Francúzski predstavitelia reagovali na vyhliadku zníženia kreditného ratingu útokom na Britániu. Šéf francúzskej Centrálnej banky Christian Noyer tvrdí, že ratingové agentúry by mali začať znížením „známky“ Británii. Minister financií Francois Baroin nedávno vyhlásil: „Z ekonomického hľadiska je lepšie byť Francúzom než Britom.“ A dokonca aj francúzsky premiér Francois Fillar poznamenal, že Británia má vyšší dlh a vyššie deficity ako Francúzsko.
.briti môžu tlačiť libry
Francúzski predstavitelia očividne nechápu význam tej skutočnosti, že Británia sa nachádza mimo eurozóny, a teda má vlastnú menu, čo znamená nulové riziko, že by Británia nebola schopná splácať vlastný dlh. Keď príde čas na splácanie úrokov a istiny britského štátneho dlhu, britská vláda môže vždy vytlačiť viac libier, aby tieto požiadavky splnila. Naproti tomu francúzska vláda a francúzska Centrálna banka len tak tlačiť eurá nemôžu.
V prípade, že by investori neboli ochotní financovať francúzsky deficit – teda ak by si Francúzsko nedokázalo na financovanie svojho deficitu požičať –, Francúzsko bude nútené vyhlásiť bankrot. Preto trhy považujú francúzske štátne dlhopisy za rizikovejšie a požadujú vyššiu úrokovú mieru, hoci deficit francúzskeho rozpočtu je 5,8 percenta HDP, kým ten britský je 8,8 percenta HDP.
Je ešte jeden dôvod, prečo je situácia Británie menej riskantná ako situácia Francúzska. Británia môže znížiť svoj deficit bežného účtu tak, že oslabí britskú libru vo vzťahu k doláru a euru. Ani toto Francúzi so svojou menou urobiť nemôžu. A presne to Británia svojou menovou politikou robí: znižuje výmenný kurz libry za euro a libry za dolár na konkurencieschopnejšie úrovne.
Fiskálne deficity a deficity bežných účtov štátov eurozóny sú teraz najočividnejším symptómom zlyhania eura. Ale možno ešte dôležitejšia je kríza úverov v Európe a slabosť bánk eurozóny. Pretrvávajúce rozdiely v nezamestnanosti v eurozóne sú ďalším odrazom negatívneho dopadu jednotnej meny a jednotnej menovej politiky na heterogénnu skupinu krajín.
Prezident Nicolas Sarkozy a ďalší francúzski politici sú nepochybne nešťastní, že nedávny európsky summit neposunul eurointegráciu zase o niečo ďalej. Francúzski predstavitelia Jean Monneta a Robert Schuman boli autormi iniciatívy európskej politickej integrácie po druhej svetovej vojne – volali po Spojených štátoch európskych. Vznik eura Francúzi považovali za významný symbol postupu k tomuto cieľu. V šesťdesiatych rokoch Jacques Delors, vtedy minister financií Francúzskej republiky, agitoval za jednotnú menu vo svojej správe Jeden trh, jedny peniaze. V nej sa písalo, že európska dohoda o voľnom obchode môže fungovať, len ak jej signatári budú používať jednotnú menu.
Francúzi považujú európsku politickú úniu za krok k posilneniu roly Európy vo svete – a roly Francúzska v Európe. Ale ten cieľ teraz vyzerá ťažšie dosiahnuteľný, než sa javil pred začiatkom európskej krízy. Francúzsko útočí na Britániu a pokúša sa zvyšovať náklady Británie na požičiavanie, a tým iba vytvára ďalšie konflikty s Britániou – a ďalšie trenice v Európe.
.francúzi by mali presvedčiť investorov
Pri pohľade do budúcnosti je jasné, že na zastavenie finančnej krízy v eurozóne nie je potrebná politická únia ani záväzok nemeckej finančnej podpory. Riešenie závisí od jednotlivých krajín eurozóny – osobitne od Talianska, Španielska a Francúzska. Musia zmeniť svoje domáce výdavky a dane tak, aby presvedčili globálnych finančných investorov, že reálne dosiahnu prebytkové rozpočty a svoj pomer dlhu k HDP postupne znížia.
Francúzsko by sa malo zamerať na domáce fiškálne problémy a na ťažkú situáciu svojich komerčných bánk, a neosopovať sa na Britániu ani nevolať po politických zmenách, ktoré sa nestanú.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bol predseda Rady ekonomických poradcov amerického prezidenta Ronalda Reagana a je bývalý predseda Národného úradu pre ekonomický výskum.
Copyright: Project Syndicate, 2011
www.project-syndicate.org
.briti môžu tlačiť libry
Francúzski predstavitelia očividne nechápu význam tej skutočnosti, že Británia sa nachádza mimo eurozóny, a teda má vlastnú menu, čo znamená nulové riziko, že by Británia nebola schopná splácať vlastný dlh. Keď príde čas na splácanie úrokov a istiny britského štátneho dlhu, britská vláda môže vždy vytlačiť viac libier, aby tieto požiadavky splnila. Naproti tomu francúzska vláda a francúzska Centrálna banka len tak tlačiť eurá nemôžu.
V prípade, že by investori neboli ochotní financovať francúzsky deficit – teda ak by si Francúzsko nedokázalo na financovanie svojho deficitu požičať –, Francúzsko bude nútené vyhlásiť bankrot. Preto trhy považujú francúzske štátne dlhopisy za rizikovejšie a požadujú vyššiu úrokovú mieru, hoci deficit francúzskeho rozpočtu je 5,8 percenta HDP, kým ten britský je 8,8 percenta HDP.
Je ešte jeden dôvod, prečo je situácia Británie menej riskantná ako situácia Francúzska. Británia môže znížiť svoj deficit bežného účtu tak, že oslabí britskú libru vo vzťahu k doláru a euru. Ani toto Francúzi so svojou menou urobiť nemôžu. A presne to Británia svojou menovou politikou robí: znižuje výmenný kurz libry za euro a libry za dolár na konkurencieschopnejšie úrovne.
Fiskálne deficity a deficity bežných účtov štátov eurozóny sú teraz najočividnejším symptómom zlyhania eura. Ale možno ešte dôležitejšia je kríza úverov v Európe a slabosť bánk eurozóny. Pretrvávajúce rozdiely v nezamestnanosti v eurozóne sú ďalším odrazom negatívneho dopadu jednotnej meny a jednotnej menovej politiky na heterogénnu skupinu krajín.
Prezident Nicolas Sarkozy a ďalší francúzski politici sú nepochybne nešťastní, že nedávny európsky summit neposunul eurointegráciu zase o niečo ďalej. Francúzski predstavitelia Jean Monneta a Robert Schuman boli autormi iniciatívy európskej politickej integrácie po druhej svetovej vojne – volali po Spojených štátoch európskych. Vznik eura Francúzi považovali za významný symbol postupu k tomuto cieľu. V šesťdesiatych rokoch Jacques Delors, vtedy minister financií Francúzskej republiky, agitoval za jednotnú menu vo svojej správe Jeden trh, jedny peniaze. V nej sa písalo, že európska dohoda o voľnom obchode môže fungovať, len ak jej signatári budú používať jednotnú menu.
Francúzi považujú európsku politickú úniu za krok k posilneniu roly Európy vo svete – a roly Francúzska v Európe. Ale ten cieľ teraz vyzerá ťažšie dosiahnuteľný, než sa javil pred začiatkom európskej krízy. Francúzsko útočí na Britániu a pokúša sa zvyšovať náklady Británie na požičiavanie, a tým iba vytvára ďalšie konflikty s Britániou – a ďalšie trenice v Európe.
.francúzi by mali presvedčiť investorov
Pri pohľade do budúcnosti je jasné, že na zastavenie finančnej krízy v eurozóne nie je potrebná politická únia ani záväzok nemeckej finančnej podpory. Riešenie závisí od jednotlivých krajín eurozóny – osobitne od Talianska, Španielska a Francúzska. Musia zmeniť svoje domáce výdavky a dane tak, aby presvedčili globálnych finančných investorov, že reálne dosiahnu prebytkové rozpočty a svoj pomer dlhu k HDP postupne znížia.
Francúzsko by sa malo zamerať na domáce fiškálne problémy a na ťažkú situáciu svojich komerčných bánk, a neosopovať sa na Britániu ani nevolať po politických zmenách, ktoré sa nestanú.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, bol predseda Rady ekonomických poradcov amerického prezidenta Ronalda Reagana a je bývalý predseda Národného úradu pre ekonomický výskum.
Copyright: Project Syndicate, 2011
www.project-syndicate.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.