.na prelome rokov sa zvykne bilancovať. Aký album a knihu z toho uplynulého roka by si rada odporučila? Na akom dobrom koncerte si bola?
Moje koncertné sny mi v minulom roku splnil festival Pohoda v podobe kapiel Lamb a Portishead. Albumom je pre mňa jednoznačne 5 od Lamb. Čo sa týka literatúry, boli to skôr starinky – mala som možnosť nastúpiť na spiatočný vlak, lebo sme sa sťahovali, a pri tejto príležitosti sa mi dostalo do rúk veľa zabudnutých knižiek. Doplnila som si však aj zbierku islandskej krimi literatúry o ďalší kúsok od Arnaldura Indridasona. Mala som tiež možnosť nahliadnuť do nádejného rukopisu môjho kamaráta a v tých súvislostiach mi napadlo, že ostáva len veriť, že sa bude čím ďalej, tým viac perspektívnych rukopisov či nahrávok meniť na knižky a albumy a nebudú ostávať v tmavých slovenských šuplíkoch. Konečne som sa dostala aj k retrográdnemu slovníku a zistila som, že keď človek nevie básniť, tak mu ani retrográdny slovník nepomôže.
.vtipná anglicko-slovenská slovná hračka v názve albumu, lesnícky nosný motív, text skladby Jazda, Shootyho bendžo a country nálada v songu Míňajú ma dni – príliš veľa detailov poukazuje na skutočnosť, že Noisecut ako prudko mestská kapela na svojej novinke uteká na vidiek. Ako ste sa k tomuto pocitu dopracovali?
Hlavne sme sa chceli oslobodiť od vykrádania vlastného albumu BLIIIZKO. Ten mal úspech v podobe cien a dobrých recenzií. Pre kapelu je ťažké po niečom takom pracovať bez tlaku. Prosto sme cítili, že ľudia i kritici majú očakávania. Snažili sme sa teda pristupovať k nahodenému materiálu inak, hrať sa s vecami, na ktoré sme možno predtým nemali odvahu. Napríklad bendžo, silnejšie gitarové pasáže alebo „veselá“ pesnička Hviezdy sú experimentmi na vlastnom poli, či vôbec dokážeme zaťať country, hiphop, gitarovku alebo veselý pop a či vôbec máme odvahu pustiť to von, keď nás ľudia poznajú ako chladný elektropop. Od toho sa odvíja aj názov albumu – raz si hore, raz dole a niekedy v háji či na love. (Úsmev.)
.je paradoxné, že spomínaná Jazda, hoci je to netypická, experimentálna, hip-hopová záležitosť, stala sa singlom, natočili ste k nej aj vkusný videoklip. Čo vás k tomu viedlo?
Viedlo nás k tomu presvedčenie, že sa nám podarí natočiť viac klipov. Taký bol plán. Režisérovi Adamovi Dekanovi sme poslali pesničku Jazda, pretože sme ju mali hotovú medzi prvými. On zareagoval, prišiel s nápadom a o chvíľu sme točili. O tom, že to bude singlovka, sme sa rozhodli až v septembri, práve vďaka hotovému klipu. Prišlo to spolu s rozhodnutím, že naozaj ten album vydáme v roku 2011, začiatkom septembra to totiž ešte vôbec nebolo také jasné.
.album Háj & Lov poteší skvelou produkciou, viacerými aranžérskymi nuansami, zvukovými vychytávkami. Je to výsledok opätovnej spolupráce s producentom Ecsonom Waldesom, alebo ste jednoducho za tie roky dozreli ako muzikanti a mali ste dostatok času na kompletizáciu nahrávky?
Erik („Losos“ Horák, spoluautor všetkých skladieb, poznámka autora) sa v období vzniku albumu technicky veľmi posunul dopredu. Mal jasnú predstavu o tom, ako má znieť každá pesnička. Demo bolo pripravené dôkladne už pred nahrávaním aj vďaka tomu, že sme si na prípravu albumu vyhradili naozaj veľké množstvo času. Producentský aj zvukový výsledok je teda tentoraz výrazná, v mnohých bodoch až kolízna spolupráca Erika s Ecsonom. To je tiež jeden z rozdielov v prístupe oproti našej minulej tvorbe.
.krásny, vizuálne štedrý booklet nového albumu ukrýva nadštandardné množstvo fotografií. Okrem tradičných snímok z nahrávania či koncertov sú tam napríklad momentky z udeľovania cien Radio Head Awards či fotky z Pohody. Dokumentačná zhoda náhod, alebo ste sa aj takýmto spôsobom chceli prihlásiť k tzv. alternatívnej časti našej hudobnej scény?
Koncept vychádzal z toho, že sme chceli pokryť obdobie, v ktorom album vznikal. Rozhodli sme sa tak už dávnejšie, a všetci sme poctivo dokumentovali dianie. V booklete sú fotografie z posledných troch rokov života našej kapely, koncerty, cestovačky, hotely, reštaurácie, sem-tam sa doň prepašovala aj nejaká osobná fotografia. Tak ako to prišlo, tak ako to ide... To, že sa tam objavili aj fotky z Pohody či Radio Head Awards, znamená jedine to, že sa prirodzene pohybujeme v týchto vodách... a je nám v nich dobre. (Úsmev.)
.noisecut má naozaj zaujímavý diapazón poslucháčstva. Od mladých intelektuálov mestského typu cez metalistov a starých depešákov až po šikovné šperkárky zo Sashe.sk. Ako si to vysvetľuješ?
Milá otázka, ja však zatiaľ nemám žiadnu teóriu. Naozaj máme široké spektrum rôznorodých poslucháčov v rôznych vekových kategóriách a rôznorodého „štýlovyznania“. My sami sa občas čudujeme. Myslím, že veľa urobí slovenský text. Ľudia inak pristupujú k pesničkám, ktorým prirodzene rozumejú. Ale nie je to len tým. A to, že nás počúvajú aj metalisti, som sa dozvedela len nedávno. (Smiech.)
.sú speváci, ktorí uchopia koncert ako celok, takmer ako divadelné predstavenie. Majú pripravené každé jedno slovo, medzi piesňami improvizujú naozaj výnimočne. Nelákalo ťa niekedy vydať sa touto cestou?
Myslím, že v mojom prípade je potrebné skôr väčšie uvoľnenie než disciplína. V štúdiu som niekedy až prílišný perfekcionista, všetko musí byť presné a intonačne čisté, neviem sa rozparádiť na nejakú divočinu, aj keď sa o to niekedy snažím. Lepšie mi to ide na koncertoch. Každý koncert, pódium a klub je iný a vďaka tomu sa niekedy rada nechávam uniesť situáciou. Síce sa tiež kontrolujem, ale sem-tam si dovolím nejakú hlasovú či pohybovú improvizáciu. Môj najväčší výkon v tomto smere je spontánne hodenie sa na zem, to sa mi podarilo len jedinýkrát na bratislavskom koncerte v Meteorite a som na to veľmi hrdá. (Smiech.)
.v skladbe December ste sa naozaj kvalitne opreli do gitár. Ide o ojedinelý výstrelok, alebo sa v budúcnosti dočkáme viacerých podobne príjemných expedícií na vami dosiaľ neprebádané miesta?
Expedície nás začali baviť, možno až príliš. Erik sa začal venovať svojej novej kapele Zlokot. Ja mám už dlhšie nápad na jednu spoluprácu a prípadný vedľajší projekt, ale ešte nechcem predbiehať. A náš gitarista sa začal na staré kolená venovať DJ-ingu a po nociach hráva v kluboch. Takže predpokladám, že všetky tieto elementy sa odrazia aj v budúcej tvorbe Noisecut. A mám pocit, že to tak bude dobre, lebo už dlhšie sa zdá, že buď sa takto niekam posunieme, alebo sa budeme dokola točiť v tom, čo sme už predviedli a čo od nás ľudia očakávajú.
.čo čaká Noisecut v roku 2012?
V pláne je hlavne pripraviť koncertný program z našich nových vecí a potiahnuť šnúru po kluboch a letných festivaloch. Vidíme sa tam!
NOISECUT: HÁJ & LOV (SLNKO RECORDS)
Vlajková loď vkusného slovenského popu prichádza po viac ako troch rokoch s novým štúdiovým počinom, ktorý šokuje nielen hip-hopovým experimentom Jazda či country oddychovkou Míňajú ma dni. V porovnaní s predchádzajúcim, fanúšikmi i kritikou hýčkaným smaragdom BLIIIZKO je Háj & Lov možno menej hitový a priamočiary, no o to viac pestrý, zvukovo vyšperkovaný a aranžérsky i produkčne veľkorysý. Slovenské texty opäť skvelo fungujú ako nadstavba kreatívnej elektroniky, ale i živých, nezvyčajne ostrých gitár (December).Kladivova Mariena, ktorej na charizme neubral ani zaslúžene intenzívny výskyt v éteri Rádia_FM, samozrejme iba potvrdzuje výnimočnosť celej nahrávky.
Moje koncertné sny mi v minulom roku splnil festival Pohoda v podobe kapiel Lamb a Portishead. Albumom je pre mňa jednoznačne 5 od Lamb. Čo sa týka literatúry, boli to skôr starinky – mala som možnosť nastúpiť na spiatočný vlak, lebo sme sa sťahovali, a pri tejto príležitosti sa mi dostalo do rúk veľa zabudnutých knižiek. Doplnila som si však aj zbierku islandskej krimi literatúry o ďalší kúsok od Arnaldura Indridasona. Mala som tiež možnosť nahliadnuť do nádejného rukopisu môjho kamaráta a v tých súvislostiach mi napadlo, že ostáva len veriť, že sa bude čím ďalej, tým viac perspektívnych rukopisov či nahrávok meniť na knižky a albumy a nebudú ostávať v tmavých slovenských šuplíkoch. Konečne som sa dostala aj k retrográdnemu slovníku a zistila som, že keď človek nevie básniť, tak mu ani retrográdny slovník nepomôže.
.vtipná anglicko-slovenská slovná hračka v názve albumu, lesnícky nosný motív, text skladby Jazda, Shootyho bendžo a country nálada v songu Míňajú ma dni – príliš veľa detailov poukazuje na skutočnosť, že Noisecut ako prudko mestská kapela na svojej novinke uteká na vidiek. Ako ste sa k tomuto pocitu dopracovali?
Hlavne sme sa chceli oslobodiť od vykrádania vlastného albumu BLIIIZKO. Ten mal úspech v podobe cien a dobrých recenzií. Pre kapelu je ťažké po niečom takom pracovať bez tlaku. Prosto sme cítili, že ľudia i kritici majú očakávania. Snažili sme sa teda pristupovať k nahodenému materiálu inak, hrať sa s vecami, na ktoré sme možno predtým nemali odvahu. Napríklad bendžo, silnejšie gitarové pasáže alebo „veselá“ pesnička Hviezdy sú experimentmi na vlastnom poli, či vôbec dokážeme zaťať country, hiphop, gitarovku alebo veselý pop a či vôbec máme odvahu pustiť to von, keď nás ľudia poznajú ako chladný elektropop. Od toho sa odvíja aj názov albumu – raz si hore, raz dole a niekedy v háji či na love. (Úsmev.)
.je paradoxné, že spomínaná Jazda, hoci je to netypická, experimentálna, hip-hopová záležitosť, stala sa singlom, natočili ste k nej aj vkusný videoklip. Čo vás k tomu viedlo?
Viedlo nás k tomu presvedčenie, že sa nám podarí natočiť viac klipov. Taký bol plán. Režisérovi Adamovi Dekanovi sme poslali pesničku Jazda, pretože sme ju mali hotovú medzi prvými. On zareagoval, prišiel s nápadom a o chvíľu sme točili. O tom, že to bude singlovka, sme sa rozhodli až v septembri, práve vďaka hotovému klipu. Prišlo to spolu s rozhodnutím, že naozaj ten album vydáme v roku 2011, začiatkom septembra to totiž ešte vôbec nebolo také jasné.
.album Háj & Lov poteší skvelou produkciou, viacerými aranžérskymi nuansami, zvukovými vychytávkami. Je to výsledok opätovnej spolupráce s producentom Ecsonom Waldesom, alebo ste jednoducho za tie roky dozreli ako muzikanti a mali ste dostatok času na kompletizáciu nahrávky?
Erik („Losos“ Horák, spoluautor všetkých skladieb, poznámka autora) sa v období vzniku albumu technicky veľmi posunul dopredu. Mal jasnú predstavu o tom, ako má znieť každá pesnička. Demo bolo pripravené dôkladne už pred nahrávaním aj vďaka tomu, že sme si na prípravu albumu vyhradili naozaj veľké množstvo času. Producentský aj zvukový výsledok je teda tentoraz výrazná, v mnohých bodoch až kolízna spolupráca Erika s Ecsonom. To je tiež jeden z rozdielov v prístupe oproti našej minulej tvorbe.
.krásny, vizuálne štedrý booklet nového albumu ukrýva nadštandardné množstvo fotografií. Okrem tradičných snímok z nahrávania či koncertov sú tam napríklad momentky z udeľovania cien Radio Head Awards či fotky z Pohody. Dokumentačná zhoda náhod, alebo ste sa aj takýmto spôsobom chceli prihlásiť k tzv. alternatívnej časti našej hudobnej scény?
Koncept vychádzal z toho, že sme chceli pokryť obdobie, v ktorom album vznikal. Rozhodli sme sa tak už dávnejšie, a všetci sme poctivo dokumentovali dianie. V booklete sú fotografie z posledných troch rokov života našej kapely, koncerty, cestovačky, hotely, reštaurácie, sem-tam sa doň prepašovala aj nejaká osobná fotografia. Tak ako to prišlo, tak ako to ide... To, že sa tam objavili aj fotky z Pohody či Radio Head Awards, znamená jedine to, že sa prirodzene pohybujeme v týchto vodách... a je nám v nich dobre. (Úsmev.)
.noisecut má naozaj zaujímavý diapazón poslucháčstva. Od mladých intelektuálov mestského typu cez metalistov a starých depešákov až po šikovné šperkárky zo Sashe.sk. Ako si to vysvetľuješ?
Milá otázka, ja však zatiaľ nemám žiadnu teóriu. Naozaj máme široké spektrum rôznorodých poslucháčov v rôznych vekových kategóriách a rôznorodého „štýlovyznania“. My sami sa občas čudujeme. Myslím, že veľa urobí slovenský text. Ľudia inak pristupujú k pesničkám, ktorým prirodzene rozumejú. Ale nie je to len tým. A to, že nás počúvajú aj metalisti, som sa dozvedela len nedávno. (Smiech.)
.sú speváci, ktorí uchopia koncert ako celok, takmer ako divadelné predstavenie. Majú pripravené každé jedno slovo, medzi piesňami improvizujú naozaj výnimočne. Nelákalo ťa niekedy vydať sa touto cestou?
Myslím, že v mojom prípade je potrebné skôr väčšie uvoľnenie než disciplína. V štúdiu som niekedy až prílišný perfekcionista, všetko musí byť presné a intonačne čisté, neviem sa rozparádiť na nejakú divočinu, aj keď sa o to niekedy snažím. Lepšie mi to ide na koncertoch. Každý koncert, pódium a klub je iný a vďaka tomu sa niekedy rada nechávam uniesť situáciou. Síce sa tiež kontrolujem, ale sem-tam si dovolím nejakú hlasovú či pohybovú improvizáciu. Môj najväčší výkon v tomto smere je spontánne hodenie sa na zem, to sa mi podarilo len jedinýkrát na bratislavskom koncerte v Meteorite a som na to veľmi hrdá. (Smiech.)
.v skladbe December ste sa naozaj kvalitne opreli do gitár. Ide o ojedinelý výstrelok, alebo sa v budúcnosti dočkáme viacerých podobne príjemných expedícií na vami dosiaľ neprebádané miesta?
Expedície nás začali baviť, možno až príliš. Erik sa začal venovať svojej novej kapele Zlokot. Ja mám už dlhšie nápad na jednu spoluprácu a prípadný vedľajší projekt, ale ešte nechcem predbiehať. A náš gitarista sa začal na staré kolená venovať DJ-ingu a po nociach hráva v kluboch. Takže predpokladám, že všetky tieto elementy sa odrazia aj v budúcej tvorbe Noisecut. A mám pocit, že to tak bude dobre, lebo už dlhšie sa zdá, že buď sa takto niekam posunieme, alebo sa budeme dokola točiť v tom, čo sme už predviedli a čo od nás ľudia očakávajú.
.čo čaká Noisecut v roku 2012?
V pláne je hlavne pripraviť koncertný program z našich nových vecí a potiahnuť šnúru po kluboch a letných festivaloch. Vidíme sa tam!
NOISECUT: HÁJ & LOV (SLNKO RECORDS)
Vlajková loď vkusného slovenského popu prichádza po viac ako troch rokoch s novým štúdiovým počinom, ktorý šokuje nielen hip-hopovým experimentom Jazda či country oddychovkou Míňajú ma dni. V porovnaní s predchádzajúcim, fanúšikmi i kritikou hýčkaným smaragdom BLIIIZKO je Háj & Lov možno menej hitový a priamočiary, no o to viac pestrý, zvukovo vyšperkovaný a aranžérsky i produkčne veľkorysý. Slovenské texty opäť skvelo fungujú ako nadstavba kreatívnej elektroniky, ale i živých, nezvyčajne ostrých gitár (December).Kladivova Mariena, ktorej na charizme neubral ani zaslúžene intenzívny výskyt v éteri Rádia_FM, samozrejme iba potvrdzuje výnimočnosť celej nahrávky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.