Zo života Josefa Škvoreckého stojí za zmienku vynútená prax v továrni, štúdium angličtiny a filozofie. Pôsobil ako učiteľ, redaktor a prekladateľ. Šesťdesiate roky boli pre neho zlatými, keďže sa mohol živiť písaním, no koniec desaťročia priniesol radikálnu zmenu – exil v Kanade, kde pôsobil ako vysokoškolský učiteľ.
Ako spisovateľ debutoval románom Zbabělci. Napísal ho už v rokoch 1948-49, vyšiel až v roku 1958, no aj tak vyvolal búrlivé reakcie a odsúdenie zo strany komunistov. Autobiografický Danny Smiřický s ironickým odstupom komentuje udalosti ôsmich dní na sklonku druhej svetovej vojny v Kostelci (obdoba autorovho rodného Náchoda). Zameral sa najmä na bezprostrednosť priateľov z džezovej kapely, ktorá je v kontraste s pátosom a oportunizmom malomeštiackej honorácie. Hemingwayovský dialóg, civilnosť a džezom ovplyvnený rytmus i kompozícia mali veľký vplyv na vývoj českej prózy.
Prvý román napísaný v Kanade – Mirákl – je labyrintom niekoľkých časových rovín, kronikou Československa rokov 1949 – 1970 a kritickým pohľadom na udalosti, no najmä na ideály reformného úsilia Pražskej jari.
Poviedkarske majstrovstvo Škvoreckého reprezentujú krátke humoristické a satirické poviedky súboru Ze života české společnosti. Štylizované slohové práce, denníkové záznamy a listy v troch častiach (zastupujúcich prvorepublikové, socialistické a exulantské obdobie) vychádzajú z text-appealov z pražskej Reduty 60. rokov a dokumentujú autorovu precíznu prácu s dobovo, politicky, vekovo (pohľad dieťaťa) a geograficky (kombinácia češtiny a americkej angličtiny) kontaminovaným jazykom.
Škvorecký bol odborníkom na detektívny žáner. Teoretickým (Nápady čtenáře detektivek) i praktickým (séria s poručíkom Borůvkom). V jeho scenáristickej tvorbe vyniká Farářův konec, ktorý v roku 1968 realizoval režisér Ewald Schorm.
O Škvoreckého prekladateľskom vklade do dejín českej literatúry sa možno najviac dozvedieť z korešpondencie s priateľom Janom Zábranom, ktorá vyšla ako 39. zväzok Spisov J. Š. pod výstižným názvom Jak je ve větě člověk. Najznámejším príkladom ich spolupráce je Prezydent Krokadýlů Warrena Millera. Vyšiel pod Zábranovým menom, a keď sa neskôr Škvorecký k autorstvu prekladu priznal, obvinili ho z krádeže a nebohý Zábrana už nemohol svedčiť.
Na začiatku záslužnej vydavateľskej činnosti stojí text autorovho azda najznámejšieho románu – metafory o stave spoločnosti, ktorú synekdochicky zastupuje „ľudová armáda“ – Tankový prapor. Jeho filmová adaptácia sa stala prvým českým filmom po roku 1989, nakrúteným mimo štátneho monopolu a s vyše dvoma miliónmi divákov najnavštevovanejším. Manželka Zdena Salivarová presvedčila Škvoreckého, aby rukopis románu, ktorý napísal v Československu v zime 1954, vydali sami. Tak vzniklo v roku 1971 vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, ktoré vytváralo alternatívnu, slobodnú literárnu scénu a vydávalo autorov, ktorí nesmeli publikovať alebo pôsobili v exile. Medzi vyše 200 titulmi nájdeme aj diela Kunderu, Havla, Ponickej či Tatarku.
Josefa Škvoreckého si priatelia a spolupracovníci pamätajú ako jemného, múdreho a veľmi slušného človeka. V súkromnom živote konzervatívneho, no v literárnych textoch voľnomyšlienkárskeho. Bol osamelý aj v amerikanofilstve, nikdy nepodľahol zvodom komunistickej ideológie a po páde režimu sa nechcel vrátiť ani nevrátil do starej vlasti. Jeho diela vychádzajú opakovane vo vysokých nákladoch a aj aktuálne sú takmer všetky rozobraté. Smútok nad skonom autora tak vyvažuje radosť a pôžitok z čítania jeho diela.
Autor pracuje v Artfore.
Ako spisovateľ debutoval románom Zbabělci. Napísal ho už v rokoch 1948-49, vyšiel až v roku 1958, no aj tak vyvolal búrlivé reakcie a odsúdenie zo strany komunistov. Autobiografický Danny Smiřický s ironickým odstupom komentuje udalosti ôsmich dní na sklonku druhej svetovej vojny v Kostelci (obdoba autorovho rodného Náchoda). Zameral sa najmä na bezprostrednosť priateľov z džezovej kapely, ktorá je v kontraste s pátosom a oportunizmom malomeštiackej honorácie. Hemingwayovský dialóg, civilnosť a džezom ovplyvnený rytmus i kompozícia mali veľký vplyv na vývoj českej prózy.
Prvý román napísaný v Kanade – Mirákl – je labyrintom niekoľkých časových rovín, kronikou Československa rokov 1949 – 1970 a kritickým pohľadom na udalosti, no najmä na ideály reformného úsilia Pražskej jari.
Poviedkarske majstrovstvo Škvoreckého reprezentujú krátke humoristické a satirické poviedky súboru Ze života české společnosti. Štylizované slohové práce, denníkové záznamy a listy v troch častiach (zastupujúcich prvorepublikové, socialistické a exulantské obdobie) vychádzajú z text-appealov z pražskej Reduty 60. rokov a dokumentujú autorovu precíznu prácu s dobovo, politicky, vekovo (pohľad dieťaťa) a geograficky (kombinácia češtiny a americkej angličtiny) kontaminovaným jazykom.
Škvorecký bol odborníkom na detektívny žáner. Teoretickým (Nápady čtenáře detektivek) i praktickým (séria s poručíkom Borůvkom). V jeho scenáristickej tvorbe vyniká Farářův konec, ktorý v roku 1968 realizoval režisér Ewald Schorm.
O Škvoreckého prekladateľskom vklade do dejín českej literatúry sa možno najviac dozvedieť z korešpondencie s priateľom Janom Zábranom, ktorá vyšla ako 39. zväzok Spisov J. Š. pod výstižným názvom Jak je ve větě člověk. Najznámejším príkladom ich spolupráce je Prezydent Krokadýlů Warrena Millera. Vyšiel pod Zábranovým menom, a keď sa neskôr Škvorecký k autorstvu prekladu priznal, obvinili ho z krádeže a nebohý Zábrana už nemohol svedčiť.
Na začiatku záslužnej vydavateľskej činnosti stojí text autorovho azda najznámejšieho románu – metafory o stave spoločnosti, ktorú synekdochicky zastupuje „ľudová armáda“ – Tankový prapor. Jeho filmová adaptácia sa stala prvým českým filmom po roku 1989, nakrúteným mimo štátneho monopolu a s vyše dvoma miliónmi divákov najnavštevovanejším. Manželka Zdena Salivarová presvedčila Škvoreckého, aby rukopis románu, ktorý napísal v Československu v zime 1954, vydali sami. Tak vzniklo v roku 1971 vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, ktoré vytváralo alternatívnu, slobodnú literárnu scénu a vydávalo autorov, ktorí nesmeli publikovať alebo pôsobili v exile. Medzi vyše 200 titulmi nájdeme aj diela Kunderu, Havla, Ponickej či Tatarku.
Josefa Škvoreckého si priatelia a spolupracovníci pamätajú ako jemného, múdreho a veľmi slušného človeka. V súkromnom živote konzervatívneho, no v literárnych textoch voľnomyšlienkárskeho. Bol osamelý aj v amerikanofilstve, nikdy nepodľahol zvodom komunistickej ideológie a po páde režimu sa nechcel vrátiť ani nevrátil do starej vlasti. Jeho diela vychádzajú opakovane vo vysokých nákladoch a aj aktuálne sú takmer všetky rozobraté. Smútok nad skonom autora tak vyvažuje radosť a pôžitok z čítania jeho diela.
Autor pracuje v Artfore.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.