur ročne prúdi takmer kompletne do zahraničia, najmä do Nemecka, Francúzska či škandinávskych krajín. OMS má dnes v Európe slušnú povesť a svoj podiel na tom má aj orientácia na dizajn. Spolupracuje s talianskym dizajnérom Giorgettom Giugiarom, jedným z tvorcov dizajnu áut Alfa Romeo, ktorý bol dokonca osobne v Dojči pri Senici, kde firma sídli. „Svetlo má vyvolať emóciu,“ povedal Levársky v rozhovore pre .týždeň minulý rok.
.ako budovať značku
Čo je kľúčové pre budovanie silnej slovenskej značky? „Nemusíme sa hneď pchať s našimi výrobkami na preplnené hyperkonkurenčné trhy. Predávajme tam, kde to ide a vybudujme si meno pokojne najskôr v nejakej tramtárii,“ zamýšľa sa Július Berith z VRM. „Existujú krajiny, kde sa dokážeme pohybovať, ale iní nie a úspech na takomto trhu priťahuje záujem konkurencie. V novej globálnej trhovej ekonomike môže byť aj konkurent mostom na iné trhy a partnerom pri budovaní silnej slovenskej značky. Úspešné firmy sú novým predvojom slovenskej diplomacie a naša diplomacia môže výrazne pomôcť pri otváraní nových teritórií.“
Podľa Jána Košturiaka z poradenskej spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia silné značky s budúcnosťou sú tie, kde je zázemie vývoja a inovácii. „Je dôležité, aký je v nich líder a aké prostredie pre prácu vytvára. Zoberme si napríklad Steva Jobsa,” hovorí. „Rovnako dôležitá je atmosféra vo firme, spôsob práce s ľuďmi a ich myšlienkami, vytváranie prostredia na experimenty, nové nápady a príležitosti.” Ako ukazujú spomenuté príklady, môžu vznikať aj napriek slovenskému prostrediu, ktoré má od inovatívnej atmosféry ešte ďaleko.
.spinea a prevodovky
Biznis prešovskej firmy Spinea stojí na jednom z najúspešnejších slovenských vynálezov, vďaka ktorému má vo svete len dvoch japonských konkurentov. Produkty firmy Spinea vyvinul konštruktér Bartolomej Janek a jeho bývalý študent Tibor Fecko.
Janeka už od osemdesiatych rokov trápila nepresnosť výrobných robotov, ktoré montujú napríklad autá na montážnych linkách. Téme sa venoval aj vo svojej dizertačnej práci. Napadlo mu, ako túto chybu opraviť a vymyslel prevodovku s krížovým redukčným mechanizmom ako pohon robotov. V otcovej dielni skonštruoval prototyp a urobil prvé testy. Spoločnosť si dala Janekov mechanizmus patentovať a o šesť rokov sa začala sériová výroba. Medzitým získali certifikát aj v prestížnych svetových patentových centrách. Dnes tieto reduktory používajú najväčší výrobcovia v Európe a Spinea má z Janekovho vynálezu úspešný biznis (majoritným investorom a vlastníkom firmy je košická spoločnosť Kimex). Spinea ovláda jednu pätinu európskeho trhu v segmente vysoko presných prevodoviek. Prešovská firma s takmer 400 zamestnancami ich ročne predá vyše 30-tisíc a rastie rýchlym tempom – za posledné dva roky rástli jej tržby o polovicu.
Prevodovky z ich dielne majú kľúčový význam pri robotizácii, obrábacích strojoch či navigácii – teda tam, kde sú vysoké nároky na prenos krútiaceho momentu. Zároveň sa používajú aj pri výrobe LCD televízorov, kamerových systémov, v medicínskom, textilnom či leteckom priemysle. Prevodovky „pracujú“ v nemeckých robotoch Kuka a vďaka tomu sú aj na výrobných linkách BMW, Audi, Mercedes, Volvo, Ford a taktiež výrobcu lietadiel Boeing alebo výrobcu módnych doplnkov Swarovski.
Práve moment, keď sa ich produkt stal súčasťou „Kuka“, považuje Janek za chvíľu, keď sa stali úspešnými. Vysoko presná prevodovka je na takýchto linkách dôležitá, pretože robot manipuluje s veľkými kusmi s mimoriadnou presnosťou. Ak by sa robot pri skladaní auta o malú vzdialenosť pomýlil, vozidlo by bolo chybné.
Spinea dodáva reduktory aj pre švajčiarsky CERN na projekt urýchľovača jadrových častíc. Prešovská prevodovka je aj v rotačných dverách londýnskej radnice a dubajského „plachetnicového“ hotela Burj al Arab, označovaného za najluxusnejší na svete.
.neštandardný vývojár
Spinea sa nachádza v Prešove medzi rodinnými domami. V rôznych častiach haly prechádzame medzi paletami hotových reduktorov s veľkosťou priemeru od pingpongovej loptičky až po futbalovú loptu.
Janek je pred novinárskou návštevou spočiatku plachý. „Bránim sa veľkej publicite. Nepotrebujem to,“ vraví. Janek je jednoducho vývojár a do svojej kože sa dostane, až keď sa začneme baviť o jeho vynálezoch. S vášňou chlapca („vrtuľník je vlastne lietajúci reduktor“), ktorý sa pri vývoji akoby hrá s novými možnosťami, ukazuje prevodovky a vysvetľuje na reportérovom ramene, ako v robotovi fungujú. Tisíce otáčok motora prevodovka zredukuje na menší počet, ale s veľkou silou a presnosťou, ktorou potom dokážu ramená robota narábať s veľkými predmetmi.
„Naši japonskí konkurenti idú najmä do ťažších aplikácií. Naša výhoda je, že v robotoch, ktoré majú nosnosť pod 20 kg, vieme robiť reduktory len my. Máme tak čiastočne prerozdelený trh.“ Prečo sú jediní, čo na trhu v tomto segmente víťazia? „Vyplýva to z technickej podstaty riešenia. Na báze technických princípov, ktoré používa konkurencia, sa nedajú postaviť malé, veľmi presné konštrukcie či menšie roboty. Vyrábame aj väčšie reduktory, ale preferujeme tú časť, kde sme najlepší.“
Nový vývoj je dnes vo firme nasmerovaný do inovácii a vylepšovania reduktorov či nových aplikácii od robotiky, strojárskej výroby, zdravotníctva, obranného priemyslu až po letecký priemysel. „Za založenie nového štandardu v pohonoch robotov” v roku 2009 dostal Janek nomináciu na cenu Európsky vynálezca roka. Na inovácie treba mať odvahu, no Janek tvrdí, že úspešnosť sa dá predpovedať. „Častým dôvodom neúspechu je ignorovanie fyziky, toho, či sa dá produkt aj vyrábať, alebo zlý odhad budúcich nákladov či neznalosť stavu techniky a trhu.”
.ipesoft: riadenie v reálnom čase
Žilinská firma Ipesoft sa v deväťdesiatych rokoch pustila do neprebádaných vôd systémov nazvaných ako MES (Manufacturing Execution Systems) a vyvinula pre priemyselné a energetické podniky softvérové technológie na riadenie výroby a obchodu v „reálnom čase“.
Čo to znamená? Ide o informačné systémy, ktoré umožňujú manažérom dostať na „tanier” plynulo všetky dôležité údaje z výroby, vďaka ktorým dokážu lepšie plánovať, riadiť výrobu a rýchlejšie prijímať potrebné rozhodnutia. „V každej výrobe vzniká množstvo dát, no z nich je potrebné získať informácie,” tvrdí generálny riaditeľ firmy Miroslav Kunsch.
Na chodbách žilinskej firmy cítiť príjemnú pracovnú atmosféru, riaditeľské kancelárie na „šéfovskom“ poschodí majú otvorené dvere. Na nástenke je aj typická fráza o harmonickom rozvoji zamestnancov. Čo to pre nich znamená? „Pre väčšinu našich ľudí sme prvým zamestnávateľom, máme takmer nulovú fluktuáciu. Vzišli z režimu vyhľadávania talentov na univerzitách,” vraví Kunsch. Viacerí z dnešných riaditeľov začínali vo firme pred 15-timi rokmi, keď im Kunsch robil vedúceho diplomovky.
Ipesoft úzko spolupracuje so žilinskou univerzitou, kde garantuje predmet Programovanie systémov reálneho času. Kunsch uznáva, že loviť v škole bola nevyhnutnosť. „Kde inde nájsť šikovných, inovatívnych ľudí?” pýta sa. „Naše softvérové technológie nie sú v rámci IT bežné, sú to tie najzložitejšie postupy. Pre mnohé záležitosti, ktoré robíme, neexistujú na trhu práce kvalifikovaní ľudia.“
.know-how z tanku
Nemenej zaujímavý je však aj spôsob, z akých ideí vlastne firma vykvasila. Do vývoja nových produktov sa pustili traja vývojári na čele s Kunschom v roku 1993. Spočiatku im nik neveril, keďže v tom čase prevládal názor, že softvér sa dá objednať lacnejšie zo zahraničia, než ho vyvíjať.
Všetci štyria mali v začiatkoch skúsenosti s aplikáciami IT v reálnom prostredí. Sám Kunsch pred pádom režimu pracoval v žilinskom Výskumnom ústave výpočtovej techniky. „Už vtedy sa robili inovatívne riešenia. Rozvoj IT v tých dobách bol financovaný najmä vojenskými objednávkami,“ vraví Kunsch a s vášňou sa pustí do zákutí histórie informatiky. Jeho kolegovia s úsmevom vravia, že ak by vyšla kniha o histórii fachu, ich šéf by ju mohol editovať. Kunsch pracoval na „špeciáli“, kde sa používali rovnaké softvérové technológie ako v armádnych a vesmírnych projektoch. Systém riadenia pre tank T-72, ktorý vyvíjali v ústave v 80. rokoch, bol de facto systémom reálneho času, kde sa snažili na centimeter presne vypočítať dráhu projektilu z množstva dát či premenných veličín, akou je napríklad počasie. Aj tieto skúsenosti im neskôr pomohli pri vývoji univerzálneho softvéru pre riadenie vo firmách, kde monitorujú stav technológií, počasia či emisii. „Zachytávame údaje, ktoré vznikajú v čase a už sa nikdy nezopakujú.“
Za rozhodujúci míľnik považuje Kunsch zákazku pre Slovenské elektrárne. V Ipesofte to dnes pokladajú za vstupenku do najvyššej ligy, keďže im to pomohlo získať dôveru veľkých podnikov. V tomto období ich obrat vzrástol desaťnásobne. Ipesoft dokázal vyhrávať veľké tendre, kde dovtedy víťazili najmä lokálne zastúpenia zahraničných spoločností. Dodal riešenia pre SPP, U.S. Steel Košice, Slovnaft, trnavskú skláreň Johns Manville alebo český gigant ČEZ.
Ipesoft však predpokladá, že prudký biznis na Slovensku či Česku bude „len“ rozbehom na nové trhy. Firma sa etabluje v strednej Európe, na Balkáne a v bývalom socialistickom bloku, kde ešte len prebieha liberalizácia trhu s elektrinou a plynom, kvôli ktorým sa technológie modernizujú. Na Západe už podobné procesy prebehli skôr než u nás a trh je obsadený etablovanými firmami.
.elcom: pokladnice sú tiež značka
Ako inovatívna firma sa môže ukázať aj výrobca registračných pokladníc. Svedčí o tom príbeh prešovskej firmy Elcom. Ten bol pôvodne distribútorom japonského Sharpu, pre ktorého predával aj registračné pokladnice miestnym obchodníkom. Postupne sa však z miestneho predajcu „cudzej“ elektroniky stal podnik s vlastnou značkou. „Videli sme veľa možností, kde sa dal produkt zlepšiť,“ hovorí zakladateľ a generálny riaditeľ Elcomu Miloslav Karaffa.
Od roku 1997 Elcom predáva registračné pokladnice z vlastného vývoja, suverénna časť produkcie smeruje za hranice. Využíva ich 350-tisíc obchodníkov v 50-tich krajinách vrátane Nemecka, Francúzska či Škandinávie. Pokladnice majú pod „karosériou“ zložitý informačný systém, ktorý nepomáha len kontrolovať štátu dane, ale slúži aj podnikateľovi. Pokladnice sú prepojené s ekonomickou evidenciou vo firme, so skladom a zásobami, dokážu robiť inventúry či účtovníctvo. „Je to najlacnejšia a úplne lojálna účtovníčka, je nepodplatiteľná, nerobí chyby, nezabúda, nekradne a nemá zlú náladu...“ vypočítava Karaffa.
Výrobná hala Elcomu sa nachádza vedľa sídla firmy. Keďže výroba si vyžaduje čistotu, majiteľ ide príkladom a pred vstupom si oblieka biely plášť a modré návleky na topánky. V hale dnes vládne vedúci technickej prípravy výroby Vladimír Sabol. Ukazuje linku, kde sa na jednom konci vloží panel s doskami plošných spojov a na druhom o desať metrov ďalej vylezie hotový komponent – doska osadená súčiastkami pre novú pokladnicu či počítač. V hale sa nevyrábajú len produkty Elcomu, možnosti firmy siahajú ďalej. Pod jednou strechou vyrába aj spoločnosť MSC Electronics, ktorú vlastní Elcom s nemeckou spoločnosťou MSC.
„Nové technologické procesy a vývoj nám dávajú získanú moc. Cez embedované (vložené) systémy, ktoré sme robili pôvodne ako pokladnice, sme sa naučili robiť množstvo zložitejších produktov,“ vysvetľuje Karaffa. Pre zdravotnícky sektor napríklad vyvinuli rádioprijímač na ovládanie polohovateľného kresla a postele. No najkomplikovanejším kúskom bola pre nich zákazka na displej chirurgického elektrónového mikroskopu, na ktorý si ich najala firma Carl Zeiss. „Tá práca nás vyškolila, potili sme krv,“ vraví Karaffa. Keďže išlo o zdravotníctvo, Elcom musel splniť vysoké nároky. Monitor musel mať antibakteriálny povrch a displej musel byť zo skla, ktoré sa pri rozbití rozpadne na malé guľôčky. „Naučili sme sa veľmi veľa a ešte nám za to aj zaplatili,“ usmeje sa Karaffa. „Radi chodíme do zahraničia. Ak si niekto v Prešove myslí, že je v niečom najlepší, zahraničná konkurencia ho vráti do reality.“
.dizajn sa oplatí
Na trhu nevíťazia len výrobky, ktoré sú najlepšie, ale tie, ktoré sa predávajú – to si uvedomil nielen Steve Jobs, ale aj šéfovia Elcomu. Preto kladú veľký dôraz na dizajn výrobku. „Nikdy nedostanete druhú šancu urobiť prvý dojem. Kilo škaredého, aj kilo atraktívneho výrobku stojí rovnako. Atraktívny sa však lepšie predáva,“ tvrdí Karaffa. Dizajn produktu sa začína priamo v jeho pracovni, kde sám nakreslí prvý vizuálny náčrt. S reálnou podobou šéfovej vízie sa potom popasujú CAD inžinieri, ktorí rozpracujú 3-D model.
Pre sofistikovaný vývoj sú kľúčovými zamestnancami firmy vývojári. V inováciách firma nezaostáva. Začala predávať aj vlastný počítač Uniq PC s dotykovým panelom pre obchodné prevádzky, priemyselné podniky a zdravotnícke zariadenia. V Elcome práve pracujú na analýze myšlienky, aby Uniq fungoval cez deň ako pokladnica a v noci ako bezpečnostný systém.
Elcom spolupracuje s Technickou univerzitou v Košiciach, odkiaľ pochádza väčšina technikov vrátane samotného riaditeľa. Dnes zo školy nielen čerpajú, ale spolupracujú s ňou na prednáškach, seminároch či študentom pomáhajú s diplomovkami. „Robíme im aj motivačné prednášky, aby sme im vysvetlili, čo chce dnešný svet,“ tvrdí šéf vývoja softvéru Miroslav Petruš. Spolupráca so školou sa začala pred piatimi rokmi, keď sa začali pýtať na klesajúcu úroveň študentov na pohovoroch. „Spolupracujeme s docentmi a profesormi, ktorí nás upozornia na talenty,“ vraví vedúci technického oddelenia Branislav Poliak, ktorý vo firme pôvodne nastúpil ako absolvent. So študentmi Elcom zväčša pracuje 2-3 roky a každému, kto sa osvedčí, ponúknu prácu.
.špičky
Medzi našu špičku domácich podnikateľov patrí aj firma Virtual Reality Media (VRM), ktorá zvíťazila v celosvetovom tendri a dnes dodáva pre americkú armádu simulátor vrtuľníka, v ktorom sa školia piloti na misie v Iraku. Trenažér, vyvinutý v Trenčíne, dokáže dôsledne napodobniť krízové situácie, na ktoré by mal byť pilot pripravený, no nedajú sa nacvičiť v reálnom prostredí (alebo len raz). Firma Júliusa Beritha a Pavla Grmana najprv robila simulátory pre slovenské armádu, aby po rokoch so svojím know-how prerazila do celosvetovej konkurencie.
VRM nie je jediná súkromná firma, ktorá sofistikovanou technológiou vyvážanou do sveta nahrádza ťažkopádnu vojenskú techniku štátnych postsocialistických vojenských podnikov, ktoré sa dnes nevedia presadiť na trhu. Ďalším príkladom je „ká-stovka“ banskobystrického konštruktéra a exvojaka Jaroslava Kuracinu. Pištoľ, ktorej názov okrem iniciály tvorí jeho aktuálna hmotnosť v čase „pôrodu“ zbrane, si pochvaľujú na celom svete a nielen v odborných časopisoch. Kuracina dodáva aj na tie najnáročnejšie trhy vrátane USA či Kanady.
Škoda len, že si ju nepochvaľujú aj „kompetentní“ na Slovensku. Práve Kuracina upozornil na podozrivý tender nákupu zbraní pre policajtov a na jeho nuansy, ktoré na víťazstvo „predurčujú“ rakúske Glocky. Kuracina sa pritom ponúkol, že zbrane dodá za výrobnú cenu.
Do sveta zamierila a aj úspešne dorazila aj záhorácka firma OMS Vladimíra Levárskeho. Z bývalého učiteľa je dnes najväčší výrobca svetiel v strednej a východnej Európe. OMS patrí medzi európsku špičku. Produkcia siedmich stoviek zamestnancov pri Senici za 60 miliónov eur ročne prúdi takmer kompletne do zahraničia, najmä do Nemecka, Francúzska či škandinávskych krajín. OMS má dnes v Európe slušnú povesť a svoj podiel na tom má aj orientácia na dizajn. Spolupracuje s talianskym dizajnérom Giorgettom Giugiarom, jedným z tvorcov dizajnu áut Alfa Romeo, ktorý bol dokonca osobne v Dojči pri Senici, kde firma sídli. „Svetlo má vyvolať emóciu,“ povedal Levársky v rozhovore pre .týždeň minulý rok.
.ako budovať značku
Čo je kľúčové pre budovanie silnej slovenskej značky? „Nemusíme sa hneď pchať s našimi výrobkami na preplnené hyperkonkurenčné trhy. Predávajme tam, kde to ide a vybudujme si meno pokojne najskôr v nejakej tramtárii,“ zamýšľa sa Július Berith z VRM. „Existujú krajiny, kde sa dokážeme pohybovať, ale iní nie a úspech na takomto trhu priťahuje záujem konkurencie. V novej globálnej trhovej ekonomike môže byť aj konkurent mostom na iné trhy a partnerom pri budovaní silnej slovenskej značky. Úspešné firmy sú novým predvojom slovenskej diplomacie a naša diplomacia môže výrazne pomôcť pri otváraní nových teritórií.“
Podľa Jána Košturiaka z poradenskej spoločnosti Fraunhofer IPA Slovakia silné značky s budúcnosťou sú tie, kde je zázemie vývoja a inovácii. „Je dôležité, aký je v nich líder a aké prostredie pre prácu vytvára. Zoberme si napríklad Steva Jobsa,” hovorí. „Rovnako dôležitá je atmosféra vo firme, spôsob práce s ľuďmi a ich myšlienkami, vytváranie prostredia na experimenty, nové nápady a príležitosti.” Ako ukazujú spomenuté príklady, môžu vznikať aj napriek slovenskému prostrediu, ktoré má od inovatívnej atmosféry ešte ďaleko.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.