Rozhlasová stanica Devín už dlho týždenne vysiela záslužnú reláciu Fokus film. Siaha pod záhlavím Fokus aj do iných oblastí umenia, o tie však teraz nejde. Fokus film už celé mesiace stabilne moderuje scenárista, hudobník a producent Maroš Hečko, absolvent VŠMU, ktorý si do týchto polhodinových rozhovorov pozýva zaujímavých filmárov, prevažne mladšej generácie. Hlavným tenorom týchto rozhovorov nebývajú však estetické postoje, úvahy nad nakrútenými filmami či sociokultúrne názory pozvaných, lež produkčné a inštitucionálne podmienky vzniku ich filmov, podmienky štúdia na VŠMU a ich prípadné porovnávanie s inými školami, podmienky vstupu na profesionálnu scénu, personálne vzťahy v tíme a to, ako sa to premieta do výsledku. Ak ide o herca, tu sa zasa nastoľujú analogické inštitucionálne či vzťahové podmienky z jeho hľadiska. Slovom, moderátor si za základňu vybral z viacerých svojich kvalifikácií jednoznačne funkciu producenta.
Na jednej strane teda nejde o bulvár, ktorý by sa hrabal v intimitách, na druhej sa však tematizujú veci, ktoré zaujímajú predovšetkým filmárov, a aj to nie ako tvorcov, autorov, ktorí zápasia o realizáciu svojej umeleckej vízie, lež ako organizátorov budúceho diela, ktorí musia zápasiť v prvom rade o prostriedky a podmienky na realizáciu zámeru.
Ťažko povedať, do akej miery filmári takúto platformu prezentácie názorov a postojov potrebujú, no ak áno, nepatrí do programu verejnoprávnej rozhlasovej stanice určenej kultúrne orientovaným záujemcom neprofesionálom. Najmä to bije do očí, pokiaľ si moderátor pozve za hosťa autorsky vyhranenú osobnosť ako Mátyás Prikler, veľká nádej slovenského hraného filmu či dokumentaristka Zuzana Piussi, ktorá sa vo väčšine svojich filmov chytá za pasy so sociálnymi nešvármi alebo tabuizovanými témami. Tvorba takéhoto typu srší postrehmi o našej spoločnosti, vyžaruje obrazy jej kontroverznej, konfliktmi nabitej podoby, a práve toto, teda skutočnosť a jej stvárnenie, by sa do rozhovorov malo premietnuť ako ťažisko. Autori by to určite vďačne prijali, lebo svoje témy neberú iba ako realizátori, ich diela vznikajú z vnútorných zápasov a množstva volieb, ako ten či onen tematický, psychologický či sociálny uzol poňať, ako sa k problému postaviť.
Produkčné podmienky tu iste hrajú úlohu, nestoja však v ťažisku, v ťažisku stojí autorská koncepcia. Keď sa však predmetom rozhovoru stanú iba produkčné podmienky, možno to môže niečo dať filmárom, rozhodne však nie síce zaujatej, predsa však laickej verejnosti. A tak sa cyklická relácia, ktorá by v inakšej koncepcii mohla upútať pozornosť istej časti artfilmového, klubového obecenstva, fanúšikov filmu ako umenia, scvrkla na prezentáciu profesionálnych problémov filmárov.
Na jednej strane teda nejde o bulvár, ktorý by sa hrabal v intimitách, na druhej sa však tematizujú veci, ktoré zaujímajú predovšetkým filmárov, a aj to nie ako tvorcov, autorov, ktorí zápasia o realizáciu svojej umeleckej vízie, lež ako organizátorov budúceho diela, ktorí musia zápasiť v prvom rade o prostriedky a podmienky na realizáciu zámeru.
Ťažko povedať, do akej miery filmári takúto platformu prezentácie názorov a postojov potrebujú, no ak áno, nepatrí do programu verejnoprávnej rozhlasovej stanice určenej kultúrne orientovaným záujemcom neprofesionálom. Najmä to bije do očí, pokiaľ si moderátor pozve za hosťa autorsky vyhranenú osobnosť ako Mátyás Prikler, veľká nádej slovenského hraného filmu či dokumentaristka Zuzana Piussi, ktorá sa vo väčšine svojich filmov chytá za pasy so sociálnymi nešvármi alebo tabuizovanými témami. Tvorba takéhoto typu srší postrehmi o našej spoločnosti, vyžaruje obrazy jej kontroverznej, konfliktmi nabitej podoby, a práve toto, teda skutočnosť a jej stvárnenie, by sa do rozhovorov malo premietnuť ako ťažisko. Autori by to určite vďačne prijali, lebo svoje témy neberú iba ako realizátori, ich diela vznikajú z vnútorných zápasov a množstva volieb, ako ten či onen tematický, psychologický či sociálny uzol poňať, ako sa k problému postaviť.
Produkčné podmienky tu iste hrajú úlohu, nestoja však v ťažisku, v ťažisku stojí autorská koncepcia. Keď sa však predmetom rozhovoru stanú iba produkčné podmienky, možno to môže niečo dať filmárom, rozhodne však nie síce zaujatej, predsa však laickej verejnosti. A tak sa cyklická relácia, ktorá by v inakšej koncepcii mohla upútať pozornosť istej časti artfilmového, klubového obecenstva, fanúšikov filmu ako umenia, scvrkla na prezentáciu profesionálnych problémov filmárov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.