Keď sa teda vyjednávači zlietali do Durbanu, boli očakávania na minime. Napriek tomu médiá na konci rokovania tlieskali dosiahnutiu „prelomu", ale predovšetkým zrodu „právne záväznej zmluvy", čo je svätý grál všetkých rokovaní. Dohoda pritom nadobudne platnosť až v roku 2020 – čo pôsobí ako čudne pomalý prístup, ak vezmeme do úvahy, že ekológovia a politickí predstavitelia už pred kodanskou konferenciou varovali, že na vyriešenie klimatického problému zostáva ľudstvu šesť mesiacov, či dokonca len 50 dní.
Pozrime sa však na obsah dohody z Durbanu. Jej čítanie nepotrvá dlho: dokument má iba dve stránky, neobsahuje žiadne záväzky na zníženie emisií a nenačrtáva žiadnu politiku, ako tieto bližšie nedefinované škrty presadiť. Je to jednoducho sľub „začať mocou zákona s procesom vývoja protokolu, iného právneho nástroja alebo dohodnutého výsledku". Kvôli tomu sú všetci takí natešení? A opäť: vyjednávači len prisľúbili, že si stanovujú rok 2015 ako termín ukončenia prípravy tohto právneho procesu, ktorý by vstúpil do platnosti od toho času za päť rokov.
Indická ministerka životného prostredia pritom iba o niekoľko dní neskôr zdôraznila: „V tejto fáze nášho rozvoja nemôže India súhlasiť s právne záväznou dohodou o znížení emisií ... Musím objasniť, že [z Durbanu] nevyplýva, že by India musela prijať záväzky zníženiacelkového objemu svojich emisií v roku 2020." A India v tom nebola sama. Deň po durbanskej konferencii Kanada oficiálne odstúpila od kjótskeho protokolu, ktorý Rusko s Japonskom už skôr odmietli predĺžiť.
Aj kjótsky protokol bol v roku 1997 ospevovaný ako „míľnik v dejinách ochrany klímy" a vtedajší prezident Bill Clinton vyhlásil, že „Spojené štáty dosiahli historické dohody s inými krajinami sveta, že spoločne podniknú doposiaľ nevídanú akciu za účelom riešenia globálneho otepľovania". Americký Senát spomínanú dohodu, samozrejme, už v tom čase zamietol pomerom hlasov 95:0.
Plných 20 rokov vyjednávači o klíme oslavujú dohody, ktoré sa potom nenaplnia. Ešte horšie je, že uzavreté sľuby nemajú na globálne emisie CO2 nijaký vplyv. Vyvolávajú len falošnú nádej, že sme vyriešili problém, a umožňujú nám túto otázku na ďalších niekoľko rokov „odložiť k ľadu“.
Copyright: Project Syndicate, 2012
Pozrime sa však na obsah dohody z Durbanu. Jej čítanie nepotrvá dlho: dokument má iba dve stránky, neobsahuje žiadne záväzky na zníženie emisií a nenačrtáva žiadnu politiku, ako tieto bližšie nedefinované škrty presadiť. Je to jednoducho sľub „začať mocou zákona s procesom vývoja protokolu, iného právneho nástroja alebo dohodnutého výsledku". Kvôli tomu sú všetci takí natešení? A opäť: vyjednávači len prisľúbili, že si stanovujú rok 2015 ako termín ukončenia prípravy tohto právneho procesu, ktorý by vstúpil do platnosti od toho času za päť rokov.
Indická ministerka životného prostredia pritom iba o niekoľko dní neskôr zdôraznila: „V tejto fáze nášho rozvoja nemôže India súhlasiť s právne záväznou dohodou o znížení emisií ... Musím objasniť, že [z Durbanu] nevyplýva, že by India musela prijať záväzky zníženiacelkového objemu svojich emisií v roku 2020." A India v tom nebola sama. Deň po durbanskej konferencii Kanada oficiálne odstúpila od kjótskeho protokolu, ktorý Rusko s Japonskom už skôr odmietli predĺžiť.
Aj kjótsky protokol bol v roku 1997 ospevovaný ako „míľnik v dejinách ochrany klímy" a vtedajší prezident Bill Clinton vyhlásil, že „Spojené štáty dosiahli historické dohody s inými krajinami sveta, že spoločne podniknú doposiaľ nevídanú akciu za účelom riešenia globálneho otepľovania". Americký Senát spomínanú dohodu, samozrejme, už v tom čase zamietol pomerom hlasov 95:0.
Plných 20 rokov vyjednávači o klíme oslavujú dohody, ktoré sa potom nenaplnia. Ešte horšie je, že uzavreté sľuby nemajú na globálne emisie CO2 nijaký vplyv. Vyvolávajú len falošnú nádej, že sme vyriešili problém, a umožňujú nám túto otázku na ďalších niekoľko rokov „odložiť k ľadu“.
Copyright: Project Syndicate, 2012
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.