.škandály, ktoré od polovice decembra vybuchujú okolo Wulffa, sú síce nič oproti našej Gorile, no všetky nemecké médiá (na rozdiel od našich) pitvajú doslova každý detail kauzy. Už dnes je zrejmé, že aj keby ten masívny tlak Wulff napokon ustál, svoj morálny kredit stratil.
Dnešné strasti politika CDU sa začali, keď bol ešte premiérom Dolného Saska. Katolík Wulff, ktorý mal imidž nielen kariérneho politika, ale aj ideálneho manžela, o ktorom sníva každá svokra, šokoval Nemcov rozvodom. Vzal si o 14 rokov mladšiu Bettinu, atraktívnu pracovníčku jeho mediálneho štábu. Keďže rozvod ho stál veľa peňazí a zaľúbený pár si hľadal spoločné bývanie, využil Wulff svoje bohaté známosti.
Rodina multimilionára Geerkensa mu v roku 2008 požičala na kúpu domu 500 tisíc eur – za veľmi výhodné úroky, čo v prípade krajinského premiéra znamenalo porušenie zákona. Tento fakt však dlho nebol známy. Keď sa Wulffa opozícia v parlamente pýtala, či nie je v nejakom obchodnom vzťahu s rodinou Geerkensovcov, poprel to. Zrejme sa však zľakol, preto si rýchlo dohodol pôžičku s BW-Bank a vyplatil spriatelenú rodinu. Lenže aj tieto úroky plynúce z bankovej pôžičky boli pozoruhodne výhodné – Wulff by oproti bežným podmienkam ušetril okolo 150-tisíc eur.
Medzitým sa stal Wulff prezidentom, keď na jar roku 2010 nahradil Horsta Köhlera, ktorý nezniesol kritiku svojej osoby a predčasne odstúpil.
Okolo Wullfa bol dlho pokoj. Aj vďaka tomu, že novinári sa asi rok nevedeli dostať k údajom, ktoré sa týkali kúpy domu a podmienok oboch úverov. Miestny katastrálny úrad ignoroval starší nález Ústavného súdu a odmietal poskytnúť informácie, ktoré boli podľa novinárov vo verejnom záujme.
Až teraz, v polovici decembra 2011, to vypuklo naplno. Bulvárny Bild uverejnil informáciu o pôžičke, ktorú dostal Wulff od Geerkensovcov a médiá začali priam obsedantne rozoberať podmienky výhodného úveru, ako aj viaceré poloklamstvá, do ktorých sa prezident zamotával.
Minulý týždeň bol pre prezidenta takmer dokonanou katastrofou: Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnil informáciu, že Wulff ešte pred uverejnením prvého článku zatelefonoval šéfredaktorovi Bildu aj vydavateľovi a hrozil novinám „vojnou“, ak s tým vyjdú von. Prezident sa teraz háji, že iba prosil o odklad článku, aby mohol okolnosti pôžičiek lepšie vysvetliť, ale nikto mu už neverí – keďže šéfredaktorovi pohrozil prezident v odkazovači, Bild sebavedomo vyhlasuje, že v prípade Wulffovho súhlasu znenie jeho slov rád zverejní, aby bolo jasné, kto hovorí pravdu. Prezident to odmietol s odôvodnením, že išlo o súkromný rozhovor.
Tieň ostal aj na vedení denníka Bild: hoci sa Wulff krátko po telefonátoch ospravedlnil za svoje neprístojné správanie, denník to akceptoval a prisľúbil, že o incidente nebude informovať, napokon to vyplávalo von cez iný mediálny kanál – s dôvodným podozrením, že tomu pomohol samotný Bild.
Dnešné strasti politika CDU sa začali, keď bol ešte premiérom Dolného Saska. Katolík Wulff, ktorý mal imidž nielen kariérneho politika, ale aj ideálneho manžela, o ktorom sníva každá svokra, šokoval Nemcov rozvodom. Vzal si o 14 rokov mladšiu Bettinu, atraktívnu pracovníčku jeho mediálneho štábu. Keďže rozvod ho stál veľa peňazí a zaľúbený pár si hľadal spoločné bývanie, využil Wulff svoje bohaté známosti.
Rodina multimilionára Geerkensa mu v roku 2008 požičala na kúpu domu 500 tisíc eur – za veľmi výhodné úroky, čo v prípade krajinského premiéra znamenalo porušenie zákona. Tento fakt však dlho nebol známy. Keď sa Wulffa opozícia v parlamente pýtala, či nie je v nejakom obchodnom vzťahu s rodinou Geerkensovcov, poprel to. Zrejme sa však zľakol, preto si rýchlo dohodol pôžičku s BW-Bank a vyplatil spriatelenú rodinu. Lenže aj tieto úroky plynúce z bankovej pôžičky boli pozoruhodne výhodné – Wulff by oproti bežným podmienkam ušetril okolo 150-tisíc eur.
Medzitým sa stal Wulff prezidentom, keď na jar roku 2010 nahradil Horsta Köhlera, ktorý nezniesol kritiku svojej osoby a predčasne odstúpil.
Okolo Wullfa bol dlho pokoj. Aj vďaka tomu, že novinári sa asi rok nevedeli dostať k údajom, ktoré sa týkali kúpy domu a podmienok oboch úverov. Miestny katastrálny úrad ignoroval starší nález Ústavného súdu a odmietal poskytnúť informácie, ktoré boli podľa novinárov vo verejnom záujme.
Až teraz, v polovici decembra 2011, to vypuklo naplno. Bulvárny Bild uverejnil informáciu o pôžičke, ktorú dostal Wulff od Geerkensovcov a médiá začali priam obsedantne rozoberať podmienky výhodného úveru, ako aj viaceré poloklamstvá, do ktorých sa prezident zamotával.
Minulý týždeň bol pre prezidenta takmer dokonanou katastrofou: Frankfurter Allgemeine Zeitung zverejnil informáciu, že Wulff ešte pred uverejnením prvého článku zatelefonoval šéfredaktorovi Bildu aj vydavateľovi a hrozil novinám „vojnou“, ak s tým vyjdú von. Prezident sa teraz háji, že iba prosil o odklad článku, aby mohol okolnosti pôžičiek lepšie vysvetliť, ale nikto mu už neverí – keďže šéfredaktorovi pohrozil prezident v odkazovači, Bild sebavedomo vyhlasuje, že v prípade Wulffovho súhlasu znenie jeho slov rád zverejní, aby bolo jasné, kto hovorí pravdu. Prezident to odmietol s odôvodnením, že išlo o súkromný rozhovor.
Tieň ostal aj na vedení denníka Bild: hoci sa Wulff krátko po telefonátoch ospravedlnil za svoje neprístojné správanie, denník to akceptoval a prisľúbil, že o incidente nebude informovať, napokon to vyplávalo von cez iný mediálny kanál – s dôvodným podozrením, že tomu pomohol samotný Bild.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.