.už minimálne 5 000 rokov ho poznáme. Jeho domovom je vraj Perzia. Dodnes najlepšie granátové jablká pochádzajú z Iránu, no pestujú sa v podstate v celej južnej Ázii, Afrike a, samozrejme, aj v Stredomorí. Toto zvláštne ovocie, podobajúce sa na jablko, no s tvrdou šupkou a krásnymi, intenzívne červenými a šťavnatými semienkami vnútri, fascinovalo ľudstvo odjakživa. Okolo neho sa takmer v každej kultúre vyvinulo množstvo mýtov a je často súčasťou tých najvzácnejších a najstarších textov, aké poznáme. Spomína sa v Starom zákone, opisuje ho Homér a neobíde ho ani Korán.
Gréci verili, že granátové jablko pochádza z Cypru. Tam sa totiž uchýlila urazená Afrodita – bohyňa krásy a lásky a z roztopaše tam zasadila prvý granátovník. Odvtedy je toto ovocie v Stredomorí vnímané ako ovocie lásky a plodnosti. Na samotnom Cypre je granátové jablko dokonca súčasťou svadobných obradov. Hodí sa o zem, aby sa rozprsklo a koľko rubínových semienok z neho vyletí, toľko bude mať mladomanželský pár detí. Ďakujem pekne. Každé granátové jablko má totiž v sebe vyše šesťsto semienok. V Izraeli dokonca tvrdia, že ich má presne 613 – pretože práve toľko predpisov sa nachádza v Starom zákone. Takže, keď vám ho na cyperskej svadbe nejaký zavalitý grécky alebo turecký vzpierač tresne o zem, máte sa celý život na čo tešiť.
Meno dostalo granátové jablko zo stredovekej latinčiny – pomum granatum, jablko so semienkami. V niektorých jazykoch sa uvádza aj ako jablko z Granady. Toto španielske mesto je už však pomenované priamo po granátových jablkách, ktorým sa tam očividne dobre darilo.
Ovocie je to naozaj neobvyklé. Pod tvrdou šupkou po prekrojení nájdeme množstvo do šesťcípeho tvaru vybrúsených zrniečok, nedobytne uložených v bielych komôrkach. Zrniečka sa na jazyku po rozhryznutí krásne rozlejú. Ostatné časti granátového jablka sú na konzumáciu priveľmi horké. Nie je ľahké zrniečka z jablka dostať. Môžete to skúsiť klasicky, priečnym rozkrojením a vyberaním zrnka po zrnku, ale narobíte sa ako kôň, všetka radosť z tohto rubínového orientálneho ovocia sa pokazí strašne piplavou prácou a zababranými rukami. Navyše sa vám medzi zrnká určite pripletú aj horké biele časti. Našťastie na to existuje zopár osvedčených trikov (viď rámček).
Na Blízkom východe sa z granátových jabĺk konzumuje predovšetkým ich šťava. Tá sa dá z granátového jablka dostať jednoducho. Ešte nerozkrojené jablko pevne pováľame rukou po linke tak, aby sme počuli praskanie zrniečok. Keď praskanie ustane a všetky zrniečka vyliali svoju šťavu do jablka, pokojne ho rozkrojte a vyžmýkajte. Pri manipulácii s granátovým jablkom však dávajte dobrý pozor. Škvŕn z neho sa len tak ľahko nezbavíte. Už od staroveku slúžilo na farbenie perzských kobercov a tie niečo vydržia.
Zrniečka môžeme pridávať do dezertov, ako súčasť zálievky do šalátov či ako ozdobu k pečenému alebo grilovanému mäsu. Fantázii sa medze nekladú, sladkokyslá chuť granátového jablka sa hodí takmer k všetkému. V Turecku zo šťavy z granátových jabĺk dokonca vyrábajú špeciálny ocot – Nar Ekşisi, ktorý sa svojou chuťou môže pokojne merať s tým najkvalitnejším balzamovým octom z Modeny. Neváhajte si ho z dovolenky doviesť. Keď tento hustý ocot nakvapkáte na šalát alebo ním ozdobíte dezert, hostia od vás nebudú chcieť odísť. Autor je scenárista.
Ako vybrať jadierka/
Na vylovenie jadierok z granátového jablka potrebuje človek ozajstný fortieľ alebo more trpezlivosti. Prvý postup je najzložitejší: granátové jablko rozrežete priečne asi centimeter pod špicatou korunkou. V reze sa vám ukáže hviezdica z bielych častí jablka a po jej ramenách ho narežeme na polmesiace ako pomaranč. Potom jadierka poľahky povyberáme z bielych komôrok do pripravenej misy. Druhý trik je rafinovanejší. Jablko rozkrojíme, no namiesto toho, aby sme z neho jadierka ešte stále pomere prácne vyberali, ponoríme ho do misy s vodou a tam ho trháme na franforce, čo nám sily stačia. Semienka vo vode pekne klesnú ku dnu, zatiaľ čo biele časti a šupka nám budú plávať. Tretí trik je pre nás, trošku lenivejších okupantov kuchyne alebo pre tých, čo si radi udrú. Granátové jablko priečne rozpolíme, jemne prehnetieme, chytíme ho do dlane tak, aby rez smeroval nadol a lyžicou alebo varechou ho poriadne vytrieskame po zadku. A granátové jablko to zo seba okamžite začne sypať. Semienka nám kráse povypadávajú priamo do dlane.
Gréci verili, že granátové jablko pochádza z Cypru. Tam sa totiž uchýlila urazená Afrodita – bohyňa krásy a lásky a z roztopaše tam zasadila prvý granátovník. Odvtedy je toto ovocie v Stredomorí vnímané ako ovocie lásky a plodnosti. Na samotnom Cypre je granátové jablko dokonca súčasťou svadobných obradov. Hodí sa o zem, aby sa rozprsklo a koľko rubínových semienok z neho vyletí, toľko bude mať mladomanželský pár detí. Ďakujem pekne. Každé granátové jablko má totiž v sebe vyše šesťsto semienok. V Izraeli dokonca tvrdia, že ich má presne 613 – pretože práve toľko predpisov sa nachádza v Starom zákone. Takže, keď vám ho na cyperskej svadbe nejaký zavalitý grécky alebo turecký vzpierač tresne o zem, máte sa celý život na čo tešiť.
Meno dostalo granátové jablko zo stredovekej latinčiny – pomum granatum, jablko so semienkami. V niektorých jazykoch sa uvádza aj ako jablko z Granady. Toto španielske mesto je už však pomenované priamo po granátových jablkách, ktorým sa tam očividne dobre darilo.
Ovocie je to naozaj neobvyklé. Pod tvrdou šupkou po prekrojení nájdeme množstvo do šesťcípeho tvaru vybrúsených zrniečok, nedobytne uložených v bielych komôrkach. Zrniečka sa na jazyku po rozhryznutí krásne rozlejú. Ostatné časti granátového jablka sú na konzumáciu priveľmi horké. Nie je ľahké zrniečka z jablka dostať. Môžete to skúsiť klasicky, priečnym rozkrojením a vyberaním zrnka po zrnku, ale narobíte sa ako kôň, všetka radosť z tohto rubínového orientálneho ovocia sa pokazí strašne piplavou prácou a zababranými rukami. Navyše sa vám medzi zrnká určite pripletú aj horké biele časti. Našťastie na to existuje zopár osvedčených trikov (viď rámček).
Na Blízkom východe sa z granátových jabĺk konzumuje predovšetkým ich šťava. Tá sa dá z granátového jablka dostať jednoducho. Ešte nerozkrojené jablko pevne pováľame rukou po linke tak, aby sme počuli praskanie zrniečok. Keď praskanie ustane a všetky zrniečka vyliali svoju šťavu do jablka, pokojne ho rozkrojte a vyžmýkajte. Pri manipulácii s granátovým jablkom však dávajte dobrý pozor. Škvŕn z neho sa len tak ľahko nezbavíte. Už od staroveku slúžilo na farbenie perzských kobercov a tie niečo vydržia.
Zrniečka môžeme pridávať do dezertov, ako súčasť zálievky do šalátov či ako ozdobu k pečenému alebo grilovanému mäsu. Fantázii sa medze nekladú, sladkokyslá chuť granátového jablka sa hodí takmer k všetkému. V Turecku zo šťavy z granátových jabĺk dokonca vyrábajú špeciálny ocot – Nar Ekşisi, ktorý sa svojou chuťou môže pokojne merať s tým najkvalitnejším balzamovým octom z Modeny. Neváhajte si ho z dovolenky doviesť. Keď tento hustý ocot nakvapkáte na šalát alebo ním ozdobíte dezert, hostia od vás nebudú chcieť odísť. Autor je scenárista.
Ako vybrať jadierka/
Na vylovenie jadierok z granátového jablka potrebuje človek ozajstný fortieľ alebo more trpezlivosti. Prvý postup je najzložitejší: granátové jablko rozrežete priečne asi centimeter pod špicatou korunkou. V reze sa vám ukáže hviezdica z bielych častí jablka a po jej ramenách ho narežeme na polmesiace ako pomaranč. Potom jadierka poľahky povyberáme z bielych komôrok do pripravenej misy. Druhý trik je rafinovanejší. Jablko rozkrojíme, no namiesto toho, aby sme z neho jadierka ešte stále pomere prácne vyberali, ponoríme ho do misy s vodou a tam ho trháme na franforce, čo nám sily stačia. Semienka vo vode pekne klesnú ku dnu, zatiaľ čo biele časti a šupka nám budú plávať. Tretí trik je pre nás, trošku lenivejších okupantov kuchyne alebo pre tých, čo si radi udrú. Granátové jablko priečne rozpolíme, jemne prehnetieme, chytíme ho do dlane tak, aby rez smeroval nadol a lyžicou alebo varechou ho poriadne vytrieskame po zadku. A granátové jablko to zo seba okamžite začne sypať. Semienka nám kráse povypadávajú priamo do dlane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.