.mačky dokážu vydávať až šestnásť rôznych zvukov. Patrí sem prskanie, syčanie, vrešťanie, mňaukanie, pradenie, volanie rujnej mačky. Hlasné a zároveň vysoké až piskľavé vrau-vrau, ktoré miestami preskakuje ako hlas pubertiaka, je, podobne ako pradenie, odrazom maximálnej spokojnosti a maximálneho rozrušenia.
.pradenie
Pradenie je typický mačací prejav. V čom spočíva jeho mechanizmus? Podľa jednej z teórií vzniká prerušovaným sťahovaním hrtanových a bránicových svalov. Iná teória hovorí, že vzniká vibráciou nepravých hlasiviek uložených za hlasivkami pravými. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bez toho, aby zmenili hlasitosť a na rozdiel od veľkých mačkovitých šeliem to dokážu aj pri nádychu aj pri výdychu.
Aj keď väčšina ľudí si myslí, že ide o prejav vrcholnej mačacej spokojnosti a blaha, existuje viac teórií o dôvodoch pradenia. Priasť dokážu už malé mačiatka, čím pravdepodobne matke signalizujú, že všetko je tak, ako má byť. Matka im odpovedá rovnakým spôsobom, aby ich uistila, že sú v bezpečí. Predstavu spokojnosti a príjemných pocitov nabúrava fakt, že mačky často pradú aj vtedy, keď sú vystavené stresu či bolesti, napríklad pri veterinárnych zákrokoch, alebo pri zotavovaní sa po zraneniach. Podobne sa prejavujú aj pri pôrode, prípadne vtedy, keď sa potrebujú vyrovnať s deprimujúcou situáciou. Táto hádanka priviedla výskumníkov k serióznemu výskumu, zameranému na tento osobitý mačací prejav.
.samoliečenie
Pomerne dávno sa vie, že keď mačka pradie, vylučujú sa do jej tela endorfíny, čím ľahšie prekonáva bolesť. Zistilo sa tiež, že frekvencia tohto zvukového prejavu (25 - 150 Hz) pomáha spevňovať kosti a podporuje hojenie rán. To by vysvetľovalo pradenie pri nepríjemných či bolestivých situáciách. Prečo je to tak? Mačky preferujú buddhistický štýl existencie, pokojne prespia aj šestnásť hodín denne. Vedú teda energeticky veľmi úsporný život. Takýto relatívny nedostatok záťaže by napríklad u ľudí spôsobil svalovú atrofiu a rednutie kostí. A pravdepodobne aj u mačiek, keby sa im počas evolúcie nevyvinul revolučný mechanizmus, ktorý stimuluje svaly a kosti jemnými vibráciami vyvolávaných pradením. Tejto teórii nahráva aj fakt, že napríklad psovité šelmy trpia v oveľa väčšej miere kostnými a svalovými abnormalitami, hoci vyznávajú aktívnejší spôsob života.
.pradúci kozmonauti a psychika
Liečebné účinky pradenia sú veľkou výzvou pre lekárske výskumy v budúcnosti. Strata pevnosti kostí a svalová atrofia je napríklad vážnou komplikáciou pri dlhodobých vesmírnych pobytoch kozmonautov. V beztiažovom stave, keď telo nie je vystavené fyzickej záťaži, ktorá za bežných pozemských podmienok na nás pôsobí aj pri sedení alebo státí, dochádza k rýchlemu odvápňovaniu a rednutiu kostí a svalovej atrofii.
Nielen na kosti, ale aj na psychiku má pradenie pozitívny vplyv. Francúzsky veterinár Jean-Yves Gauchet nahral dvojminútové pradenie svojej mačky, namixoval ho dvadsaťkrát za sebou. Tak vznikla nahrávka, ktorá podľa neskorších experimentov citeľne znižovala úzkostné stavy, stres, nervozitu a mala dokonca pozitívny vplyv na zaspávanie.
.rafinovaní žobráci
Zamysleli ste sa už niekedy nad otázkou, prečo ľudia chovajú mačky? A tiež psov, škrečky, potkany, činčily či iné druhy domácich maznáčikov? Z vedeckého hľadiska sú to všetko vlastne sociálne parazity, ktoré si dobrovoľne a radi vodíme do príbytkov, nezištne im obetujeme priestor, čas, peniaze, často dokonca aj zdravie a vlastný rozmnožovací potenciál. Keď sa nezainteresovane pozrieme na niektoré bizarné indoorové plemená, hneď je nám jasné, že vyzerajú ako viac či menej vydarené atrapy ľudských mláďat. Ploché okrúhle tváričky, veľké oči, a tak trocha mumácke nesamostatné správanie.
Mačky dokážu cracknúť aj našu komunikáciu. Ako zistila Karen McComb zo Sussexskej univerzity, keď tieto šelmy niečo veľmi chcú, dokážu rafinovane meniť tón pradenia tak, aby útočilo na vrodené ľudské inštinkty kŕmiť plačúcich potomkov. Nič netušiaci majiteľ je automaticky znepokojený žalostnými prejavmi svojho maznáčika. Potvrdzuje to výskum, pri ktorom výskumníci nahrali pradenie desiatich mačiek pri žobraní o potravu, a potom aj ich pradenie v odlišnej situácii. Nahrávky pustili päťdesiatim dobrovoľníkom, hodnotiacim, ktoré z týchto zvukov v nich vyvolali najintenzívnejšie pocity. Ako už iste tušíte, jednoznačne zvíťazilo žobravé pradenie. K prvenstvu mu pomohli tí dobrovoľníci, ktorí doma chovali mačku.
Analýza spektra mačacích zvukov odhalila aj ďalšiu pozoruhodnú vec. Žobravé pradenie malo nezvyčajné maximum na frekvenciách 220 až 520 Hz, čo je o dosť vyššie, než frekvencia zvukov pri bežnom mačacom pradení. A práve na týchto frekvenciách plačú ľudské mláďatá, čím rodičov nekompromisne nútia maximálne zbystriť pozornosť, okamžite zasiahnuť a urobiť všetko pre to, aby sme ich volanie o pomoc vyriešili na všeobecnú spokojnosť. Odkiaľ to však mačky môžu vedieť? Jedno je isté – určite nie sú hlúpe, ako sa o nich neraz tvrdí. Aj toto je jeden z dôkazov, že za relatívne krátky čas spolunažívania sa naučili vo svoj prospech využívať ľudské slabiny. A hoci sa mačací mozog s tým naším zdanlivo nemôže rovnať, nakoniec aj tak skáčeme tak, ako mačky pradú.
Autor je zoológ.
.pradenie
Pradenie je typický mačací prejav. V čom spočíva jeho mechanizmus? Podľa jednej z teórií vzniká prerušovaným sťahovaním hrtanových a bránicových svalov. Iná teória hovorí, že vzniká vibráciou nepravých hlasiviek uložených za hlasivkami pravými. Mačky dokážu priasť veľmi dlho bez toho, aby zmenili hlasitosť a na rozdiel od veľkých mačkovitých šeliem to dokážu aj pri nádychu aj pri výdychu.
Aj keď väčšina ľudí si myslí, že ide o prejav vrcholnej mačacej spokojnosti a blaha, existuje viac teórií o dôvodoch pradenia. Priasť dokážu už malé mačiatka, čím pravdepodobne matke signalizujú, že všetko je tak, ako má byť. Matka im odpovedá rovnakým spôsobom, aby ich uistila, že sú v bezpečí. Predstavu spokojnosti a príjemných pocitov nabúrava fakt, že mačky často pradú aj vtedy, keď sú vystavené stresu či bolesti, napríklad pri veterinárnych zákrokoch, alebo pri zotavovaní sa po zraneniach. Podobne sa prejavujú aj pri pôrode, prípadne vtedy, keď sa potrebujú vyrovnať s deprimujúcou situáciou. Táto hádanka priviedla výskumníkov k serióznemu výskumu, zameranému na tento osobitý mačací prejav.
.samoliečenie
Pomerne dávno sa vie, že keď mačka pradie, vylučujú sa do jej tela endorfíny, čím ľahšie prekonáva bolesť. Zistilo sa tiež, že frekvencia tohto zvukového prejavu (25 - 150 Hz) pomáha spevňovať kosti a podporuje hojenie rán. To by vysvetľovalo pradenie pri nepríjemných či bolestivých situáciách. Prečo je to tak? Mačky preferujú buddhistický štýl existencie, pokojne prespia aj šestnásť hodín denne. Vedú teda energeticky veľmi úsporný život. Takýto relatívny nedostatok záťaže by napríklad u ľudí spôsobil svalovú atrofiu a rednutie kostí. A pravdepodobne aj u mačiek, keby sa im počas evolúcie nevyvinul revolučný mechanizmus, ktorý stimuluje svaly a kosti jemnými vibráciami vyvolávaných pradením. Tejto teórii nahráva aj fakt, že napríklad psovité šelmy trpia v oveľa väčšej miere kostnými a svalovými abnormalitami, hoci vyznávajú aktívnejší spôsob života.
.pradúci kozmonauti a psychika
Liečebné účinky pradenia sú veľkou výzvou pre lekárske výskumy v budúcnosti. Strata pevnosti kostí a svalová atrofia je napríklad vážnou komplikáciou pri dlhodobých vesmírnych pobytoch kozmonautov. V beztiažovom stave, keď telo nie je vystavené fyzickej záťaži, ktorá za bežných pozemských podmienok na nás pôsobí aj pri sedení alebo státí, dochádza k rýchlemu odvápňovaniu a rednutiu kostí a svalovej atrofii.
Nielen na kosti, ale aj na psychiku má pradenie pozitívny vplyv. Francúzsky veterinár Jean-Yves Gauchet nahral dvojminútové pradenie svojej mačky, namixoval ho dvadsaťkrát za sebou. Tak vznikla nahrávka, ktorá podľa neskorších experimentov citeľne znižovala úzkostné stavy, stres, nervozitu a mala dokonca pozitívny vplyv na zaspávanie.
.rafinovaní žobráci
Zamysleli ste sa už niekedy nad otázkou, prečo ľudia chovajú mačky? A tiež psov, škrečky, potkany, činčily či iné druhy domácich maznáčikov? Z vedeckého hľadiska sú to všetko vlastne sociálne parazity, ktoré si dobrovoľne a radi vodíme do príbytkov, nezištne im obetujeme priestor, čas, peniaze, často dokonca aj zdravie a vlastný rozmnožovací potenciál. Keď sa nezainteresovane pozrieme na niektoré bizarné indoorové plemená, hneď je nám jasné, že vyzerajú ako viac či menej vydarené atrapy ľudských mláďat. Ploché okrúhle tváričky, veľké oči, a tak trocha mumácke nesamostatné správanie.
Mačky dokážu cracknúť aj našu komunikáciu. Ako zistila Karen McComb zo Sussexskej univerzity, keď tieto šelmy niečo veľmi chcú, dokážu rafinovane meniť tón pradenia tak, aby útočilo na vrodené ľudské inštinkty kŕmiť plačúcich potomkov. Nič netušiaci majiteľ je automaticky znepokojený žalostnými prejavmi svojho maznáčika. Potvrdzuje to výskum, pri ktorom výskumníci nahrali pradenie desiatich mačiek pri žobraní o potravu, a potom aj ich pradenie v odlišnej situácii. Nahrávky pustili päťdesiatim dobrovoľníkom, hodnotiacim, ktoré z týchto zvukov v nich vyvolali najintenzívnejšie pocity. Ako už iste tušíte, jednoznačne zvíťazilo žobravé pradenie. K prvenstvu mu pomohli tí dobrovoľníci, ktorí doma chovali mačku.
Analýza spektra mačacích zvukov odhalila aj ďalšiu pozoruhodnú vec. Žobravé pradenie malo nezvyčajné maximum na frekvenciách 220 až 520 Hz, čo je o dosť vyššie, než frekvencia zvukov pri bežnom mačacom pradení. A práve na týchto frekvenciách plačú ľudské mláďatá, čím rodičov nekompromisne nútia maximálne zbystriť pozornosť, okamžite zasiahnuť a urobiť všetko pre to, aby sme ich volanie o pomoc vyriešili na všeobecnú spokojnosť. Odkiaľ to však mačky môžu vedieť? Jedno je isté – určite nie sú hlúpe, ako sa o nich neraz tvrdí. Aj toto je jeden z dôkazov, že za relatívne krátky čas spolunažívania sa naučili vo svoj prospech využívať ľudské slabiny. A hoci sa mačací mozog s tým naším zdanlivo nemôže rovnať, nakoniec aj tak skáčeme tak, ako mačky pradú.
Autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.