Vydávanie kázní v knižnej podobe nie je novinkou. Už celé roky si vydavateľskú slobodu užíva nemálo narcisov z radov kazateľov a rozdáva návštevníkom fary (a ako vianočné darčeky) do omrzenia zbierky svojich homílií pekne rozdelených do troch zväzkov podľa cyklu biblických čítaní. Úmysly (teda tie okrem sebalásky) sú aj bohumilé, treba spolubratom pomôcť s nedeľnými príhovormi a šíriť dobrú zvesť – výsledok je však pochybný. Nechýbajú tisíckrát omieľané kazateľské príklady, archaizmy všetkého druhu a mravokárne poúčanie. Poslucháč a následne čitateľ sa môže pobrať späť do vlastného sveta, mohol predsa tušiť, že tu duchovné osvieženie nerastie...
Milan Bubák, ktorý dlhé roky pôsobil v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline, má všetky predpoklady na to, aby sa „kazateľským nerestiam“ vyhol. Disponoval inteligentnými a kritickými poslucháčmi, ktorí by sa v prípade nespokojnosti nebránili použitiu trhových princípov aj v manažovaní svojho duchovného života. Kedykoľvek predsa mohli „nakúpiť“ v hociktorom bratislavskom kostole.
Kombinácia zrelej osobnosti, vzdelania a nevyhnutnej empatie zakvasila na dobré víno. Bubákove kázne nie sú zvlášť revolučné. Vie, že jeho úlohou nie je prezentovať vlastné múdrosti. Je v službe biblickým textom, ale našťastie tú úlohu berie s fantáziou. Úryvky evanjelií alebo iných biblických kníh sú pre mnohých kňazov svätým alibi podobne ako cirkevné dogmy, ktorým vernosť prisľúbili. Časom sa takáto zásadová vernosť zdeformuje na pohodlnosť – stačí predsa reprodukovať večné pravdy a nezaťažovať si myseľ otázkami.
To, čo pôsobí ako vernosť svojmu poslaniu, môže byť zásterkou pre intelektuálnu lenivosť a duchovnú prázdnotu. Texty Bubákových príhovorov však ukazujú, že tento muž sa nebráni otázkam a nevyčíta pochybnosti poslucháčom. Je zrejmá jeho fundovanosť získaná štúdiom pastorálneho poradenstva v Spojených štátoch. Obracia sa k mladým ľuďom vo fáze, keď sú ich životné perspektívy otvorené, a pritom ich očakávania môžu byť chaotické a nezriedka až naivné.
Duchovnosť, z ktorej tieto kázne vychádzajú, je pozitívna, obrátená k životu a priateľská k radostiam, ktoré dokáže ponúkať. V Bubákových kázňach sa často objavuje obraz cesty alebo pútnika. Takéto podobenstvo života je sympatické. Počíta so sprevádzaním a priateľstvom, je solidárne s utrpením pútnika a jeho únavou. Hotové cestovné plány neexistujú, a preto o prekvapenia nie je núdza.
Kde-tu si Milan Bubák predsa len dovolí malú scholastickú fintu. Keď zdôvodňuje prijateľnosť chodenia na pivo alebo občasné vínko, nevyhne sa umelému tomistickému rozlišovaniu cieľa a prostriedku. „Ak je tvojím cieľom spoločenstvo s priateľmi a pivo je len prostriedkom, choď!“ Maličký závan starej dobrej (ale žiaľ umelej) filozofie.
Bubákove príhovory vychádzajú v graficky sympatickej edícii štúdia Calder design community. Julo Nagy z tohto štúdia avizuje pokračovanie úspešnej „kazateľskej“ série, už minulý rok vyšla prvá zbierka kázní Daniela Pastirčáka s názvom Zdravé telo v kóme. Existuje nádej, že časom civilnejší (a slobodnejší) spôsob kresťanského ohlasovania expanduje nielen do myslí čitateľov, ale aj tých, ktorí budú v takýchto knižkách hľadať inšpiráciu na vlastné nedeľné príhovory.
Milan Bubák, Dve vína, edícia Kázne, Calder 2011
Autor je publicista a spolupracovník .týždňa.
Milan Bubák, ktorý dlhé roky pôsobil v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline, má všetky predpoklady na to, aby sa „kazateľským nerestiam“ vyhol. Disponoval inteligentnými a kritickými poslucháčmi, ktorí by sa v prípade nespokojnosti nebránili použitiu trhových princípov aj v manažovaní svojho duchovného života. Kedykoľvek predsa mohli „nakúpiť“ v hociktorom bratislavskom kostole.
Kombinácia zrelej osobnosti, vzdelania a nevyhnutnej empatie zakvasila na dobré víno. Bubákove kázne nie sú zvlášť revolučné. Vie, že jeho úlohou nie je prezentovať vlastné múdrosti. Je v službe biblickým textom, ale našťastie tú úlohu berie s fantáziou. Úryvky evanjelií alebo iných biblických kníh sú pre mnohých kňazov svätým alibi podobne ako cirkevné dogmy, ktorým vernosť prisľúbili. Časom sa takáto zásadová vernosť zdeformuje na pohodlnosť – stačí predsa reprodukovať večné pravdy a nezaťažovať si myseľ otázkami.
To, čo pôsobí ako vernosť svojmu poslaniu, môže byť zásterkou pre intelektuálnu lenivosť a duchovnú prázdnotu. Texty Bubákových príhovorov však ukazujú, že tento muž sa nebráni otázkam a nevyčíta pochybnosti poslucháčom. Je zrejmá jeho fundovanosť získaná štúdiom pastorálneho poradenstva v Spojených štátoch. Obracia sa k mladým ľuďom vo fáze, keď sú ich životné perspektívy otvorené, a pritom ich očakávania môžu byť chaotické a nezriedka až naivné.
Duchovnosť, z ktorej tieto kázne vychádzajú, je pozitívna, obrátená k životu a priateľská k radostiam, ktoré dokáže ponúkať. V Bubákových kázňach sa často objavuje obraz cesty alebo pútnika. Takéto podobenstvo života je sympatické. Počíta so sprevádzaním a priateľstvom, je solidárne s utrpením pútnika a jeho únavou. Hotové cestovné plány neexistujú, a preto o prekvapenia nie je núdza.
Kde-tu si Milan Bubák predsa len dovolí malú scholastickú fintu. Keď zdôvodňuje prijateľnosť chodenia na pivo alebo občasné vínko, nevyhne sa umelému tomistickému rozlišovaniu cieľa a prostriedku. „Ak je tvojím cieľom spoločenstvo s priateľmi a pivo je len prostriedkom, choď!“ Maličký závan starej dobrej (ale žiaľ umelej) filozofie.
Bubákove príhovory vychádzajú v graficky sympatickej edícii štúdia Calder design community. Julo Nagy z tohto štúdia avizuje pokračovanie úspešnej „kazateľskej“ série, už minulý rok vyšla prvá zbierka kázní Daniela Pastirčáka s názvom Zdravé telo v kóme. Existuje nádej, že časom civilnejší (a slobodnejší) spôsob kresťanského ohlasovania expanduje nielen do myslí čitateľov, ale aj tých, ktorí budú v takýchto knižkách hľadať inšpiráciu na vlastné nedeľné príhovory.
Milan Bubák, Dve vína, edícia Kázne, Calder 2011
Autor je publicista a spolupracovník .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.