Nový Sherlock totiž vzal tento stodvadsaťpäťročný fenomén a aktualizoval ho nevídaným a ťažko predstaviteľným spôsobom.
Sherlocka viktoriánskeho Anglicka pozná každý, existujú stovky adaptácií ctiacich kánon. Napokon, svojráznou parafrázou je aj filmový Sherlock Holmes Guya Ritchieho, ktorý ho síce predstavuje ako viac-menej akčného hrdinu a zbavuje ho prizmy salónneho detektíva, avšak i on sa odohráva vtedy a tam.
Televízny Sherlock, kvôli ktorému sa učia sťahovať filmy z internetu aj ľudia, ktorých by to prv ani len nenapadlo, je nový tým, že sa neodohráva vtedy a tam, ale tu a teraz. Sherlock v ňom pôsobí mladistvejšie, už nie je mužom v zrelom veku, ktorého definujúcimi vonkajším atribútmi sú fajka a čudesná čapica, ale mladým mužom tak okolo tridsiatky, ktorého viac ako fajka a čiapka, hoci aj na ne dôjde, charakterizuje smartphone. Smskujúci Sherlock, ktorého Dr. Watson je veteránom z Afganistanu a vedie mu populárny blog. Na papieri to môže pôsobiť až smiešne, funguje to však výnimočne dobre. Fundament – osobitý charakter hlavného hrdinu, umenie dedukcie ako jeho ústredná superschopnosť a spoludefinujúce okolie totiž zostali, ba dokonca, keď Sherlockovi pomáhajú technológie, pôsobí uveriteľnejšie.
V konečnom dôsledku tak má nový Sherlock k tomu úplne pôvodnému, literárnemu, Doyleovmu, azda najbližšie zo všetkých adaptácií vôbec. Podstatným faktom jeho existencie je totiž aj tu, obrazne i doslova, obrovská fanúšikovská základňa, ktorú tvorcovia v druhej sérii veľmi dobre zúročili. Veľmi podstatnú funkciu v nej zastáva internet, ako miesto, ktoré Sherlocka „urobilo“. Len hŕstka fanúšikov ho videla normálne v telke, drvivá väčšina si k nemu našla cestu cez internet. Tam sa sťahujú nové epizódy pár hodín po televíznej premiére, tam sú do druhého dňa urobené titulky, tam sa diskutuje a tak ďalej. A Sherlock o tom vie a hrdo sa k tomu hlási.
Sherlocka viktoriánskeho Anglicka pozná každý, existujú stovky adaptácií ctiacich kánon. Napokon, svojráznou parafrázou je aj filmový Sherlock Holmes Guya Ritchieho, ktorý ho síce predstavuje ako viac-menej akčného hrdinu a zbavuje ho prizmy salónneho detektíva, avšak i on sa odohráva vtedy a tam.
Televízny Sherlock, kvôli ktorému sa učia sťahovať filmy z internetu aj ľudia, ktorých by to prv ani len nenapadlo, je nový tým, že sa neodohráva vtedy a tam, ale tu a teraz. Sherlock v ňom pôsobí mladistvejšie, už nie je mužom v zrelom veku, ktorého definujúcimi vonkajším atribútmi sú fajka a čudesná čapica, ale mladým mužom tak okolo tridsiatky, ktorého viac ako fajka a čiapka, hoci aj na ne dôjde, charakterizuje smartphone. Smskujúci Sherlock, ktorého Dr. Watson je veteránom z Afganistanu a vedie mu populárny blog. Na papieri to môže pôsobiť až smiešne, funguje to však výnimočne dobre. Fundament – osobitý charakter hlavného hrdinu, umenie dedukcie ako jeho ústredná superschopnosť a spoludefinujúce okolie totiž zostali, ba dokonca, keď Sherlockovi pomáhajú technológie, pôsobí uveriteľnejšie.
V konečnom dôsledku tak má nový Sherlock k tomu úplne pôvodnému, literárnemu, Doyleovmu, azda najbližšie zo všetkých adaptácií vôbec. Podstatným faktom jeho existencie je totiž aj tu, obrazne i doslova, obrovská fanúšikovská základňa, ktorú tvorcovia v druhej sérii veľmi dobre zúročili. Veľmi podstatnú funkciu v nej zastáva internet, ako miesto, ktoré Sherlocka „urobilo“. Len hŕstka fanúšikov ho videla normálne v telke, drvivá väčšina si k nemu našla cestu cez internet. Tam sa sťahujú nové epizódy pár hodín po televíznej premiére, tam sú do druhého dňa urobené titulky, tam sa diskutuje a tak ďalej. A Sherlock o tom vie a hrdo sa k tomu hlási.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.