Rozum a poznanie dávajú Filovi nadhľad a silu vstupovať do histórie výtvarného umenia, vyberať si z neho úlomky ako neživý polotovar, čakajúci na vdýchnutie života, a tie následne transformovať vlastným, často expresívnym zásahom do podoby finálneho, teda skutočne pravdivého diela.
Bratislavská Galéria 19 priniesla výstavu dosiaľ nevystavených prác profesora Rudolfa Filu Obrazy (maľby a premaľby). Limitovaný priestor galérie neumožňuje priniesť rozsah, ktorý by mohol dať expozícii prívlastok retrospektívna. Napriek tomuto obmedzeniu sa však podarilo dať dokopy výber, ktorý reprezentuje autora naprieč času od sedemdesiatych rokov až po súčasnosť.
Úvod výstavy patrí variáciám Kytice s ružami z roku 1987. Takmer dve desiatky variácií vytvorených na reprodukcii obrazu s kyticou červených ruží v modrej váze. Kaleidoskop, či skôr niečo ako vrecková encyklopédia moderného výtvarného umenia. Systematickosť sa nemení na nudný katalóg vďaka radosti, s akou je projekt realizovaný. Autor akoby nás viedol za ruku a ukazoval aha, aj takto sa dá na to pozrieť, aha, aj takto sa to dá urobiť. Bravúra a suverenita, s akou Fila vstupuje do obrazu, či už ide o technickú precíznosť, alebo, naopak, expresívnu výbušnosť, je očarujúca. V tomto cykle je zachytená jedna z najlepších vecí, akú moderna priniesla svetu – spojenie rozumu a emócie, nájdenie krásy v myšlienke.
Viera vo vlastnú pravdu mu umožňuje pracovať nielen s reprodukciami alebo citáciami. Fila vstupuje priamo do diel iných maliarov s rozhodnosťou sprejera, bez zaváhania a obrnený voči sentimentálnym či romantizujúcim výčitkám. Svojím spôsobom protikladom a svojím spôsobom logickým vyústením zásahov je Zelený diptych z roku 2011. Tým, že Fila razantne vstupuje nie do reprodukcie alebo do vlastnej citácie iného obrazu, ale do „živého” diela iného maliara, prekračuje rubikon. Je to zvláštne, vidieť starú oľejomaľbu krajinky, už trochu zažltnutý obraz s popraskaným povrchom, dielo, akých sú plné antikvariáty, a ktorých autora si dnes už nikto nepamätá, použité ako podklad na výbušnú Filovu expresiu, v ktorej sa spája sila gesta s dopredu presne premyslenou komplementárnou farbou a strohou vertikálnou kompozíciou. To, čo vzniklo, je silné. A tak akosi mrazivé.
Ak by som si mal kúpiť jeden obraz z tejto výstavy, bol by to určite tento. Bál by som sa však zavesiť si ho doma na stenu. Bál by som sa toho, že mi bude stále a znovu a dokola pripomínať, čo všetko sme museli obetovať pre to, aby sme vybudovali modernú súčasnosť. Že ma pohľad naň vždy znovu upozorní na to, ako rozum nesplnil všetky sľuby, ktorým sme uverili, keď sme sa poddali jeho vedeniu. Na ten pocit prázdnoty, ktorý rozumom nezaplníme. A na krásu neuchopiteľného gesta, bez ktorej je všetok rozum zbytočný.
Rudolf Fila takto vstupuje do iných obrazov pravidelne a vstupuje aj do obrazov svojho otca, ktorý bol mlynár a pri tom maľoval krajinky. Bolo by svojím spôsobom pôvabné, keby sa tak za sto či dvesto rokov našiel niekde na povale jeden z Filových obrazov, trebárs aj Zelený diptych. A keby sa ho potom chopil nejaký maliar a nejakým spôsobom, ktorý bude za dvesto rokov aktuálny, ho prerobil. Bolo by to zaujímavé. A verím tomu, že Rudolfovi Filovi by sa to páčilo.
Obrazy (maľby a premaľby) Rudolfa Filu možno vidieť v bratislavskej Galérii 19 do 15. januára 2012.
Bratislavská Galéria 19 priniesla výstavu dosiaľ nevystavených prác profesora Rudolfa Filu Obrazy (maľby a premaľby). Limitovaný priestor galérie neumožňuje priniesť rozsah, ktorý by mohol dať expozícii prívlastok retrospektívna. Napriek tomuto obmedzeniu sa však podarilo dať dokopy výber, ktorý reprezentuje autora naprieč času od sedemdesiatych rokov až po súčasnosť.
Úvod výstavy patrí variáciám Kytice s ružami z roku 1987. Takmer dve desiatky variácií vytvorených na reprodukcii obrazu s kyticou červených ruží v modrej váze. Kaleidoskop, či skôr niečo ako vrecková encyklopédia moderného výtvarného umenia. Systematickosť sa nemení na nudný katalóg vďaka radosti, s akou je projekt realizovaný. Autor akoby nás viedol za ruku a ukazoval aha, aj takto sa dá na to pozrieť, aha, aj takto sa to dá urobiť. Bravúra a suverenita, s akou Fila vstupuje do obrazu, či už ide o technickú precíznosť, alebo, naopak, expresívnu výbušnosť, je očarujúca. V tomto cykle je zachytená jedna z najlepších vecí, akú moderna priniesla svetu – spojenie rozumu a emócie, nájdenie krásy v myšlienke.
Viera vo vlastnú pravdu mu umožňuje pracovať nielen s reprodukciami alebo citáciami. Fila vstupuje priamo do diel iných maliarov s rozhodnosťou sprejera, bez zaváhania a obrnený voči sentimentálnym či romantizujúcim výčitkám. Svojím spôsobom protikladom a svojím spôsobom logickým vyústením zásahov je Zelený diptych z roku 2011. Tým, že Fila razantne vstupuje nie do reprodukcie alebo do vlastnej citácie iného obrazu, ale do „živého” diela iného maliara, prekračuje rubikon. Je to zvláštne, vidieť starú oľejomaľbu krajinky, už trochu zažltnutý obraz s popraskaným povrchom, dielo, akých sú plné antikvariáty, a ktorých autora si dnes už nikto nepamätá, použité ako podklad na výbušnú Filovu expresiu, v ktorej sa spája sila gesta s dopredu presne premyslenou komplementárnou farbou a strohou vertikálnou kompozíciou. To, čo vzniklo, je silné. A tak akosi mrazivé.
Ak by som si mal kúpiť jeden obraz z tejto výstavy, bol by to určite tento. Bál by som sa však zavesiť si ho doma na stenu. Bál by som sa toho, že mi bude stále a znovu a dokola pripomínať, čo všetko sme museli obetovať pre to, aby sme vybudovali modernú súčasnosť. Že ma pohľad naň vždy znovu upozorní na to, ako rozum nesplnil všetky sľuby, ktorým sme uverili, keď sme sa poddali jeho vedeniu. Na ten pocit prázdnoty, ktorý rozumom nezaplníme. A na krásu neuchopiteľného gesta, bez ktorej je všetok rozum zbytočný.
Rudolf Fila takto vstupuje do iných obrazov pravidelne a vstupuje aj do obrazov svojho otca, ktorý bol mlynár a pri tom maľoval krajinky. Bolo by svojím spôsobom pôvabné, keby sa tak za sto či dvesto rokov našiel niekde na povale jeden z Filových obrazov, trebárs aj Zelený diptych. A keby sa ho potom chopil nejaký maliar a nejakým spôsobom, ktorý bude za dvesto rokov aktuálny, ho prerobil. Bolo by to zaujímavé. A verím tomu, že Rudolfovi Filovi by sa to páčilo.
Obrazy (maľby a premaľby) Rudolfa Filu možno vidieť v bratislavskej Galérii 19 do 15. januára 2012.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.