Základné kóty, na ktorých sa v marci tohto roku mala odohrať bitka o voliča, mali byť vytýčené témou eurovalu, teda či Slovensko podporí navýšenie dočasného eurovalu. Táto otázka bola pre tri z koaličných strán natoľko dôležitá, ba priam zásadná, že pre ňu nechali padnúť vládu, ostrakizovali štvrtého koaličného partnera a dohodli sa s lídrom opozície na predčasných voľbách. Politici vyhlasovali, že určujúcim atribútom vlády, ktorá vzíde z predčasných volieb, bude predovšetkým jej proeurópskosť; novinové titulky hlásali, že „predvolebná kampaň bude o eure“ a vydesený pravicový volič sa obával, či nám to všetko náhodou Nemci nespočítajú.
.bojové fronty
Dnes, tri mesiace po pamätnom hlasovaní o navýšení eurovalu (a dôvere vláde) je všetko inak. Emóciami vybičovaná atmosféra z októbra 2011, v ktorej jedni hovorili, že odmietajú ďalšie zadlžovanie Slovenska a druhí tvrdili, že zachraňujú pracovné miesta v slovenských fabrikách, sa akosi vyparila. Politici – až na jednu-dve výnimky – o európskej integrácii, eure alebo eurovale mlčia. Médiá sa témy dotknú iba v súvislosti s tým, kto bude Slovensko reprezentovať na summite v Bruseli. Ako by sa nás to vôbec netýkalo.
Generálne štáby hlavných politických síl medzitým potichu otvorili „druhý front“. Odrazu sú v boji o voliča niektorí predstavitelia pravice voči Robertovi Ficovi ústretovejší. Skoro pravidelne sa s ním stretávajú v televíznom štúdiu, sú voči sebe zhovievaví, spoločne sa zúčastňujú na slávnostnom otvorení diaľničného úseku, na bilbordoch deklarujú, že pre pokojný život sú ochotní ponúknuť „spoluprácu“.
Lenže popri skúsených, všetkými masťami mazaných stranách (Smer SD, SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SMK, ĽS HZDS, ...) sa o voliča chystá zabojovať ďalších dvadsať viac-menej nových strán. Okrem boja všetkých proti všetkým sa tak dá očakávať aj „tretí front“ – boj starého s novým. Zavedené strany so stabilným voličským zázemím sa budú celkom určite snažiť zabrániť vstupu nových subjektov do parlamentu (poukazovaním na ich nečitateľnosť, uspávacou taktikou, nie ústretovým správaním voči názorovým oponentom a podobne). Podobne ako v boji Davida s Goliášom zas naopak nové, menšie strany budú musieť byť oveľa aktívnejšie, aby sa tam dostali (brnkaním po nose zavedeným stranám, nápaditou volebnou kampaňou, prekvapivými gestami lídrov...). Napriek nadšeniu a snahe mnohé z nich padnú.
.a čo teraz?
V príprave na boj strany najskôr do terénu vyslali prieskumníkov, aby identifikovali cieľové skupiny potenciálnych voličov, zistili, čo si o stranách myslia, v čom vidia slabiny danej strany a čo je na nich naopak príťažlivé. Na základe toho sa rozhodli, aké strategické a taktické zbrane (posolstvá, slogany, kľúčové pojmy, symboly, vizuály...) použijú. Volebné štáby vypracovali bojový plán a logistiku celej operácie. Napríklad iba šesť preferenčne najsilnejších strán plánuje do volieb na Slovensku uskutočniť spolu vyše 400 mítingov, podujatí a stretnutí s občanmi. Na to všetko treba pešiakov, ktorí to v teréne vykonajú presne podľa pokynov veliacich dôstojníkov. A aby sme nezabudli, strany museli pamätať aj na zadné vrátka, teda. aby mali v zálohe ešte aj univerzálne témy o istotách, zodpovednosti, stabilite, hospodárskom raste a solidarite so slabšími, skrátka, že „sú tu pre ľudí“ a že to „spolu dokážu“.
A teraz si predstavte, že máte vypracovaný náčrt bojovej situácie, máte identifikovaného nepriateľa i ciele, ktoré potrebujete dosiahnuť, sú vám jasné všetky fronty a kóty, na ktorých očakávate najväčšie ohniská bojov, keď tu odrazu vám na bojisko vtrhne gorila, ktorú nie a nie zastaviť. Hlúpe, však?
Autor je spolumajiteľ a riaditeľ spoločnosti United Consultants, zameranej na marketingové poradenstvo
.bojové fronty
Dnes, tri mesiace po pamätnom hlasovaní o navýšení eurovalu (a dôvere vláde) je všetko inak. Emóciami vybičovaná atmosféra z októbra 2011, v ktorej jedni hovorili, že odmietajú ďalšie zadlžovanie Slovenska a druhí tvrdili, že zachraňujú pracovné miesta v slovenských fabrikách, sa akosi vyparila. Politici – až na jednu-dve výnimky – o európskej integrácii, eure alebo eurovale mlčia. Médiá sa témy dotknú iba v súvislosti s tým, kto bude Slovensko reprezentovať na summite v Bruseli. Ako by sa nás to vôbec netýkalo.
Generálne štáby hlavných politických síl medzitým potichu otvorili „druhý front“. Odrazu sú v boji o voliča niektorí predstavitelia pravice voči Robertovi Ficovi ústretovejší. Skoro pravidelne sa s ním stretávajú v televíznom štúdiu, sú voči sebe zhovievaví, spoločne sa zúčastňujú na slávnostnom otvorení diaľničného úseku, na bilbordoch deklarujú, že pre pokojný život sú ochotní ponúknuť „spoluprácu“.
Lenže popri skúsených, všetkými masťami mazaných stranách (Smer SD, SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd, SMK, ĽS HZDS, ...) sa o voliča chystá zabojovať ďalších dvadsať viac-menej nových strán. Okrem boja všetkých proti všetkým sa tak dá očakávať aj „tretí front“ – boj starého s novým. Zavedené strany so stabilným voličským zázemím sa budú celkom určite snažiť zabrániť vstupu nových subjektov do parlamentu (poukazovaním na ich nečitateľnosť, uspávacou taktikou, nie ústretovým správaním voči názorovým oponentom a podobne). Podobne ako v boji Davida s Goliášom zas naopak nové, menšie strany budú musieť byť oveľa aktívnejšie, aby sa tam dostali (brnkaním po nose zavedeným stranám, nápaditou volebnou kampaňou, prekvapivými gestami lídrov...). Napriek nadšeniu a snahe mnohé z nich padnú.
.a čo teraz?
V príprave na boj strany najskôr do terénu vyslali prieskumníkov, aby identifikovali cieľové skupiny potenciálnych voličov, zistili, čo si o stranách myslia, v čom vidia slabiny danej strany a čo je na nich naopak príťažlivé. Na základe toho sa rozhodli, aké strategické a taktické zbrane (posolstvá, slogany, kľúčové pojmy, symboly, vizuály...) použijú. Volebné štáby vypracovali bojový plán a logistiku celej operácie. Napríklad iba šesť preferenčne najsilnejších strán plánuje do volieb na Slovensku uskutočniť spolu vyše 400 mítingov, podujatí a stretnutí s občanmi. Na to všetko treba pešiakov, ktorí to v teréne vykonajú presne podľa pokynov veliacich dôstojníkov. A aby sme nezabudli, strany museli pamätať aj na zadné vrátka, teda. aby mali v zálohe ešte aj univerzálne témy o istotách, zodpovednosti, stabilite, hospodárskom raste a solidarite so slabšími, skrátka, že „sú tu pre ľudí“ a že to „spolu dokážu“.
A teraz si predstavte, že máte vypracovaný náčrt bojovej situácie, máte identifikovaného nepriateľa i ciele, ktoré potrebujete dosiahnuť, sú vám jasné všetky fronty a kóty, na ktorých očakávate najväčšie ohniská bojov, keď tu odrazu vám na bojisko vtrhne gorila, ktorú nie a nie zastaviť. Hlúpe, však?
Autor je spolumajiteľ a riaditeľ spoločnosti United Consultants, zameranej na marketingové poradenstvo
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.